Súd potvrdil, že Babiš nebol agent ŠtB, nestačilo ani 229 pripomienok od ÚPN

Senát Krajského súdu v Bratislave v zložení Juraj Považan, Milan Chalupka a Janka Richterová potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, že Andrej Babiš nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB.

„Jeho evidencia agenta je v rozpore so skutočným stavom,“ povedal predseda senátu Považan. Odvolal sa na výpovede bývalých príslušníkov ŠtB, aj analýzu bezpečnostného analytika Milana Žitného.

ÚPN s rozsudkom nesúhlasí. „Podľa nášho názoru mal súd žalobu zamietnuť,“ píše sa v stanovisku ústavu.

„Považujeme za poľutovaniahodné, že bývalí príslušníci ŠtB používajú dôveru slovenských súdov a ich výpovede majú väčšiu váhu, ako dôkazy nachádzajúce sa v archívnych fondoch,“ uviedol ÚPN. Podľa ústavu eštebáci zo zločineckej organizácie prepisujú slovenskú históriu.

Predseda správnej rady Ústavu Ondrej Krajňák hovorí, že majú zásadné námietky, ako súd vyhodnotil dôkazy. „Sme nútení konštatovať, že našu históriu prepisujú ľudia, ktorí počas komunizmu pôsobili v zložineckej organizácii, ktorou ŠtB bola,“ povedal Krajňák.

Podľa neho predložili dosť dôkazov, že agent Bureš s ŠtB spolupracoval. Zároveň však hovorí, že nemôžu niesť zodpovednosť za to, čo vytvorila ŠtB, preto samotnú žalobu považujú za absurdnú, keďže ich povinnosť je len zverejňovať to, čo je v archíve.

ÚPN zváži podanie dovolania. „Pozrieme si argumenty súdu a zvážime ďalšie kroky,“ povedal Krajňák.

Predtým ústav na 44 stranách spísal 229 dôvodov, prečo si myslí, že spor s Babišom by mal vyhrať.

Okresný súd podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne posúdil vec, názor súdu je scestný, ignoruje skutočnosti, ktoré boli zjavne preukázané, a neguje účel a poslanie zákona o pamäti národa.

Bureš, Chemapol, Turek a ďalšie

Babiša evidovala ŠtB ako agenta Bureša, so svojím riadiacim dôstojníkom sa mal stretávať aj v konšpiračnom byte, podal viacero správ o konkrétnych ľuďoch. ÚPN súdu predložil zväzky Bureš, Chemapol, Turek, Kosek, Bauer, Ekron, Vojak, Jordán – Oko a Nosič.

Zo zväzkov vyplýva, že v decembri 1984 agent Bureš poskytol informácie k uplácaniu obchodných partnerov v ČSSR zo strany rakúskej firmy Chemapol. Vyplynulo to zo spisu zástupcu firmy Alfreda P. Hickla, ktorý bol podozrivý z uplácania pracovníkov Petrimexu.

V roku 1985 Bureš poskytol informácie o uplácaní zamestnanca Petrimexu Richarda Szabóa tureckou firmou Ekron v súvislosti s existujúcou pohľadávkou ČSSR. Vyplýva to zo zväzku Turek.

V roku 1985 Bureš poskytol ŠtB „písomné poznatky k osobe pána Urasa, ktorý bol majiteľom spoločnosti Ekron“ a ktorý bol z uplácania v Petrimexe podozrivý.

Bureš bol podľa ÚPN zapojený aj do akcie OKO, zameranej na Alexeja Nováka, zamestnanca ZOZO Interal, ktorý bol tiež podozrivý z korupcie. Bureš mal informovať aj o činnosti inžiniera Nováka kvôli presadzovaniu firmy Plastimpex. To zase vyplýva zo zväzku OKO.

„Je zrejmé, že agent Bureš orgánom ŠtB poskytol spoľahlivé informácie a plnil pridelené úlohy,“ píše v odvolaní ÚPN.

Vraj vymyslená evidencia

Okresný, aj krajský súd však dali za pravdu eštebákom, ktorí na súde svedčili, že Babiša nikdy nevideli. Podľa ÚPN nehovorili pravdu, vo výpovediach si navzájom odporovali, o čom svedčia viaceré záznamy v archívoch. Na súde vypovedali príslušníci Július Šuman, František Hakáč a Andrej Kuľha.

Súd sa opieral aj o to, že veľká časť zväzku je skartovaná, a odvolával sa na prezumpciu neviny, keď ÚPN má byť ten, kto dokazuje Babišovu vinu.

Ústav sa však bránil, že toto nie je trestné konanie, ale žaloba na ochranu osobnosti a že informácie o minulosti mu prikazuje zverejňovať zákon o pamäti národa v takej podobe, v akej sa nachádzajú v archívoch. Takéto vnímanie zväzkov podľa ÚPN „neguje účel a poslanie“ zákona o pamäti národa.

Súd vo svojom odôvodnení rozsudku podľa ÚPN vníma evidenciu ŠtB primárne ako nepravdivú a nedôveryhodnú, pokiaľ sa neukáže opak. Pracovníci ÚPN pritom na súde svedčili, že komunistickej tajnej službe by boli nanič informácie, ktoré sú nepravdivé. Jeden z eštebákov totiž svedčil, že vymyslených je 60 percent evidencie.

Babiš predložil súdu viacero odborných posudkov, medzi nimi aj ten od bezpečnostného analytika Milana Žitného, ktorý vyhlásil, že zväzok Bureš bol vyfabrikovaný operatívcami, aby si zlepšili služobné hodnotenie v záujme svojho kariérneho postupu.

Zaviazať si ho mali U obuvníka

Časť sporu bola aj o tom, či si mohla ŠtB Babiša zaviazať vo vinárni U obuvníka, ako sa píše v jeho spise. Babiš spolu s tímom svojich expertov tvrdili, že to nebolo možné, lebo išlo o verejný priestor a eštebáci si agentov viazali v súkromí, aby ich nikto nevyrušoval, teda napríklad v konšpiračných bytoch. ÚPN však predložil smernice, podľa ktorých viazanie v podniku bolo bežné. „Vináreň U obuvníka, neskôr reštaurácia Korzo na Hviezdoslavovom námestí, umožňovala dodržiavanie zásad konšpirácie, nakoľko sa v nej nachádzalo niekoľko samostatných miestností a sedenie bolo riešené formou oddelených boxov, ktoré poskytovali dostatočné súkromie pre návštevníkov,“ argumentoval ÚPN.

Zvážia dovolanie

ÚPN na konci žiadal odvolací súd, aby pripustil možnosť dovolania, ak potvrdí rozsudok okresného súdu. „Rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke zásadného významu, nakoľko posudzované otázky majú význam pre rozhodnutie nielen v tomto konaní, ale aj v iných podobných konaniach,“ zdôvodňuje ÚPN.

V prípade dovolania chce, aby Najvyšší súd rozhodol, či ÚPN zodpovedá za zásah do ľudských práv v prípade neoprávnenej evidencie, či za zlú evidenciu ŠtB zodpovedá ministerstvo vnútra, či je zverejňovanie zväzkov ŠtB protiprávne alebo kto je nositeľom dôkazného bremena v takomto spore.

Babiš na vyhlásení rozsudku nebol, jeho tlačové oddelenie na otázky o rozsudku neodpovedalo.