Denník N

Pre Grécko už niet cesty späť

Keď referendum podporujú maoisti, stalinisti a neonacisti, demokratická budúcnosť krajiny je v ohrození. Bez ohľadu na to bude musieť Syriza mzdy a dôchodky začať platiť v inej mene ako v eurách.

Autor je výskumník American Enterprise Institute vo Washingtone DC

Grécka finančná kríza zvádza k lacnému moralizovaniu. Pre niekoho sú problémom leniví Gréci, pre iného dogmatické finančné inštitúcie nútiace Grécko k neprijateľnému uťahovaniu opaskov či európski politici, ktorí krajine umožnili vstup do eurozóny.

Pravdu majú, ako v klasickej gréckej tragédii, všetci. A to činí súčasnú situáciu neriešiteľnou. Grécky minister financií Yanis Varoufakis sa nemýli, keď tvrdí, že grécky dlh je nesplatiteľný. Predstava – implicitná v predchádzajúcich záchranných balíkoch – že grécke verejné financie budú najbližšie roky generovať primárne prebytky, aby splatili všetko, čo bolo v minulosti Grécku napožičiavané, nebola nikdy realistická. Jej výsledkom je, že Grécku dnes vládne strana Syriza, zložená z maoistov, bývalých stalinistov a populistov, ktorej deklarovaným programom je vrátiť Grécko pred rok 2010.

Pravdu má aj Trojka. Bez osekania výdavkov – penzií či prezamestnanosti vo verejnej sfére – a bez hlbokých štrukturálnych reforiem je grécka ekonomika v beznádejnej situácii. Odvahu vysvetliť túto jednoduchú pravdu voličom sa doposiaľ neodhodlal žiadny grécky líder. Naopak, doposiaľ miestne voľby vždy vyhrávali politici, ktorí sľubovali fantazmagóriu všetkých výdobytkov sociálneho štátu bez žiadneho z jeho nákladov.

Posledný ťah gréckej vlády – nedeľné referendum – nie je len prejavom alibizmu a naivnej snahy vydierať zvyšok Európskej únie. Je tiež hazardom s demokratickou budúcnosťou Grécka. Ako v pondelkovom vydaní Financial Times píše prominentný grécky ekonóm Aristides Hatzis, „referendum bolo podporené Syrizou, ako aj populistickými ultrapravicovými koaličnými partnermi a neonacistami“. Len málokedy vzíde niečo dobré z utužovania vzťahov medzi krajnou ľavicou, vzhliadajúcou k Venezuele ako k príkladu hodnému nasledovania, a politikmi, ktorí sa v parlamente zdravia „Heil Hitler“.

Odhliadnuc od akéhosi „deus ex machina“ v podobe dodatočnej dohody s Trojkou niet pre Grécko cesty späť. Krach v rámci eurozóny, k členstvu v ktorej sa verbálne grécka vláda stále hlási, nedáva zmysel. Ten by totiž znamenal tú najhoršiu verziu Grékmi nenávidenej rozpočtovej strohosti, pretože by Grécko na dlhý čas odrezal od medzinárodných finančných trhov a donútil ich vládu žiť striktne v rámci jej bezprostredných fiškálnych možností.

Ak chce Syrizou vedená vláda zachovať aspoň zdanie figového listu na tom, čo ostalo z jej predvolebných sľubov, bude musieť v istom bode začať vyplácať verejných zamestnancov a dôchodcov v niečom inom ako v eurách – drachmách či dlžobných úpisoch. To však bude znamenať odchod Grécka z eurozóny – čosi, čo bolo až doposiaľ nemysliteľné.

Pokiaľ príde k odchodu, je dôležité, aby nešlo o koniec európskej budúcnosti Grécka. Európania musia v tejto chvíli prejaviť dobrú vôľu a uistiť Grékov, že napriek tomu, čo hovorí striktný výklad existujúcich zmlúv, odchod z eurozóny nebude znamenať odchod z Európskej únie. Zdá sa však, že mnoho ľudí v Bruseli chce odmeniť grécke vydieračstvo vydieračstvom opačným – hrozbou vypoklonkovania Grécka z Únie, podľa všetkého priamo do náruče Vladimira Putina.

Európska únia a Grécko majú šancu sa zo súčasného marazmu dostať. Nevyhnutné však budú riešenia, ktoré sa nebudú páčiť nikomu. Zástancovia užšej integrácie budú musieť akceptovať viacrýchlostnú Úniu spolu s funkčnými mechanizmami výstupu z tvrdého jadra na perifériu.
Euroskeptici sa zas budú musieť zmieriť s tým, že ak má eurozóna v budúcnosti fungovať, bude si vyžadovať podstatne vyššiu mieru fiškálnej centralizácie.

Mnohé krajiny eurozóny vytvorili v ostatných rokoch nezávislé orgány na kontrolu udržateľnosti verejných financií, akým je na Slovensku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Treba sa zmieriť s tým, že ich bude potrebné doplniť silným európskym orgánom schopným vetovať rozpočty a iné fiškálne opatrenia schválené národnými parlamentmi.

Predovšetkým si však všetci – v Aténach, Bruseli a Berlíne – budú musieť v najbližších dňoch zachovať chladnú hlavu a schopnosť kompromisu. Dúfajme, že to zvládnu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie