Denník N

Kľúč na určovanie politických strán

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Politickým stranám každoročne podľahne niekoľkonásobne viac ľudí ako hubám. Je to preto, že nám chýba Kľúč na určovanie politických strán.

Autor je vedec

Ako malý chlapec som na huby nechodil bohvieako rád. Určite by sa našlo viacero dôvodov, ale ten hlavný bol asi ten, že som nikdy žiadnu nenašiel. Mal som problém nájsť aj to, čo som sám stratil, trebárs školskú aktovku, nieto ešte huby, ktoré si rástli, kde sa im zachcelo, a miesta ich výskytu na turistických mapách neboli zaznačené. Neboli zaznačené ani na žiadnych šifrovaných mapách. Skôr by som našiel poklad ako nejaký hríb.

Raz, po jednom z prázdninových dažďov, vybrali sme sa s mamou na huby. Po chvíli sme narazili na stojatý kŕdeľ bledých klobúčikov, ktoré som si ani nevšimol, ale mama ich poznala pod menom šampiňóny. Keď o hodinu alebo dve na chate dojedla čerstvú praženicu, otvorila atlas húb, chvíľu v ňom listovala, potom sa mi zahľadela do očí a pomaly, akoby sa so mnou lúčila, riekla: „Bola to muchotrávka biela.“ To meno sa mi nepozdávalo a nepáčila sa mi ani tá lebka vedľa fotografie v otvorenom atlase.

V ten deň som však neosirel. Boli to zrejme predsa len šampiňóny. Odvtedy na huby veľmi nechodím, a ak už, tak zásadne s atlasom – s Kľúčom na určovanie húb. Vtedy som sa totiž naučil, že je lepšie podívať sa do atlasu predtým, ako si z nazbieraných húb človek pochutí na praženici. Konzultácia s atlasom húb po ich požití už totiž nemá až taký veľký význam, ale pravda, tiež môže pomôcť – urýchli prípadný lekársky zásah.

Po tej letnej hubačke som sa z atlasu dozvedel, a už som na to nikdy nezabudol, že v hubách môžu byť rôzne látky, napríklad faloidín, falín, amanitín, muskarín či bolesatín, ktoré človeka môžu nielen poriadne otráviť, ale aj zabiť. Jedným slovom – jedy. Kľúč použitý v ten pravý moment tak môže človeku doslova zachrániť život – podľa sfarbenia, tvaru klobúka, či podľa prítomnosti pošvy totiž jedovaté huby celkom ľahko rozpoznajú aj malé deti. A ak si nie ste celkom istí – mne sa to stáva – vykašlite sa na ne. Chodiť na huby predsa nie je občianska povinnosť!

Na rozdiel od volieb.

K voľbám som začal chodiť, až keď som prestal byť malý chlapec. Moje prvé voľby boli prvé slobodné, ale priznávam, tiež na ne nechodím bohvieako rád. Prečo? Lebo s voľbami je to otravné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie