Psychologička: Na Slovensku prevažuje názor, že je v poriadku mať predsudky k Rómom

Až 80 percent opýtaných skôr súhlasí s tvrdeniami, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a využívajú sociálny systém.

Takmer dve tretiny respondentov (64 percent) sa skôr stotožňujú s otvorene negatívnymi stereotypmi o Rómoch a súhlasia napríklad s tvrdením, že „je len veľmi málo slušných alebo rozumných Rómov“.

Vyplýva to zo zistení prieskumu, ktorý v júni minulého roku uskutočnila na reprezentatívnej vzorke cez tisíc ľudí agentúra 2muse.

Výskum je súčasťou projektu PolRom, do ktorého sa zapojilo päť európskych krajín, okrem Slovenska aj Maďarsko, Rumunsko, Írsko a Francúzsko.

U nás projekt zastrešuje Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied a v nasledujúcom období predstaví európskemu ministerstvu spravodlivosti (DG JUST) návody na znižovanie stereotypov a diskriminácie.

Prečítajte si

Rómka vo virálnom videu bojuje proti predsudkom, po rokoch nechala podnikanie a odišla do zahraničia

Rasizmus moderného typu

Na 5-stupňovej škále od „úplne súhlasím“ po „vôbec nesúhlasím“ sa ľudia vyjadrovali k tvrdeniam typu „Rómovia v tejto krajine sú v niektorých oblastiach zvýhodňovaní“, „jediná rasová diskriminácia, ktorá dnes na Slovensku existuje, je zvýhodňovanie Rómov“ alebo „skutočné škody spôsobujú rôzne organizácie, ktoré Rómom ponúkajú nezaslúžené výhody“.

Ako sme už spomenuli v úvode, o Rómoch prevažovali negatívne stereotypy, a ako ukazuje Graf 1 nižšie, len polovica opýtaných skôr súhlasila s tvrdeniami, ktoré vyzdvihujú hodnotu rómskej kultúry („Rómovia môžu byť hrdí na svoje kultúrne dedičstvo“ a iné).

Tvrdenia, ktoré ľudia posudzovali, boli naschvál abstraktné, aby sa v rovnakom znení dali použiť vo všetkých piatich krajinách zaradených do projektu PolRom a nevzťahovali sa na podmienky špecifické len pre jednu krajinu.

„Na Slovensku ľudia Rómom vyčítali, že zneužívajú sociálny systém a štát na nich dopláca. Hovorili o nezaslúžených výhodách, takže nešlo o klasický biologický rasizmus, ale rasizmus moderného typu, že to, čo Rómovia dostávajú, si nezaslúžia, lebo sa ako skupina dostatočne nesnažia,“ povedala o zisteniach prieskumu sociálna psychologička Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Realita a fámy

Dodajme, že uvedené predstavy sú chybné. Ako písal Denník N minulý rok, výdavky na zdravotnú starostlivosť medzi obyvateľmi rómskych osád sú podstatne nižšie ako v celkovej populácii, Slovensko patrí medzi krajiny s horšou dostupnosťou bývania pre chudobných, ako je priemer EÚ aj okolitých krajín, a sociálne dávky sú také nízke, že neodrádzajú ľudí od práce.

Neplatí ani ďalšia mylná predstava, že by sa oplatilo „robiť deti pre peniaze“. S väčším počtom detí síce rastie podpora rodiny, no v žiadnom prípade nejde o sumu, v súvislosti s ktorou by sa oplatilo rodiť deti.

Internet však žije vlastným životom a na sociálnych sieťach sa šíria vymyslené fámy, ako Rómovia dostávajú byty, lieky alebo brikety zadarmo.

Razia v Moldave nad Bodvou

V ďalšej časti výskumu vedci skúmali politický diskurz, čiže vyjadrenia politikov o Rómoch, ktoré rozdelili do troch skupín na (1) nepriateľské, (2) paternalistické a (3) spojenecké.

Vedci analyzovali vyjadrenia politikov z roku 2018, keď sa v súvislosti s Rómami diskutovalo najmä o policajnej razii v Moldave nad Bodvou a „návrhu zákona o potláčaní kriminality v rómskych osadách“ od vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer).

K tvrdej razii proti Rómom došlo v Moldave nad Bodvou v roku 2013. Niekoľko desiatok policajtov vtedy obkľúčilo miestnu osadu a na policajnú stanicu predviedlo pätnásť osôb.

Rómovia z osady opisovali, ako ich policajti bezdôvodne bili rukami aj obuškami. Napadnuté boli deti aj ženy. Podľa obyvateľov osady bol policajný zásah odplatou za poškodené policajné auto.

Rómov sa zastala verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, podľa policajnej inšpekcie ministerstva vnútra však policajti postupovali primerane.

Keďže sa vyšetrovanie policajnej inšpekcie uzavrelo s tým, že v osade sa žiaden trestný čin nestal, obyvateľov osady postavili pred súd a obvinili ich z krivej výpovede aj krivého obvinenia.

Poškodení obyvatelia osady nepochodili na prokuratúre ani Ústavnom súde, preto sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, kam poslali sťažnosti.

Legitimizovanie otvorene negatívnych stereotypov

Ako o téme hovorili politici? Napríklad Robert Fico v roku 2018 povedal: „Odmietam, aby sa na Slovensku vytvárala atmosféra, že ak policajt použije prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, že je to v rozpore s ľudskými právami. Potom tí policajti sú nám nanič.“ Nedávno ešte dodal: „To sa mám naozaj báť povedať, že podporujem policajtov v tvrdých zásahoch v rómskych osadách, ako to bolo v Moldave nad Bodvou? To sa mám báť povedať, že časť Rómov zneužíva sociálny systém?“

Bývalý policajný riaditeľ Tibor Gašpar zase v roku 2018 povedal: „Zásah bol štandardný a policajti majú odvtedy v osade väčší rešpekt.“

Prečítajte si

Dvojaký meter – na ohavný čin Róma sme prísnejší ako na ohavný čin Neróma

Prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry Vladimír Loda sa vyjadril: „Vzhľadom na skutočnosť, že v osobách poškodených ide o osoby z prostredia rómskej komunity, ktoré sú všeobecne známe teatrálnym vystupovaním a extenzívnym prezentovaním prežitých udalostí (mentalita romica), bude potrebné vo vzťahu ku každému relevantnému poškodenému vypracovať znalecké posudky z odvetvia psychológie.“

Takéto vyjadrenia vedci z SAV označili za „legitimizovanie neprimeraného zásahu polície“ a „legitimizovanie otvorene negatívnych stereotypov“. Ľudia také postoje preberajú aj preto, že o nich hovoria politici, ktorých mnohí považujú za vzory, vysvetlila Lášticová.

Nepriateľský politický diskurz je taký, ktorý zdôrazňuje otvorené negatívne stereotypy o Rómoch, napríklad že sú leniví alebo kradnú. Ako ukázal výskum vedcov z SAV, tento typ vyjadrení akceptovalo až 45,2 percenta opýtaných. S nepriateľským politickým diskurzom sa viac stotožnili tí, ktorí sa zároveň domnievali, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody, a stotožňovali sa s otvorene negatívnymi stereotypmi.

Diskurz, že bez našej pomoci by to nezvládli

Skoro 30 percent ľudí akceptovalo paternalistický diskurz, ktorý zdôrazňuje, že Rómom treba pomáhať, pretože sú na pomoc majority odkázaní a bez nej by to sami nezvládli.

„Napríklad Briti mali o Indoch paternalistické stereotypy, čím legitimizovali kolonizáciu a diskrimináciu,“ povedala o príklade z minulosti psychologička Lášticová.

Podľa nej prieskum na Slovensku ukázal, že ľudia príliš nerozlišovali medzi uvedeným paternalistickým typom diskurzu a tým spojeneckým, ktorý hovorí „poďme Rómom pomôcť, nech sa ich situácia zlepší“, povedala vedkyňa z SAV.

Taký jazyk začnú považovať za normálny

Po policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou sa v roku 2018 hovorilo o Rómoch aj v súvislosti s návrhom zákona o potláčaní kriminality rómskych osád. Minister Robert Kaliňák (Smer) ho vtedy obhajoval aj týmito slovami: „Robíme to špeciálne pre Rómov. Nevidím na tom nič diskriminačné.“

Vedci z SAV to označili za „pseudopaternalistický diskurz legitimizujúci diskrimináciu“.

Ako písal Denník N v minulosti, taký zákon by Rómom napríklad umožňoval zakázať vstup na námestie, a v prípade, že nemajú peniaze na pokutu, policajti by im mohli zobrať mobil či odmontovať satelit.

„Keď sa postoje k Rómom takýmto spôsobom legitimizujú, nepriateľský či paternalistický diskurz budú ľudia po istom čase považovať za normálny. Zvyknú si naň,“ hovorí Lášticová.

Chceme férovosť, no pomoc zaostáva

Ako z takej šlamastiky? Denník N v minulosti radil, aby sa politici nedali zatiahnuť do nenávistného slovníka a hovorili predovšetkým o vlastných konštruktívnych riešeniach problémov a aby nezabudli spomenúť aj obete navrhovaných nenávistných politík – srdcia ľudí by sa tak mohli obmäkčiť, lebo k tým, ktorých vnímame ako obete, sa správame citlivejšie.

Nový výskum ďalej ukázal, že kým 62 percent respondentov vyjadrilo presvedčenie, že aj k Rómom sa treba správať férovo, menej než pätina oslovených by bola ochotná investovať osobné či verejné zdroje do zlepšenia postavenia Rómov na Slovensku.

