Je Istanbulský dohovor protiústavný a prečo prezidentka nekoná? (otázky a odpovede)

Aktualizované o 16:44. V pondelok sa pre Istanbulský dohovor stretli traja najvyšší ústavní činitelia. Výsledkom je, že sa na ničom nedohodli.

Premiér Pellegrini najskôr vyhlásil, že chce „raz a navždy vyriešiť“ debatu o dohovore, aby na tejto téme „neparazitovali niektoré politické strany, ktoré z nej chcú vymlátiť politický kapitál“. Vláda preto požiada prezidentku o splnomocnenie stiahnuť podpis spod Istanbulského dohovoru. Ak to Zuzana Čaputová neurobí, vláda nebude pokračovať v ratifikácii.

Prezidentka oznámila, že nepodnikne žiadne kroky, keďže parlament doteraz neprerokoval obsah Istanbulského dohovoru. „Nie je žiadny naliehavý dôvod riešiť ho tri týždne pred voľbami,“ povedala po stretnutí s predsedom parlamentu Dankom a premiérom Pellegrinim.

„Istanbulský dohovor nie je ratifikovaný a Slovensku žiadny postih za to nehrozí,“ povedala. Čaputová navrhla Pellegrinimu, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodne, či Istanbulský dohovor je alebo nie je protiústavný.

Predseda parlamentu Danko je presvedčený, že Národná rada dohovor jasne odmietla, a preto by prezidentka mala toto stanovisko tlmočiť Rade Európy aj Európskej únii.

Ako je to teda s Istanbulským dohovorom (Dohovorom Rady Európy o prevencii násilia na ženách a domáceho násilia a boja proti nemu)? Tu sú odpovede na najčastejšie otázky.

1. Prečo je dnes Istanbulský dohovor opäť témou?

Pretože sa končí volebné obdobie.

Na jednej strane chce časť politikov využiť Istanbulský dohovor ako tému svojej predvolebnej kampane.

Na druhej strane cítia nespravodlivosť, pretože v parlamente už dvakrát väčšina poslancov odmietla Istanbulský dohovor, no vláda ani prezidentka od dohovoru neodstúpili.

2. Istanbulský dohovor Slovensko podpísalo, ale neratifikovalo. Čo to znamená?

Istanbulský dohovor Slovensko podpísalo ešte v roku 2011. Urobila to vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy za SDKÚ, neskôr za Most-Híd), mala poverenie od prezidenta Ivana Gašparoviča.

Podpísanie dohovoru znamená, že krajina s dohovorom súhlasí a pripravuje sa na jeho ratifikáciu. Kým dohovor neratifikujeme, nie sme ním právne zaviazaní.

Zaväzuje nás k niečomu podpis pod dohovorom? Nie, v podstate ide iba o gesto. Plus by sme nemali urobiť nič, čo je v rozpore s účelom zmluvy.

„Slovensko teda napríklad nemôže, a bude to znieť absurdne, prijať vnútroštátnu legislatívu, že je potrebné zaviesť viac násilia na ženách. Ako vidíte, je ťažké vôbec vymyslieť niečo, čo by Slovensko mohlo urobiť, aby išlo proti Istanbulskému dohovoru,“ vysvetľuje právnička Rady Európy Veronika Bílková.

3. Kto má výhrady?

Najhlasnejšie proti Istanbulskému dohovoru vystupuje katolícka cirkev, kňaz Marián Kuffa a jeho iniciatíva Slovenský dohovor za rodinu a SNS.

Strana SNS má na svojej kandidátke do parlamentných volieb na 20. mieste Erika Zbiňovského, ktorý Kuffovi po celom Slovensku organizuje modlitebné stretnutia a prednášky namierené proti dohovoru.

S dohovorom nesúhlasia ani dve tretiny poslancov v Národnej rade. Minulý rok v parlamente schválili až dve uznesenia, ktorými Istanbulský dohovor odmietli. Proti dohovoru boli v podstate poslanci všetkých parlamentných strán okrem SaS a poslaneckého klubu Spolu okolo Miroslava Beblavého.

4. Aké sú výhrady?

Poslanci SNS sa obávajú, že dohovor je v rozpore so slovenskou ústavou. Tvrdia, že použitím slova „rod“ dohovor do našich zákonov pretláča registrované partnerstvá alebo manželstvá. A to by podľa nich mohlo byť v rozpore s ústavnou definíciou manželstva, ktoré je definované len ako zväzok muža a ženy.

Podľa právničky Rady Európy Veroniky Bílkovej, ktorá skúmala súlad dohovoru s arménskou ústavou, však nič podobné nehrozí. „Dohovor pre to neposkytuje žiadne základy. Nespomínajú sa v ňom páry osôb rovnakého pohlavia a ani ich zväzky,“ povedala.

Podľa poslancov SNS by sme vinou Istanbulského dohovoru mohli prísť aj o tradičné slovenské zvyky, napríklad o šibačku a oblievačku. Dohovor sa však snaží odstraňovať len tie tradície, ktoré vedú k násiliu na ženách, ako sú napríklad nútené sobáše alebo ženská obriezka.

5. Je dohovor v rozpore s ústavou? Kto to dokáže posúdiť?

Poslanci SNS sú presvedčení, že Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou. Argumentujú aj tým, že ústavný súd v Bulharsku, ktorý dohovor skúmal, ho označil za protiústavný. Podľa právničky Rady Európy Veroniky Bílkovej to tak však nie je a bulharská ústava obsahuje aj časti, ktoré tá slovenská nemá.

