Uvidíme po voľbách, koľkým stranám vydrží odmietanie kotlebovcov

Nemecká CDU je na stredoeurópske pomery trochu rozmaznaná strana. Nielen preto, lebo mala v stabilnej nemeckej demokracii dlho isté postavenie jednej z dvoch hlavných strán, ktoré sa pri moci striedali so sociálnymi demokratmi. Mala šťastie aj na svojich lídrov.

Od roku 1973, keď sa na jej čelo dostal Helmut Kohl, má iba štvrtého predsedu. A ak nepočítame krátke dvojročné obdobie Wolfganga Schäubleho a zatiaľ tiež iba dvojročné predsedníctvo Annegret Krampovej-Karrenbauerovej, stáli na jej čele za posledných skoro 50 (!) rokov dvaja skutočne výnimoční politici. Takí výnimoční, že ich dlhé vládnutie možno považovať za pozitívum. U iných by desaťročia na čele strany boli skôr podozrivé a naznačovali by problémy prinajmenšom s vnútrostraníckou demokraciou.

Má to však i nevýhody. Angela Merkelová to mala ťažké, keď preberala vedenie strany po svojom mentorovi Kohlovi. Rýchlo však ukázala, že je podobne charizmatická a šikovná. AKK to má ešte ťažšie, keď vedie stranu po svojej mentorke Merkelovej, lebo podobné vlastnosti nemá alebo ich aspoň na verejnosti zatiaľ neukázala. Za iných okolností by jej stačilo, že je celkom schopnou, rozumnou a slušnou političkou, v porovnaní s Merkelovou však nie.

(Pomerne) nepopulárna a slabá AKK by možno na čele CDU do budúcoročných volieb aj tak nevydržala. Neschopnosť zabrániť tomu, aby CDU pri podpore novej vlády spolkovej krajiny Durínsko spolupracovala s extrémistickou Alternatívou pre Nemecko, jej pád pravdepodobne len urýchlil.

Koalícii s radikálmi napokon musela osobne zabrániť kancelárka. Problém je, že čoskoro z nemeckej politiky odíde. V jej vlastnej strane je čoraz viac tých, čo by so spoluprácou s extrémistami nemali problém, prípadne by ju brali ako nutné zlo alebo by sa proti nej, podobne ako AKK, nedokázali dostatočne rozhodne postaviť.

Kotlebovci sú otvorenejší fašisti ako AfD a spoluprácu s nimi odmieta každá ďalšia strana, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. Otázka je, koľkým toto odhodlanie vydrží, ak príde na zostavovanie vlády a podpora fašistov bude práve tým, čo prípadnej vláde zaistí parlamentnú väčšinu.

V Nemecku to zatiaľ zvládli, skutočná líderka CDU Merkelová ako brzda zafungovala a osud AKK je varovaním pre ďalších politikov, ktorí by koketovali s AfD. U nás je to naopak, líder najsilnejšej strany je zároveň najdôležitejším obhajcom kotlebovcov, robí všetko pre to, aby ich legitimizoval a aby spolupráca s nimi ostatným pripadala ako normálna.

A čo je ešte horšie, aj medzi lídrami opozičných strán sa asi nájdu takí, čo by boli schopní zmeniť názor a odvolávať sa pri tom na politickú nutnosť.