Vyliečili pacienta s koronavírusom. Liek českého vedca otestujú priamo vo Wu-chane

Prvá obeť sa novým koronavírusom nakazila ešte vlani v decembri, zrejme na trhu s čerstvým mäsom v čínskom Wu-chane. Odvtedy sa už vírus potvrdil u najmenej 20-tisíc ľudí z 27 krajín a vyžiadal si viac než päťsto životov.

Postupujúca epidémia rozhýbala aj farmaceutické spoločnosti. Do pretekov o najúčinnejší liek sa zapojila aj jedna z tých najväčších: americká Gilead Sciences, ktorá vyrába lieky proti HIV alebo žltačke založené na objavoch českého vedca Antonína Holého.

Aktívny proti rôznym vírusom

Práve chémia inšpirovaná jeho výskumami dala základ lieku, za ktorým stojí ďalší Čech – Tomáš Cihlář.

Päťdesiatdvaročný virológ začal svoju vedeckú dráhu v dejvickom Ústave organickej chémie a biochémie, odkiaľ ho už v roku 1994 vyslal na stáž do kalifornského sídla Gilead Sciences práve Antonín Holý.

Dnes český vedec zastáva vo farmaceutickom gigante post viceprezidenta pre virológiu. So svojím asi 70-členným tímom v Kalifornii vyvinul látku, ktorá môže zachrániť životy ľuďom nakazeným koronavírusom. Vedci ju teraz podajú pacientom z Wu-chanu – štúdia sa má rozbehnúť v najbližších dňoch.

Nejde však o žiaden „nový“ liek, ktorý by výskumníci práve vytiahli z laboratórií. Chorí dostanú infúziou do žily takzvaný remdesivir, ktorý Cihlářov tím pôvodne vyvinul proti krvácavej horúčke ebola.

„Vírus eboly aj nový koronavírus totiž patria do rovnakej skupiny takzvaných RNA vírusov. Majú podobný mechanizmus replikácie (rozmnožovania – pozn. red.) svojho genetického materiálu,“ opísal pre Deník N Cihlář.

Látka z jeho laboratórií, zjednodušene povedané, dokáže prerušiť kopírovanie genetickej informácie vírusu a tým zastaví jeho rozmnožovanie a šírenie v tele. „Preto môže byť aktívna proti množstvu rôznych vírusov, ktorých genetickým materiálom je RNA,“ vysvetľuje.

K rozhodnutiu dospeli rýchlo

Nie je to len jeho domnienka – vedci o tom v posledných rokoch nazbierali celý rad dôkazov. „Náš tím sa rozhodol spolupracovať s množstvom pracovísk v USA, aby sme boli schopní charakterizovať široké spektrum účinkov remdesiviru na rôzne vírusy. Predbežné testovania vykonané americkým Centrom pre kontrolu chorôb (CDC) už v roku 2016 naznačili, že látka môže byť aktívna nielen proti ebole, ale aj proti ďalším vírusom vrátane koronavírusu MERS,“ vysvetľuje Cihlář.

Práve tento zákerný vírus je blízkym príbuzným novoobjaveného wuchanského koronavírusu.

„Krátko po týchto predbežných testoch sme spustili spoluprácu s niekoľkými univerzitami i s americkým Národným ústavom zdravia (NIH), aby sme mohli testovať remdesivir proti koronavírusom na zvieracích modeloch. Výsledky na myšiach infikovaných vírusom SARS alebo MERS boli nádejné, čo umožnilo pokračovanie ďalších predklinických testov,“ dodáva český virológ.

Látka potom prešla prvou fázou klinických skúšok na zdravých dobrovoľníkoch. „Potom sme ju v roku 2018 nasadili proti ebole v Kongu. Štúdia vo Wu-chane bude patriť do takzvanej druhej a tretej fázy, keď sa skúša liečebná účinnosť a prísne sa monitorujú možné vedľajšie účinky testovanej látky na pacientoch,“ vysvetlil pre Deník N Cihlář s tým, že o podaní lieku wuchanským pacientom sa rozhodlo rýchlo a bez problémov.

„Zástupcovia čínskych inštitúcií aj lekári a vedci vo Wu-chane boli návrhu na začatie skúšok veľmi otvorení. K rozhodnutiu a konečnému plánu sme dospeli veľmi rýchlo,“ dodáva.

Infúzia pre niekoľko stoviek pacientov

Ako presne bude testovanie prebiehať? „Látka sa podáva raz denne intravenóznou infúziou pod dohľadom ošetrujúcich lekárov a za prísneho monitorovania hospitalizovaných pacientov. Dúfame, že desaťdňové dávkovanie by mohlo byť dostačujúce na zmiernenie príznakov koronavírusu a na zlepšenie prognózy hospitalizovaných pacientov,“ verí Cihlář.

Aby sa zistilo, či má látka žiaduci účinok, bude podľa jeho odhadov potrebné zahrnúť do štúdie niekoľko stoviek pacientov. „Jednej polovici bude podaný remdesivir a druhej polovici kontrolné placebo, výsledky oboch skupín sa potom porovnajú. Skúška bude vykonaná v takzvanej zaslepenej forme, čo znamená, že lekári vykonávajúci štúdiu nebudú informovaní o tom, ktorý pacient je v akej skupine. Po skončení štúdie bude na skupine nezávislých expertov, aby výsledky vyhodnotili a dospeli k záveru, či je remdesivir účinný alebo nie,“ opisuje český virológ.

