Joga nemá byť wellness, má posilniť a nie rozmaznávať, hovorí psychológ a učiteľ jogy Štepita

V rozhovore sa dočítate aj o tom,

• aké konkrétne psychické schopnosti pomáha joga rozvíjať
• v akých prípadoch môže byť joga nebezpečná
• čo môže pomôcť predchádzať depresii a úzkostiam
• že odísť do ticha a samoty nemusí byť najlepším riešením na stres a únavu

Prilákala vás joga kvôli fyzickému pohybu alebo pre svoj duchovný rozmer?

Nepamätám si už asi úplne presne, ako som to vnímal, keď som ako sedemnásťročný s jogou začínal, ale myslím, že ma zaujímali obe tieto stránky. Mám totiž rád pohyb a som aj zvedavý človek. Vždy ma zaujímali otázky smerujúce k poznaniu toho, kto je človek, aké sú jeho možnosti, aký má vzťah so svetom, a malo to u mňa bližšie k filozofii a spiritualite, než k nejakému konkrétnemu náboženstvu.

Postupne sa to však u mňa vyvíjalo. Neskôr som vyštudoval psychológiu, ktorej sa dodnes venujem. Ľudská duša ma fascinuje zo všetkého najviac. Snažím sa k nej priblížiť z rôznych strán, spoznať ju a hľadám možnosti, ako sa o ňu starať a ako ju rozvíjať. Môj primárny záujem v joge je teda dnes najmä možnosť duševného a osobnostného rozvoja.

Ako ste sa k joge dostali už v sedemnástich?

Veľmi jednoducho a priamo – joge sa venovala moja mama. Od detstva tak bola joga súčasťou môjho života. Ako dieťa som sa zúčastnil aj niekoľkých jogových táborov, ale intenzívnejší záujem prišiel, keď som mal sedemnásť rokov a začal som chodiť na prvý kurz. Vtedy to, samozrejme, bolo ešte len prvé osobné zoznamovanie sa s jogou, ktoré sa postupne vyvíjalo.

Ako nám vie joga pomôcť v oblasti duševného zdravia?

Joga na to ide z inej strany ako klasická psychológia. Tá sa, zjednodušene povedané, venuje zväčša nejakému konkrétnemu problému, hľadá spôsob, ako ten problém či duševné zranenia zahojiť, ošetriť a podporiť človeka v tom, aby ich dokázal spracovať.

Joga je z hľadiska duševného zdravia predovšetkým prevencia a môže byť aj podpornou terapiou, nie však náhradou psychologickej či psychiatrickej pomoci. Môže sa však s nimi vhodne dopĺňať. Z dlhodobého hľadiska pestuje joga vnútornú silu človeka a odolnosť, ak je správne vedená.

Takže nie každá joga, ktorú nájdeme, bude zároveň prospievať aj našej psychike?

Nie, nie je to automatické. Vždy to závisí od učiteľa či inštruktora a jeho vedomostí o tom, ako hodiny jogy viesť tak, aby podporovali aj vnútornú odolnosť človeka, ktorý je potom schopný lepšie zvládať rôzne životné situácie. Žiaľ, na našej jogovej scéne sú aj techniky, ktoré z pohľadu duševného zdravia vnímam kriticky.

Napríklad?

Dnes sme v živote vystavení veľkému tlaku z rôznych strán – tlaku na výkon, tlaku na neustále spracúvanie veľkého množstva podnetov. Keď toto človek každodenne zažíva, je preťažený, unavený – zväčša najmä duševne, no časom sa to prejavuje aj fyzicky.

Veľa ľudí sa túži z tohto stavu vypnúť, mať pokoj, nič neriešiť. A mnohí inštruktori jogy tomuto zvodu podľahnú a ponúkajú ho: na mojich hodinách nebudem od vás nič chcieť, pustím vám relaxačnú hudbu, urobím šero, dobre sa o vás postarám, ako taká mamička. A človek je tam nadšený, lebo zažíva výrazný kontrast voči každodennému životu.

Čo je zlé na tom, ak chceme vypnúť?

Dočasne to človeku padne dobre, ale z dlhodobého hľadiska ho takýto princíp neposilní, ba dokonca by som povedal, že ho ešte oslabí. Lebo ak