Denník N

Voľby 1990 – 1994: Ako Mečiar vystúpal po chrbte VPN, dvakrát ho skúsili odstaviť a vrátil sa silnejší

Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič v roku 1992 s deklaráciou zvrchovanosti. V pozadí sú aj Milan Kňažko, Ľudovít Černák, Oľga Keltošová a Jozef Moravčík. Foto – TASR
Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič v roku 1992 s deklaráciou zvrchovanosti. V pozadí sú aj Milan Kňažko, Ľudovít Černák, Oľga Keltošová a Jozef Moravčík. Foto – TASR

Ako vyzerali prvé troje demokratické voľby na Slovensku po roku 1989: premiérom sa už v roku 1990 stal Vladimír Mečiar. Definitívne ho z tohto postu zosadili až v roku 1998.

 

1990: Potvrdenie revolúcie a nástup Mečiara

Bol piatok 8. júna 1990, dve hodiny popoludní, keď sa otvorili dvere volebných miestností. Po viac ako 44 rokoch od posledných (polo)slobodných volieb mali občania Českej a Slovenskej federatívnej republiky možnosť skutočne voliť svojich poslancov.

Poslancov nebolo práve málo. Už vyše dvadsať rokov bolo totiž Česko-Slovensko federáciou s dvomi národnými parlamentmi a jedným spoločným, ktorý bol, navyše, rozdelený na dve komory. V českej časti federácie voliči rozhodovali o zložení 200-člennej Českej národnej rady a volili 101 poslancov Snemovne ľudu a 75 poslancov Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V Slovenskej republike rozhodovali o 150 členoch Slovenskej národnej rady (SNR), 49 členoch Snemovne ľudu a 75 poslancoch Snemovne národov.

Na definitívne volebné výsledky sa vtedy čakalo až do polovice nasledujúceho týždňa, ale už krátko po tom, čo sa v sobotu 9. júna volebné miestnosti zatvorili, bolo jasné, že v oboch republikách zvíťazili hlavné revolučné sily – Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN). Zároveň sa však ukázali aj rozdiely, ktoré mali vplyv na budúcu podobu, ba dokonca na samotnú existenciu spoločného štátu. Prvýkrát sa v nich objavili strany, ktoré kandidujú dodnes – KDH, SNS či maďarské strany –, no tie najúspešnejšie v nich, paradoxne, uspeli naposledy.

A prvýkrát v nich uspeli aj viacerí ľudia, ktorí sa v slovenskej politike objavovali celé desaťročia: od Bélu Bugára cez Vladimíra Mečiara, Františka Mikloška a Jána Slotu až po Františka Šebeja.

VPN do kampane 1990 nasadila aj lízanky. Foto © Ján Lőrincz

Možnosť voľby

Niežeby sa niečo, čo sa nazývalo voľby, nekonalo aj pred rokom 1989, no najzásadnejší rozdiel spočíval v tom, že v roku 1990 sa zrazu dalo skutočne voliť medzi viacerými stranami a že na rozdiel od predchádzajúcich „volieb“ nebolo dopredu jasné, kto a ako v hlasovaní uspeje a kto nie.

Napokon, svedčila o tom aj predvolebná kampaň, kde sa prvýkrát objavili televízne predvolebné šoty, ľudia mali možnosť prvýkrát zažiť skutočné predvolebné mítingy i negatívnu kampaň s heslami ako „Volíte Weissa? Sloboda maj sa“ či „totalita VPN“ namierenú proti politickým oponentom.

Na to, aby sa tak mohlo stať, však bolo od novembra 1989 nutné v rýchlom slede zmeniť niekoľko zásadných vecí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Parlamentné voľby 2020

Slovensko

Teraz najčítanejšie