Konečnú odpoveď na túto otázku by mohol dať slovenský Ústavný súd. Ten môže o posúdenie dohovoru požiadať vláda alebo prezidentka.

Súlad slovenskej ústavy s dohovorom môže posúdiť aj Benátska komisia, ktorá je poradným orgánom Rady Európy v ústavnoprávnych otázkach.

O takýto krok ich požiadalo napríklad Arménsko, komisia rozhodla, že dohovor nie je v rozpore s arménskou ústavou.

6. Čo vlastne schválil parlament, keď hlasoval za zastavenie Istanbulského dohovoru?

Parlament hlasoval proti Istanbulskému dohovoru minulý rok dvakrát. Prvý raz sa o uznesení hlasovalo v marci. Poslanci SNS v ňom požiadali vládu, „aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru“. V uznesení argumentovali tým, že dohovor nemôže byť prijatý, pretože je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva. Uznesenie podporilo 101 zo 133 prítomných poslancov.

Druhé uznesenie parlamentom prešlo v novembri. V uznesení poslanci SNS reagovali na výzvy Európskej únie, aby členské krajiny čo najskôr ratifikovali Istanbulský dohovor. Únia, navyše, oznámila, že chce dohovor tiež ratifikovať.

Poslancom SNS sa to nepáčilo a v uznesení požiadali vládu, aby Európskej únii oznámila, že Slovensko sa nechystá dohovor ratifikovať a že sa im nepáči ani jej zámer dohovor ratifikovať na úrovni EÚ. Návrh podporilo 93 poslancov zo 137 prítomných.

V ten istý deň Európsky parlament schválil uznesenie, v ktorom požiadal Radu Európy, „aby urýchlene dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ“ a navyše odsúdila „útoky a kampane proti Istanbulskému dohovoru, ktoré sú založené na úmyselne nesprávnom výklade a nepravdivej prezentácii jeho obsahu verejnosti“.

7. Kto môže odmietnuť Istanbulský dohovor? Vláda alebo prezidentka?

V odpovediach na túto otázku sa ústavní právnici rozchádzajú. Medzinárodné zmluvy na Slovensku podpisuje a ratifikuje prezident, prípadne vláda, ak má poverenie od prezidenta. Tak to bolo aj v prípade ministerky Lucie Žitňanskej.

Najprv si zhrňme doterajší proces. Parlament minulý rok v dvoch uzneseniach požiadal vládu, aby Rade Európy a neskôr aj EÚ oznámila, že Slovensko nechce byť zmluvnou stranou dohovoru. Vláda v decembri poverila premiéra Petra Pellegriniho, aby požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú, nech Rade Európy oznámi, že svoj podpis pod dohovorom rušíme.

„Celkom milé. Vláda sa rozhodla urobiť z hlavy štátu poštárku,“ okomentoval tento krok bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák. Je totiž presvedčený, že rozhodnutie odstúpiť od dohovoru má v rukách vláda a nie prezidentka.

„Vláda podpísala, vláda môže svoj podpis odvolať,“ píše vo svojom texte Mazák. Výzvu prezidentke od vlády Petra Pellegriniho je podľa neho „vizitkou nekompetentnosti a čírej právno-politickej naivity“.

Ústavný právnik a bývalý líder strany Sieť Radoslav Procházka s Mazákom súhlasí a tvrdí, že prezidentka v súčasnosti nemá konať, pretože parlament dosiaľ s Istanbulským dohovorom nevyslovil súhlas a ani ho neodmietol.

„Tie dve uznesenia, ktoré Národná rada k téme prijala, majú povahu politickej deklarácie a na ten účel aj zjavne mali slúžiť. Ústavnoprávne účinky však týmto uzneseniam chýbajú,“ píše Procházka. Ak by takéto uznesenie parlament prijal, Čaputová by podľa neho mala postupovať.

Právnik a poslanec Peter Kresák (predtým Most-Híd, dnes Dobrá voľba) má iný názor. Parlament podľa neho nemôže prezidentku zaviazať, aby Istanbulský dohovor ratifikovala alebo neratifikovala.

„Vzhľadom na princíp deľby moci a postavenie prezidenta, ktoré je nezávislé od Národnej rady, je tiež ústavne nemožné žiadať, aby prezidentka konala v tejto oblasti okamžite a iba tak, ako dnes žiada Národná rada,“ píše Kresák. Prezidentka by si podľa neho mala chrániť svoje ústavné kompetencie a na výzvy parlamentu či vlády by vôbec nemala reagovať.

Prezidentka sa v súčasnosti prikláňa k Mazákovmu a Procházkovmu výkladu svojich povinností. Tvrdí, že nevie, aké kroky by mala podniknúť, keďže parlament dosiaľ neprijal uznesenie, ktorým by jasne vyslovil súhlas alebo nesúhlas s ratifikáciou.

Vláda podľa nej mala dohovor predložiť do parlamentu, parlament mal o tejto medzinárodnej zmluve rokovať a následne rozhodnúť o tom, či ju Slovensko ratifikuje alebo nie. Premiér Peter Pellegrini súčasný stav hodnotí ako nedorozumenie v technickej rovine.