Teraz napäto čaká na spustenie klinických skúšok. „Mali by sa začať v najbližších dňoch. V tejto chvíli držíme palce čínskym lekárom a vedcom, aby sa skúšky čo najrýchlejšie a úspešne začali. Podľa predbežných odhadov by mali byť vďaka značnému počtu zapojených pacientov hotové pomerne rýchlo – v priebehu niekoľkých mesiacov.“

Prvý pacient je už vyliečený

Hoci otázku o účinnosti liekov proti koronavírusom zodpovie až klinická štúdia, už teraz predstavuje pre vedcov nádej. Remdesivir totiž podali jednému pacientovi s koronavírusom – 35-ročnému mužovi hospitalizovanému v Seattli. Za jediný deň sa mu zlepšil zápal pľúc bez toho, aby sa uňho prejavili vedľajšie účinky.

„Stav prvého pacienta, ktorému bol remdesivir podaný minulý týždeň v Seattli, sa pomerne rýchlo normalizoval a jeho liečba bola úspešne dokončená. Tento pacient nebol súčasťou žiadnej klinickej skúšky, látka mu bola podaná na základe povolenia na výnimočné použitie nových neschválených liekov, ktoré vydáva americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Na základe jedného prípadu však nemožno posudzovať potenciál látky – záver možno urobiť len z prísne monitorovaných štúdií na dostatočnom počte pacientov,“ podotýka Cihlář.

Ak sa liek z jeho laboratória ukáže byť účinný, o ďalšom prípadnom schválení rozhodnú národné inštitúcie na kontrolu liečiv – teda okrem americkej FDA aj tie čínske.

Sľubná látka pritom vznikla v reakcii na epidémiu eboly v západnej Afrike pred šiestimi rokmi. „Začali sme premýšľať, ako prípadne identifikovať nejaké látky, ktoré by mohli byť proti vírusu účinné. Máme pomerne unikátnu zbierku látok odvodených od chémie, ktorú robil profesor Holý, a vedeli sme, že sú aktívne proti vírusom príbuzným ebole,“ povedal pred rokmi Cihlář v rozhovore pre Hospodářské noviny.

Účinnejšie než proti ebole?

Vedci preto siahli do svojej knižnice látok a niektoré z nich poslali do Centra na kontrolu chorôb v Atlante, kde majú vyvinuté tkanivové modely.

„V špeciálnych laboratóriách s najvyššími bezpečnostnými opatreniami – to aby sa extrémne infekčným vírusom nenakazili – môžu rýchlo testovať aktivitu látok. Jedna z nich uspela, tak sme ju ďalej upravovali. Spojili sme sa aj s lekárskym výskumným ústavom americkej armády pre infekčné ochorenia, ktorý môže vykonávať i testy na zvieracích modeloch. V tom čase sme našli finálnu látku a rozhodli sa vyvíjať ju ako liečivo,“ opisuje Cihlář v rozhovore začiatky remdesiviru.

Pri testoch na pacientoch nakazených krvácavou horúčkou ebolou sa remdesivir ukázal byť menej účinný ako iné lieky. Tí, ktorým lekári experimentálne liek podali, však chorobu prežili častejšie než ostatní nakazení.

„Skúšky remdesiviru proti ebole prebiehali minulý rok v Demokratickej republike Kongo v spolupráci s americkým NIH a Svetovou zdravotníckou organizáciou za neuveriteľne náročných podmienok, uprostred veľmi nestabilnej politickej a sociálnej situácie. Vysoké percento pacientov začalo liečbu až v pomerne pokročilom štádiu infekcie ebolou a často s veľmi vysokou hladinou vírusu v krvi. V týchto prípadoch bol remdesivir minimálne účinný,“ pripúšťa teraz Cihlář.

Do použitia proti koronavírusu však odborníci vkladajú viac nádejí. Podľa riaditeľa amerického Národného inštitútu alergií a infekčných chorôb Antonyho Fauciho má látka z Cihlářovho laboratória proti wuchanskému vírusu väčší liečebný potenciál.

„Nákaza koronavírusmi má pomalší priebeh vďaka tomu, že koronavírusy sa nemnožia v tele pacienta tak rýchlo ako ebola a infekcia je obmedzená hlavne na dýchacie ústrojenstvo. Dúfame, že syntetická látka ako remdesivir dokáže do dýchacieho ústrojenstva prenikať lepšie než niektoré špecifické protilátky,“ hovorí Tomáš Cihlář.

Nádejná liečba z Thajska

Hoci dnes Cihlář patrí medzi kľúčových ľudí vo svetovom priemysle vývoja liekov, neustále zdôrazňuje zásluhy celého tímu.

Spomína, že až do konca štúdia na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej nemal poňatia, že by sa vôbec mohol stať vedcom. To prišlo až v čase, keď sa v rámci svojej diplomovej práce dostal k prístrojom v laboratóriu doktora Ivana Rosenberga na Ústave organickej chémie a biochémie.

„Výskum ma uchvátil natoľko, že som si povedal: toto by bolo niečo, čo by som chcel robiť,“ povedal predtým v rozhovore pre Hospodářské noviny muž, ktorý vo vede zastáva rovnaké krédo ako spomínaný Antonín Holý: vedec by mal aspoň sčasti pracovať na praktických problémoch.

V americkej firme previazanej s pražským Ústavom organickej chémie a biochémie tieto praktické problémy rieši už od začiatku 90. rokov, keď tam odišiel po skončení doktorandského štúdia na stáž. Spolu s manželkou pritom pôvodne očakávali, že v USA zostanú najviac dva roky.

Ďalšiu nádejnú liečbu koronavírusu oznámilo tento týždeň Thajsko. 71-ročnú čínsku pacientku vo vážnom stave sa tam podarilo vyliečiť pomocou kombinácie dvoch antivirotík – lopinaviru a ritonaviru – používaných proti AIDS, a to v spojení s liekom na chrípku, ktorý zabral aj proti koronavírusu MERS.