Denník N

Súmrak zahraničnej politiky EÚ

Emmanuel Macron a Angela Merkelová podpisujú dohodu. Foto - TASR/AP
Emmanuel Macron a Angela Merkelová podpisujú dohodu. Foto – TASR/AP

Angela Merkelová i Emmanuel Macron otvorene obchádzajú Úniu, čím oslabujú seba i celý 27-členný blok.

Autor je poľský politológ

Informujúc o nedávnej berlínskej konferencii týkajúcej sa konfliktu v Líbyi Frankfurter Allgemeine Zeitung napísali, že „časy, keď Blízkemu východu dominovala Amerika, sú preč“. V priebehu viac ako desaťročia sa Spojené štáty sťahovali zo sveta a nútili Európu, aby rozvinula svoj vlastný obranný dáždnik či už prostredníctvom Európskej únie, alebo zahraničnej politiky jednotlivých členských štátov. Dnes je už jasné, že víťazí druhá možnosť. Nedávny vývoj v Iráne a v Líbyi ukazuje, že EÚ prestala byť v medzinárodných záležitostiach relevantnou silou.

Prísediaca Únia

V súčasnosti sa zabúda, že dohoda o iránskom jadrovom programe nebola len dohodou Spojených štátov, Číny, Ruska, Francúzska a Spojeného kráľovstva (teda piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN) a Nemecka, ale podieľala sa na nej aj Európska únia. Má to svoj dobrý dôvod: hoci Únia považuje dohodu za svoje najväčšie diplomatické víťazstvo, odkedy z nej v máji 2018 vycúvali USA, zachrániť sa ju pokúšali Paríž, Berlín a Londýn. Európska únia sa obmedzila najmä na vydávanie slabých tlačových vyhlásení, ktorých nezamýšľaným dôsledkom bolo, že len potvrdzovali nedostatok skutočného vplyvu.

Situácia v Líbyi je symptómom väčšieho problému. V tamojšej občianskej vojne za začali (na opačných stranách) angažovať Turecko i Rusko, aby tu presadzovali svoje vlastné národné záujmy. Hrozí, že tento proces spustí ďalšiu veľkú vlnu utečencov.
Ako na tento vývoj reagujú európski lídri? Nemecká kancelárka Angela Merkelová cestovala do Moskvy, aby sa tam stretla s Vladimirom Putinom, francúzsky prezident Emmanuel Macron konzultoval vec s Putinom telefonicky. Ani jeden sa neobťažoval konzultovať vec s Európskou úniou. Ako vysvetlili Financial Times: „Nemecko sa dychtivo snaží vyslať signál, že multilaterálne mierové snahy stále prinášajú výsledky, a to aj napriek rastúcemu nesúladu medzi Spojenými štátmi a Európou a vplyvu autoritatívnych lídrov, ako sú prezidenti Putin a Erdogan“.

Človek by si mohol myslieť, že najkratšia cesta k multilateralizmu vedie cez Európsku úniu, lenže januárových rozhovorov v Berlíne sa šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf európskej diplomacie Josep Borell zúčastnili len ako prísediaci. Prichádzajúcich zahraničných predstaviteľov vítala Merkelová a generálny tajomník OSN António Guterres. Iste, na samite zameranom na medzinárodnú spoluprácu by mala OSN zohrávať ústrednú (i keď len symbolickú) úlohu. Lenže prečo by túto rolu nemala hrať aj Európska únia?

Načo nám je Lisabonská zmluva?

Ak by Nemecko chcelo presadzovať svoje záujmy prostredníctvom svojhlavého 27-členného bloku, nezaistilo by to žiadaný výsledok. Ale v minulosti to bolo inak. Ešte v roku 2016 to bola EÚ, kto uzavrel s Tureckom dohodu o zmenšení prúdu migrantov do Európy, i keď významný podiel na tom mala aj nemecká kancelárka. Lenže teraz Nemecko, podobne ako Macronovo Francúzsko, dáva prednosť samostatným akciám.

Lenže tým, že sa angažujú v bilaterálnych rokovaniach s Putinom a Erdoganom, sa Merkelová i Macron ocitajú v značne slabšej pozícii, než v akej by boli, keby vedenie vzala do rúk EÚ. V prípade Líbye by spoločné úsilie Únie mohlo využiť rozdielne záujmy Ruska a Turecka. Navyše, tým, že by využila možnosť ekonomického tlaku, by Únia mohla presadiť značný vplyv na akúkoľvek tretiu krajinu kdekoľvek vo svete. Lenže na to, aby to mohla urobiť, by potrebovala spoločnú agendu a reprezentantov, ktorí sú splnomocnení presadzovať spoločné úniové záujmy, a to dokonca aj vtedy, ak by ich presadzovala na úkor jednotlivých členských štátov. Bez jednotného frontu nemôže EÚ na svetovej scéne konať efektívne.

V tomto ohľade európski lídri otvorene ignorujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy ohľadne obrany a bezpečnosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Komentáre

Teraz najčítanejšie