„Je tam diskrepancia. Nedovolíme si povedať, že by sme sa k ľuďom nemali správať férovo, no kolektívnu akciu – napríklad finančnú zbierku na pomoc rómskym deťom – podporovalo oveľa menej ľudí,“ povedala Lášticová a dodala: „Ešte horšie to bolo v Maďarsku, kde boli ľudia úplne ľahostajní. Boli totálne indiferentní.“

Súcit a hrozba

Prosociálne emócie k Rómom prejavila menej ako jedna tretina opýtaných a viac ako polovica (51 percent) ľudí mala pocit, že Rómovia predstavujú hrozbu pre slovenskú národnú identitu.

V prípade hrozby ľudia vyjadrovali ne/súhlas s tvrdeniami typu: „Rómovia sú hrozbou pre slovenskú kultúru“, „prítomnosť Rómov ohrozuje slovenské hodnoty a tradície“ a „veľký počet Rómov na Slovensku ohrozuje slovenskú národnú identitu“.

Lášticová dodala, že pri interpretácii týchto údajov treba byť opatrný, keďže ľudia si pod „hrozbou“ predstavia všeličo a nie je zrejmé, ako presne vyjadreniam rozumeli.

„Na Slovensku vyšli ako dva centrálne pojmy, ktoré pri Rómoch dominovali, súcit a hrozba. Opatrenia na zmierňovanie predsudkov by sa preto mohli zamerať na posilňovanie pozitívnej emócie a na ukazovanie toho, že Rómovia nie sú hrozbou,“ povedala Lášticová a dodala: „Zredukovanie pociťovanej hrozby však neznamená, že sa automaticky posilní aj pozitívna emócia.“

Prečítajte si

Seriál Most! by mohol zmierňovať predsudky k menšinám. Efekt Harryho Pottera vysvetľuje ako

Kontakt či kultivácia tolerancie

Aké ďalšie opatrenia by mohli fungovať pri zmierňovaní predsudkov? Jedným z nich je kontakt – ak sa človek stretne s Rómom, môže tak zistiť, že strašiaka, ktorého sa bál, má iba v hlave.

Kontakt funguje najlepšie vtedy, ak je pozitívny, deje sa v situácii vzájomnej spolupráce a rovnosti a existuje preň inštitucionálna podpora, napríklad zo strany úradov či iných autorít, vraví Lášticová.

V roku 2018 identifikovala s kolegami 67 intervencií realizovaných rôznymi aktérmi na zmierňovanie predsudkov voči Rómom, napríklad festivaly rómskej hudby, jedla a iné akcie.

Najlepšie je, ak je Róm, s ktorým prichádza človek z väčšiny do kontaktu, vnímaný ako „typický“ predstaviteľ menšiny. „Inak nepríde k zovšeobecneniu pozitívnych postojov z jednotlivca na celú nečlenskú skupinu. To je aj problém uvedených podujatí – pozitívnu skúsenosť s konkrétnym rómskym hudobníkom ľudia nemusia preniesť na celú skupinu Rómov,“ vysvetľuje Lášticová.

Ďalej treba „dekonštruovať normy o lenivých Rómoch, ktoré niektorí považujú za fakty“, vraví psychologička. Podľa vedkyne funguje aj to, ak sa nehovorí o konkrétnej nečlenskej skupine – Rómoch, Židoch alebo homosexuáloch – a namiesto toho „sa prechádza k pestovaniu všeobecného postoja, ktorý kultivuje toleranciu rozmanitosti, ktorá je bežnou súčasťou života a môže mať pozitívny význam“.

Najdiskriminovanejšia menšina na kontinente

Predsudky a stereotypy k Rómom majú aj v iných krajinách, čo napokon vyplýva aj z prieskumu PolRom.

Podľa európskeho prieskumu z roku 2015 sú Rómovia najdiskriminovanejšou menšinou na kontinente – až 20 percent ľudí povedalo, že by nechceli mať za kolegu Róma.

„Na Slovensku, ale aj v Maďarsku či Rumunsku prevažuje názor, že je v poriadku mať predsudky k Rómom,“ vraví Lášticová a dodáva, že „predsudky k Rómom sú v Európe jednou z posledných akceptovaných foriem predsudkov“.

Podľa vedkyne z SAV si politici vo verejnom diskurze dovolia veľa aj k LGBT ľuďom, „no k Rómom je latka politickej korektnosti postavená ešte nižšie“. Lášticová si myslí, že postoje k Rómom sú do veľkej miery dedičstvom minulosti, keďže Rómovia sú na našom území vylučovaní na okraj spoločnosti už stáročia: „V spoločnosti je to hlboko zakorenené a stereotypy sa normalizovali. Práve preto je také ťažké zmeniť postoje ľudí.“