Denník N

Zelená je dobrá, pobyt v prírode zlepšuje pozornosť a pamäť

Park vo švédskom Štokholme. FOTO - Otakar Horák
Park vo švédskom Štokholme. FOTO – Otakar Horák

Čoraz viac výskumov ukazuje, že pobyt v prírode pozitívne vplýva na naše kognitívne funkcie, ale aj náladu. Prečo to tak je, úplne nevieme.

Keď sa pozriem z okna svojho bydliska či práce, vidím prevažne paneláky a betón. Zelene je poskromne. Je to deprimujúce, pretože viacero štúdií ukazuje, že existuje spojitosť medzi časom, ktorý strávime pohľadom na prírodné scenérie, prípadne prechádzkami v prírode a zlepšenou pozornosťou, náladou, lepším zdravotným stavom alebo dokonca zníženou agresivitou.

Najnovším príspevkom na túto tému je štúdia od Payama Dadvanda z Centra pre výskum environmentálnej epidemiológie a jeho španielskych kolegov. Myslia si, že život detí v okolí prírody zlepšuje ich kognitívne funkcie, predovšetkým krátkodobú pamäť. Tento mesiac o tom publikovali článok v časopise PNAS.

S využitím satelitných snímok najprv stanovili veľkosť zelených plôch v okolí škôl a miesta bydliska žiakov. Výskumu sa zúčastnilo viac ako 2500 detí vo veku od siedmich do desiatich rokov, ktoré žijú a dochádzajú do základných škôl v Barcelone. Vedci školákov testovali každé tri mesiace počas jedného roka.

Lepšie výsledky detí v pozornosti a krátkodobej pamäti

Zistili, že ak deti žili v okolí zelených plôch, vykazovali pri riešení rôznych kognitívnych úloh lepšie výsledky – boli pozornejšie a mali lepšiu krátkodobú (pracovnú) pamäť. Výsledky platili aj vtedy, keď vedci kontrolovali socioekonomický status rodiny.

Uvedené dáta vysvetľujú bádatelia schopnosťou rastlín pohltiť splodiny z áut, redukovať hluk a stres. Na druhej strane deťom poskytli parky a iné zelené plochy priestor na cvičenie a hry.

„Pre mestské štvrte je typické, že ich tvorí sieť zastavaných plôch so zvýšenou úrovňou škodlivín a menej zelených plôch. Ukazuje sa, že existuje spojenie medzi tým, ak deti žijú v prostredí, kde je znečistené ovzdušie alebo hluk, a horšími výsledkami v testoch, ktoré merajú ich kognitívny vývoj,“ píše Dadvand a jeho tím v štúdii.

„Z našich výsledkov plynie, že zelené plochy majú pozitívny vplyv na kognitívny vývoj detí, sčasti ide o výsledok ochrany pred škodlivými látkami v mestskom prostredí,“ dodávajú autori.

Iba korelácia

Medzi nevýhody štúdie patrí, že pozorovala iba koreláciu, čiže vzájomný výskyt dvoch javov, v tomto prípade život v okolí zelených plôch a lepšie výsledky detí v kognitívnych testoch. Či medzi nimi existuje kauzálny vzťah, s istotou povedať nevieme. Nedostatkom je aj to, že vedci nepozorovali, či deti reálne prichádzajú do kontaktu s prírodou – zaujímal ich len výskyt zelene v okolí ich obydlí a škôl.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Štokholm. Ilustračné foto – Otakar Horák

Aj ďalšie štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv

Že rastliny a zeleň všeobecne zlepšuje naše kognitívne funkcie, obzvlášť pamäť, zistili aj iné vedecké tímy. Ruth K. Raanaas z Nórskej univerzity biologických vied a jej tím publikovali v roku 2010 štúdiu, ktorá mala jednoduchý dizajn. Ľudí požiadali, aby si prečítali niekoľko viet a zapamätali si vždy posledné slovo. Pritom ich rozdelili do dvoch skupín – prvej, v ktorej boli čitatelia obklopení izbovými rastlinami, a druhej, kontrolnej, bez nich. Ako sa ukázalo, lepšie výsledky dosahovali jedinci, ktorí úlohu vykonávali v prítomnosti rastlín.

Marc Berman z univerzity v Michigane a tím dali účastníkom experimentu najprv štandardný test pamäti a pozornosti. Potom ich požiadali, aby sa prešli buď centrom mesta Ann Arbor v Michigane, alebo botanickou záhradou v miestnom univerzitnom areáli. Potom im dali kognitívne testy znova. V súlade s predošlými výskumami sa ukázalo, že ľudia, ktorí trávili nejaký čas prechádzkou v prírode, vykázali v opakovanom teste lepšie výsledky ako kolegovia z druhej skupiny.

Marc Berman a jeho tím urobil v roku 2012 novší výskum, tentoraz s ľuďmi, ktorí trpeli ťažkou depresiou. Predtým, než ich poslali na hodinovú prechádzku parkom alebo mestom, ich požiadali, aby rozmýšľali nad nejakým nevyriešeným osobným problémom v ich živote (iný výskum ukázal, že takéto zadanie u ľudí, ktorí trpia uvedenou diagnózou, prehlbuje ich depresívne stavy). Po týždni si ľudia miesto svojej prechádzky vymenili. Ukázalo sa, že ak sa ľudia prechádzali parkom, ich výsledky v testoch pozornosti boli lepšie. Zlepšila sa aj ich nálada.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Red Fish Lake, Idaho. Ilustračné foto – Otakar Horák

Prečo príroda zlepšuje kognitívne funkcie, celkom nevieme

Otázkou je, prečo prechádzka parkom alebo obyčajný výskyt v prítomnosti rastliny zlepšuje naše kognitívne funkcie, hlavne pamäť a pozornosť. Hlavná hypotéza, ktorá to vysvetľuje, má názov „teória obnovy pozornosti“ (attention restoration theory). V 80. rokoch ju sformulovali Rachel a Stephen Kaplanovci.

Podľa tejto teórie vyžadujú úlohy, ktoré dennodenne riešime a vynucujú si našu priamu pozornosť, veľa vynaloženej energie. To vedie k únave, ktorej sa zbavujeme napríklad spánkom. Keď sme bdelí, túto úlohu môže plniť príroda – teória tvrdí, že pobyt v nej nevyžaduje, toľko námahy, takže v prírode dokážeme svoje kognitívne schopnosti takpovediac „doplniť“.

Do úvahy prichádza aj schopnosť zelene pohltiť škodlivé splodiny a redukovať hluk. Evolučné vysvetlenie by mohlo spočívať v tom, že naši predkovia žili po milióny rokov v rozľahlej trávnatej krajine. Naša myseľ tak môže byť na toto prostredie zvyknutá oveľa viac ako na novodobé inovácie v podobe panelákov a asfaltu. Pobyt v takomto novom prostredí preto môže našu myseľ vyčerpávať viac ako život v zeleni, na ktorú boli naši predkovia – ich myseľ sme do veľkej miery „zdedili“ – zvyknutí. Ide však iba o špekuláciu.

Na záver dodajme, že v mestách žije v súčasnosti zhruba polovica celosvetovej populácie. Predpokladá sa, že do roku 2030 to budú traja z piatich ľudí.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie