Denník N

Objavili najstaršiu drevenú studňu na svete. Sme zmierení, že tadiaľ pôjde diaľnica, vraví archeológ

Najstaršia drevená konštrukcia na svete nájdená pri obci Ostrov v Pardubickom kraji. Foto – Archeologické centrum Olomouc
Najstaršia drevená konštrukcia na svete nájdená pri obci Ostrov v Pardubickom kraji. Foto – Archeologické centrum Olomouc

Pri záchrannom výskume pod chystanou diaľnicou pri Ostrove v Pardubickom kraji odhalili českí archeológovia unikátny nález – malú drevenú studňu. Ukázalo sa, že je najstaršou zachovanou drevenou konštrukciou na svete a drevo, z ktorého je zhotovená, má vyše sedemtisíc rokov.

Podrobnosti pre český Deník N vysvetľuje riaditeľ Archeologického centra Olomouc Jaroslav Peška.

Ako ste prišli na to, že objavená studňa je najstaršou drevenou stavbou na svete?

Podarilo sa nám ju dendrochronologicky datovať a letokruhy ukázali, že táto ostrovská studňa je najstaršou drevenou studňou nielen u nás a v Európe, ale že ide o najstaršiu dendrochronologicky datovanú drevenú konštrukciu na svete. Staršie konštrukcie tohto typu zatiaľ skutočne nemáme. Datovaná je do rokov 5256 – 5255 pred naším letopočtom.

Vtedy teda boli vyrúbané stromy, z ktorých je studňa vybudovaná?

Áno, je dôležité povedať, že je to najstaršie opracované drevo do konštrukcie. Niekto by mohol namietať, že už poznáme fosílne kmene staré desať- až jedenásťtisíc rokov. Áno, ale o tom dreve nevieme, či s ním človek vôbec pracoval. Tu máme, naopak, jasný dôkaz, že bolo spracované. Navyše takou zvláštnou a pre nás neobvyklou technikou.

Akou?

Každý z kolov má na dvoch stranách drážku, do ktorej boli osádzané opracované dosky. To je technika, s ktorou archeológovia v neolite ​​vôbec nerátali. Počítalo sa s ňou až od doby bronzovej. To je ďalšia dôležitá senzácia: nielen datovanie, ale aj technologická zručnosť.

Najviac vás teda ohromilo, že ​​ste narazili na takú starú a pritom pokročilú technológiu?

Áno, v podstate sme znalosť tejto technológie posunuli o niekoľko tisíc rokov do praveku.

S ktorými ďalšími drevenými konštrukciami súťažila táto studňa o prvenstvo?

V našom článku publikovanom v Journal of Archeological Science sme zverejnili aj obrázok, na ktorom krásne vidíte jednotlivé merané konštrukcie. V článku je krásne porovnanie troch najvýznamnejších českých studní. Ostrov je najstarší, potom Velim v Čechách a Uničov na Morave ako najmladší. Všetky sú v rozpätí 200 rokov, takže sú staršie ako sedemtisíc rokov.

Čím to je, že sú najstaršie drevené konštrukcie práve na území Česka?

Už v tej dobe tu bolo veľmi intenzívne osídlenie. Prví poľnohospodári sa u nás začali usádzať už v 6. tisícročí pred Kristom. Najstaršia kultúra s lineárnou keramikou tu bola zastúpená veľmi silno. A ako sa ukazuje, jej nositelia boli veľmi zdatní. Takéto konštrukcie a studne sú aj inde, napríklad v Karpatskej kotline, len ich tam zatiaľ nemajú takto precízne datované. Trochu sa bojím, že nás kolegovia v Maďarsku časom porazia, pretože tam táto kultúra zrejme žila o niečo skôr ako na území Česka. Ale zatiaľ to prvenstvo máme, tak si ho musíme užiť.

Ako vyzerá najstaršia drevená studňa

Studňu postavenú z dubových kmeňov objavili archeológovia v katastri českej obce Ostrov v Pardubickom kraji. Bola hlboká asi 140 centimetrov, jej pôdorys mal rozmery 80 krát 80 centimetrov. Pozostávala zo štyroch rohových stĺpikov s pozdĺžnymi drážkami, do ktorých boli zapustené dosky v siedmich radoch nad sebou. V okolí našli archeológovia keramiku pochádzajúcu z obdobia kultúry s lineárnou keramikou, čo zodpovedá mladšej dobe kamennej. Aby unikátny nález nepoškodili, vyzdvihli studňu v jedinom bloku.

Akí boli ľudia, ktorí studňu využívali?

Boli to prví poľnohospodári, ktorí sa usádzali, čo bola v prehistórii ľudstva nová vec. Zakladali si stále obydlia, takzvané dlhé domy: kolové konštrukcie, ktoré boli dlhé asi 40 alebo 50 metrov. Začínali pestovať nám známe druhy obilia, teda predovšetkým pšenicu, jačmeň a tak ďalej.

Okrem obhospodarovania pôdy začali domestikovať vtedy ešte divožijúce zvieratá, ako je hovädzí dobytok, kozy, ovce, prasatá. Zo svine divej sa tak stala sviňa domáca. To sú hlavné znaky neolitickej revolúcie.

