Dva extrémy na úkor americkej demokracie

Obe veľké americké strany, demokrati a republikáni, predvádzajú dva protipóly toho, ako by sa demokratickí politici a demokratické strany nemali správať.

Hlasovanie o impeachmente Donalda Trumpa sa skončilo dokonca horšie, ako mnohí dúfali – našiel sa jediný republikánsky senátor, ktorý aspoň v jednom bode obžaloby hlasoval za vinu prezidenta. Za nehlasovali ani republikánski senátori z váhajúcich štátov, ktorých to môže stáť ich znovuzvolenie. Nebol to však prejav zásadovosti.

Z doterajších šetrení je dosť zjavné, že Trump svoju moc zneužil. Bolo by to asi ešte jasnejšie, ak by republikánski senátori – práve preto – nezabránili vypočutiu ďalších svedkov. Nejde však o to, že by boli slepí.

Niektorí dokonca uznali, že Trump konal hanebne – aby potom hlasovali za jeho nevinu. Mali pravdu, že impeachment je politický proces, tým je však zo svojej podstaty. Je to politický nástroj na odvolanie prezidenta, ktorý nectí základné demokratické princípy – čo u Trumpa sedí. V tejto situácii je odvolávanie sa na spolitizovanie procesu iba výhovorka, aby mohli držať stranícku líniu.

Republikánska strana sa zmenila na tábor Trumpových servilných podporovateľov, ktorí sú ochotní svojho vodcu nasledovať kamkoľvek a tolerovať mu čokoľvek bez ohľadu na nejaké princípy a hodnoty. Čiže na presný opak toho, ako by mala (aj vnútorne) demokratická strana v demokratickom systéme fungovať.

Straníckej línie sa držali i senátori za Demokratickú stranu. Za Trumpovu vinu hlasovali i tí, čo zastupujú štáty s protrumpovskou väčšinou voličov. U nich je zásadovosť o niečo pravdepodobnejšia, zároveň je však takýto prejav jednoty strany výnimkou.

Kým republikáni sú jednotní aj na úkor demokracie, demokrati upadajú do chaosu a nedokážu spolupracovať, ani keď si to ochrana demokracie vyžaduje. Zmätok, ktorým sa skončili ich primárky v Iowe, na voličov pôsobí ako verný obraz celej strany. Nehovoriac o tom, že aj u nich začínajú mať navrch kandidáti na prezidenta, ktorí sú skôr z okraja politického spektra.

Demokratický vnútrostranícky výber kandidáta, ktorý sa napokon Trumpovi postaví, je v poriadku – ak jeho výsledkom nebude rozhádaná strana a zneistení voliči. Lenže k tomu demokrati práve smerujú.