Denník N

Čo sa v škole naučili prvovoliči 

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je jedným z nich, vyzerá ako oni, hovorí ich jazykom, rozumie im – superhrdina v zelenej bunde.

Autorka je spisovateľka

Vyrastajú na počítačových hrách, v ktorých do nemoty utínajú hlavy nepriateľom a ktoré im umožňujú do kohokoľvek sa prevteliť, svoje prudko sa meniace pubertálne telo obaliť svalmi, pridať mužnú tvár a nejaké tie superschopnosti. Hodiny trávia na sociálnych sieťach, aj tí najchudobnejší majú vlastný telefón s internetom a fotoaparátom. Aj keď hovoria o individualizme a potrebe odlišovať sa, bezpečnejšie a silnejšie sa cítia v skupine a ako súčasť davu urobia aj to, čo by osamote nikdy neurobili. Sako a kravata v nich vzbudzujú nedôveru a pojmom, ako sú pravica, ľavica, konzervativizmus či dôchodkový strop nie celkom rozumejú. Ešte neplatia dane ani odvody, nemajú hypotéku ani zodpovednosť za iných. Prvovoliči.

Bývajú na sídlisku alebo v koncovej dedine, kam chodia autobusy dvakrát za deň, s rodičmi, ktorí si už nevedia nájsť prácu, poberajú malý dôchodok, pracujú pre nejakú zahraničnú firmu za minimálnu mzdu alebo majú dobre zaplatenú prácu, no nemajú na svoje deti čas a nadávajú na vysoké dane a odvody. Vidia svojich frustrovaných rodičov a sú si istí, že oni sa takémuto životu vyhnú.

Svet sa rýchlo mení, prichádzajú nové technológie, pracovné pozície, na ktoré slovenčina nemá ani len pomenovanie, nové príležitosti – na sídlisku ani v dedine to síce nevidieť, no na sociálnych sieťach a v telke áno – ktoré však ich samotných akosi míňajú.

A kým si svet na displejoch pulzuje nekonečnými možnosťami, oni sa v škole učia naspamäť definície sylabických veršových systémov, rozoberajú vzťahy medzi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie