Denník N

Radnici došla trpezlivosť so železnicami, na okraji Bratislavy postaví vlastný perón

Príbeh dvadsaťtisícovej Vrakune ilustruje pomalé tempo, akým sa v hlavnom meste rozvíja hromadná doprava.

Starosta Martin Kuruc (nez.) ukazuje miesto, kde by mal byť nový perón. Foto - Tomáš Zajac
Starosta Martin Kuruc (nezávislý) ukazuje miesto pre nový perón. Foto – Tomáš Zajac

Je to už viac než desať rokov, čo sa v Bratislave začalo hovoriť o zdanlivo jednoduchom recepte na preťaženú dopravu. Hlavným mestom krížom krážom prechádza osemdesiat kilometrov železnice, jej možnosti však doteraz zostávali nevyužité.

Na stole štátneho podniku Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v súčasnosti leží plán na vybudovanie siedmich nových nástupíšť, kde by ľudia mohli prestupovať na autobusy či električky.

Lenže termín dokončenia príliš ambiciózny nie je – ŽSR opatrne hovorí o roku 2020.

Na vlastnú päsť

Mestská časť Vrakuňa sa rozhodla, že dlhšie čakať nebude. Starosta Martin Kuruc (nezávislý) oznámil, že si na vlastnú päsť ide postaviť perón. Na ňom by mali zastavovať osobáky v smere od Dunajskej Stredy, ktoré by mohli ľudí voziť do mesta.

„Máme problém s dopravou, potrebujeme ho vyriešiť hneď,“ hovorí Kuruc.

Dvadsaťtisícová Vrakuňa na juhovýchode Bratislavy patrí k častiam, ktoré najviac trpia kvôli chronickým dopravných zápcham. Tie sa tvoria ráno, keď obyvatelia cestujú do centra a poobede, keď sa zase vracajú.

„Zápchy sú hrozné. Ľudia sa nemajú ako dostať do práce alebo domov. V kolóne bežne uviaznu aj autobusy,“ rozpráva Kuruc.

Železnica by podľa neho mohla aspoň čiastočne situáciu riešiť. „Vlakom by sa do centra dostali za desať minút, autobusom to niekedy trvá hodinu,“ hovorí Kuruc.

Bratislavské tempo

Príbeh Vrakune môže na prvý pohľad vyzerať ako lokálna záležitosť. V skutočnosti však ilustruje pomalé tempo, akým sa v hlavnom meste hľadajú cesty pre rozvoj hromadnej dopravy.

Využitie železnice pre bratislavskú dopravu sa stalo akousi náhradou za projekt nikdy neuskutočneného metra. Prvú štúdiu k tomuto nápadu si ministerstvo dopravy zadalo už v roku 2003 – napríklad Praha od tej doby stihla otvoriť desať nových staníc metra.

Pôvodne sa počítalo aj s využitím opustenej stanice Bratislava-Filiálka pri Trnavskom mýte, kde by mohli končiť prímestské vlaky. Nakoniec sa zvolila aspoň minimalistický variant vybudovania siedmich malých nástupišť.

Okrem Vrakune ich ŽSR pripravuje napríklad na Mladej Garde, Patrónke či v Lamači blízko nového obchodného centra Bory.

mapa komplet

Po technickej stránke sa nejedná o náročné stavby. Na niektorých miestach postačí len urobiť perón, inde sa musí pridať ešte podchod alebo rozšíriť most. Väčšinu nákladov by navyše mala platiť Európska komisia.

Lenže ŽSR, ktoré dostali celý projekt na starosti, sa s výstavbou príliš neponáhľajú. „Dá sa to pochopiť. ŽSR majú na starosti železničnú infraštruktúru po celej krajine. Nemajú dôvod dávať prioritu práve Bratislave,“ hovorí Milan Perný zo Združenia pre efektívnu a ekologickú dopravu.

Problém je podľa neho aj na strane miestnych politikov, že na projekt dostatočne netlačia. „Všetci od toho dávajú ruky preč. Pritom mesto sa rozrastá ale rozvoj dopravy zaostáva,“ dodáva Perný.

Starosta Vrakune nepopiera, že svojím perónom sa snaží okrem iného primäť železnice k akcii. „Dúfam, že ich to rozhýbe, aby začali čo najrýchlejšie pracovať,“ hovorí Kuruc.

Zastávka pre súkromníka

Nový perón plánuje starosta budovať ako provizórne riešenie. „Bude tam nástupište dlhé 120 metrov, nejaká búda, kde bude grafikon a osvetlenie. Nič veľkorysé,“ vypočítavá Kuruc.

Situáciu mu uľahčuje fakt, že Vrakuňou vedie len jednokoľajná trať – odpadá preto nutnosť budovať nástupište na oboch stranách, vrátane podchodu, ktorý by ich prepojil.

Svoj plán už mestská časť oznámila aj ŽSR, ktorá musí novú zástavku odsúhlasiť. „Začiatkom júna sme mali vo Vrakuni pracovné stretnutie o zriadení dočasnej zastávky. Uviedli sme naše pripomienky a návrhy ďalšieho postupu,“ potvrdzuje hovorkyňa ŽSR Dana Šinková.

Finančné náklady podľa starostu neprekročia 10-tisíc eur. S prácami chce začať čo najskôr. „Teraz riešime potrebné povolenia a potom začneme stavať. Boli by sme radi, aby nám tu už na konci roku zastavovali vlaky,“ dodáva.

Kuruc už kontaktoval aj súkromného dopravcu RegioJet, ktorý cez Vrakuňu jazdí, či bude ochotný zastavovať. Zástupcovia firmy s tým problém nemajú – pokiaľ Kurucov perón dostane pečiatky od ŽSR i ministerstva dopravy, môžu ho pridať do cestovného poriadku.

„Ak tieto podmienky budú splnené, sme pripravení ponúknuť spojenie s centrom Bratislavy aj s inými zastávkami,“ hovorí PR manažér RegioJetu Aleš Ondrůj.

Dva peróny pri sebe

Vo svojom projekte však pokračujú aj štátne železnice.  Tie naďalej počítajú s tým, že vo Vrakuni vybudujú vlastnú zástavku.

Starosta preto svoj perón plánuje len ako dočasné riešenie. Vybudovať ho chce kúsok od miesta, kde vznikne „oficiálne“ nástupište ŽSR. „Bude kúsok odtiaľ, aby si obyvatelia zvykli tú lokalitu využívať pre vlakovú dopravu“ hovorí Kuruc.

Zastávka Vrakňa, ako si ju predstavujú ŽSR. Vybudovať ju však chcú až za pár rokov. Vizualizácia – Reming
Zastávka Vrakuňa, ako si ju predstavujú ŽSR. Vybudovať ju však chcú až o pár rokov. Vizualizácia – Reming

Časom teda vo Vrakuni budú stáť vedľa seba dva peróny. Nad typicky slovenským riešením Kuruc krčí ramenami. „My naozaj už nemôžeme čakať, píšu nám obyvatelia, že situácia je už neúnosná,“ opakuje starosta.

Samotné železnice nápad Vrakune veľmi komentovať nechcú. A na otázku, či by rovnaký postup doporučovali aj iným radniciam, ktorým sa nechce čakať na oficiálnu zastávku, odpovedajú len vyhýbavo.

„Žiadne mesto, obec alebo mestská časť si nemôže svojvoľne vybudovať akúkoľvek železničnú stanicu, zastávku a to isté platí pre akúkoľvek inú železničnú stavbu bez predchádzajúcich rokovaní s nami a s ministerstvom dopravy,“ uvádzajú bez ďalšieho komentára ŽSR.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie