Zatmenie Slnka by som ordinoval na depresie, vraví astrofotograf, ktorého zábery nočnej oblohy z Oravy či Polonín ocenila aj NASA
Videl desať úplných zatmení Slnka, za nočnou oblohou cestuje po celom svete a má 22 Astronomických fotiek dňa NASA. Petr Horálek v rozhovore približuje príbehy vzniku niektorých fotografií a vysvetľuje aj to, prečo je na Cookových ostrovoch „najkrajší pohľad do vesmíru“.
O najkrajších úkazoch na nebi hovorí ako o „siedmich perlách“. „Pre mňa je úplne ‚naj‘ zatmenie Slnka. Je to úkaz, ktorý je neskutočne dynamický, pestrý, po vizuálnej stránke fantastický a z fotografického hľadiska veľká výzva. Ale hlavne je to úkaz, ktorý vie stmeliť ľudí,“ vraví český astrofyzik a astrofotograf Petr Horálek. V rozhovore radí s fotografickou technikou, objasňuje, akú veľkú prekážku predstavuje pre astrofotografov svetelný smog, a vysvetľuje, ktoré nebeské javy si tento rok všímať.
Päť z dvadsiatich dvoch Astronomických fotiek dňa NASA (APoD), ktoré vám vydali, sú zo Slovenska. Vaša predposledná Astronomická fotka dňa NASA je z Oravy, ktorá sa v prestížnom zozname NASA ocitla len v decembri a januári celkovo trikrát, z toho dvakrát od vás. Je táto lokalita niečím špecifická?
Na Slovensku je veľa fotogenických miest. Čo sa týka Oravy, chodím tam preto, lebo odtiaľ pochádza môj veľmi dobrý kamarát. Takže ju navštevujem hlavne z osobných dôvodov. Na Orave trávim najmä zimu, ktorá je v regióne ikonická.
Spomínaná Astronomická fotka dňa NASA vyfotená na Orave má názov Kvadrantídy cez Orión. Čo si na zábere všimnúť?
Na snímke je krajina v okolí Oravskej Lesnej a v diaľke vidno Malú Fatru. V súhvezdí Orión je hviezda Betelgeuze, ktorá začala už v decembri veľmi slabnúť. Jav vysvetľuje niekoľko teórií. Podľa jednej z nich by mal tento červený obor (veľmi hmotná hviezda – pozn. red.) už čoskoro vybuchnúť ako supernova typu II. Ďalšia teória hovorí, že sa z Betelgeuze uvoľnil materiál, ktorý bol odvrhnutý viac-menej naším smerom – keďže materiál chladne a hviezda je z nášho pohľadu za ním, zdá sa nám, že hviezda je slabšia ako svetlo v hmle. Ďalšia teória počíta s tým, že na hviezde je momentálne veľká tmavá škvrna podobná tým slnečným. Astronómovia hovoria aj o tom, že ide o minimum poloperiodickej premeny jasnosti tohto hviezdneho obra.
V prípade, že by hviezda Betelgeuze predsa len vybuchla, čo by sme videli na oblohe?
Išlo by o fantastický zážitok. Do niekoľkých hodín by hviezda zjasnela na desaťtisícnásobky súčasnej jasnosti, takže by bola jasná ako Mesiac v splne. V tomto prípade by však išlo o veľmi oslnivý bod. Ľudia majú pocit, že to len buchne a o pár minút bude po všetkom, no vesmírne divadlo by trvalo celé týždne, kým by supernova začala slabnúť. Ak by k javu došlo v júni alebo júli, keď súhvezdie Orión nevidno, lebo Slnko je blízko, jav by sme videli ako hviezdičku i na dennej oblohe. Ďalšie generácie by na mieste bývalej hviezdy videli rozširovať sa hmlovinu.
Poznáme z minulosti podobné výbuchy?
Za ostatných tisíc rokov vybuchlo v našej galaxii len päť supernov viditelných na oblohe. Najznámejší prípad je z roku 1054, keď vybuchla supernova v súhvezdí Býka. Hviezda bola taká jasná, že ju videli na dennej oblohe. Záznamy z čínskych kroník uvádzajú, že ju videli takmer dva roky. Dnes na jej mieste vidíme