Prebiehala teda veľká zmena – od lovu a zbierania sa prešlo k poľnohospodárstvu a chovu dobytka. K tomu patrí aj to, že u nás ako prví začali vyrábať pálenú keramiku – a teraz mám na mysli nádoby. Tie boli zdobené líniami a bodkami, ktorým hovoríme notové značky. Podľa tohto zdobenia dostala kultúra názov.

Predtým sa jej u nás hovorilo volútová, lebo niektoré ornamenty boli tvarované do špirál – volút –, dnes sa už však všade používa termín kultúra s lineárnou keramikou.

Aké to bolo, keď ste zistili, že nájdená drevená studňa je najstaršia na svete?

Keďže studňa bola veľmi pekne zachovaná a oproti studniam napríklad v Nemecku mala menšie rozmery, odvážili sme sa ju vyzdvihnúť doslova v jednom bloku. Myslím, že sa to u nás stalo v dejinách archeológie úplne prvýkrát. Bolo to nesmierne prácne a organizačne náročné, takže na nič iné veľmi nebol čas.

Už podľa toho, čo sme v studni nachádzali, sme mali indície, že bude patriť ku kultúre najstarších poľnohospodárov. Ako je presne stará, sme vtedy nevedeli. Informácie od dendrochronológov sme dostali až potom. A vtedy začalo vychádzať najavo, že pôjde o veľmi vzácny, až senzačný nález.

Čo ste v studni našli?

Táto studňa je trošku výnimočná a pre nás archeológov macošská. Nenašla sa totiž priamo na sídlisku, ako to býva obvykle. Máme vykopanú studňu, pár metrov od nej je druhá, podobne zaujímavá, tá však nemala drevenú konštrukciu. Zrejme už v praveku bolo známe, že sa na tomto mieste drží voda. Ľudia si tam po ňu chodili, sami však mohli sídliť niekde vyššie na svahu. Tam sme však zatiaľ osadu nenašli, ale budeme sa o to ďalej pokúšať.

Studňa nebola – ako sa spieva v niektorých piesňach – „uprostred dediny“, a preto sa v nej zachovalo oveľa menej artefaktov. Inak dokážu byť studne veľmi bohaté, napríklad kolegovia v Nemecku v nich nachádzajú nielen vypálenú keramiku, ale aj organické látky. Toto v tej našej až na menšie výnimky očakávať nemožno.

Avšak nejaké nálezy tam sú, budeme ich postupne vyhodnocovať, analyzovať a spracovávať. Uvidíme, čo všetko sediment, čiže hlina vnútri studne, prinesie.

Zatiaľ sú to teda hlavne obilniny?

Áno. V studni sú aj nejaké chrobáky, zvieracie kosti… To všetko však budeme musieť vyhodnotiť. Pomôže nám to pri rekonštrukcii prírodného prostredia vtedajšej doby.

Archeológ a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Peška. Foto – Wikipedia

Ako budete priľahlú osadu hľadať?

Máme určité metódy, napríklad nedeštruktívne archeogeofyzikálne meranie alebo prieskum. Ak na to získame nejaké finančné prostriedky, radi by sme urobili povrchové zbery a čiastkové metódy, nie priamo výskum. Pozrieme sa aj do starších prameňov, či niekto v tejto lokalite nezaznamenal nejakú osadu z danej doby. Verím, že sa to podarí, ale bude to chvíľku trvať.

Nedá sa to zistiť napríklad pomocou leteckých snímok?

Za určitých okolností nám môže pomôcť aj ortofoto, lidarové snímky, prípadne letecká prospekcia. To všetko, samozrejme, využijeme, ale pravdepodobnosť nálezu týmito metódami je trochu nižšia, pretože ide o podmáčaný terén. Keď je terén suchý, lepšie takzvane kreslí. Ale uvidíme.

Prečo bola studňa drevená? Človek si studňu väčšinou predstaví ako kamennú stavbu.

V neolite boli naokolo samé lesy. Pokiaľ viem, v blízkosti nebol výrazný zdroj kameňa. K tomu prirátajte znalosť techník, možno aj prácnosť. Drevo bežne rúbali a poznali techniky jeho spracovania, pretože z neho stavali domy alebo iné menšie objekty. Neskôr to mohol byť aj kameň, to sa nevylučuje. Poznáme kamenné murované studne, ale sú neskoršie.

Zistili ste, akými nástrojmi bolo drevo opracované?

Áno, ako sme predpokladali, boli to všetko kamenné nástroje.

Čo sa teraz s nálezom bude diať?

Teraz je na konzervácii a ešte chvíľu tam bude. Zatiaľ nevieme, ako dlho to bude trvať. Je v takom cukrovom náleve na Fakulte reštaurovania Univerzity Pardubice v Litomyšli. Len čo to bude hotové, mali by sme studňu v spolupráci s kolegami poskytnúť do stálej expozície Východočeského múzea v Pardubiciach.

Je vhodné, aby cez miesto, kde bola studňa nájdená, viedla diaľnica?

Je to, samozrejme, škoda, ale my sme s tým zmierení. Preto vlastne záchranné archeologické výskumy vykonávame. Všetko je aj nami samotnými, hoci kontrolovane, ničené. Žiaľ, obetovaná je aj samotná archeologická lokalita, ale inak to nejde. Bez toho by sme nič nepostavili. Ale dokázal by som si predstaviť prípadnú repliku umiestnenú niekde blízko diaľnice. Vystavenie originálu pre verejnosť v múzeu bude dostatočnou náhradou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie