Denník N

Vláda nemusí, ale chce namiesto telocviční kúpiť Kmotríkov štadión

Foto N - Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Ladislav Križan sa zaoberá právom v športe,
je bývalý futbalový reprezentant do 18 rokov
a bývalý hráč Slovana Bratislava,

Zuzana Zajíčková je advokátka

Na Slovensku nemajú stovky škôl telocvičňu. Desaťtisíce detí preto nemajú počas povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy kde cvičiť. Cvičia na chodbách, vonku, kde sa dá. Pre uznesenie vlády spred týždňa mala ministerka Lubyová najneskôr do 7. februára 2020 podpísať sporný dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka.

Ak v tejto komplexnej transakcii za zhruba 100 miliónov eur bez DPH, v tejto najväčšej verejnej investícii do športu od roku 1993, tento kľúčový krok urobí, nebude to preto, ako tvrdí ona a premiér Pellegrini, že musí, lebo existuje takýto záväzok štátu, ktorý ona musí splniť. Bude to preto, lebo najmä ministerka Lubyová i vláda to vedome chcú urobiť. Zároveň sa ministerka Lubyová podpisom dodatku č. 2 vystaví hrozbe trestného konania. Ale my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny napokon dopadnúť dobre.

Opätovne zdôrazňujeme, že je veľmi málo času na dôkladnú a hĺbkovú právnu analýzu skutkového stavu a všetkej dostupnej a najmä rozsiahlej a vzájomne prepojenej zmluvnej dokumentácie za množstvo rokov, ktorá je navyše zo strany Úradu vlády SR a ministerstva školstva priebežne dopĺňaná a menená bez vyznačenia zmien.

Ako sa k celej veci stavia ministerstvo školstva a vláda

Uplynulé dva týždne od zverejnenia nášho prvého článku, na ktorý nadviazal podcast či náš druhý článok, boli veľmi turbulentné. Kľúčové však je, že počas nich ani ministerstvo školstva, ani po Lukášovi Machalovi od novembra 2017 nový generálny tajomník služobného úradu Mario Schrenkel na Kmotríkovej TA3, ani nik iný verejne nepredstavil argumentáciu, ktorá by naše hlavné tvrdenie, že vo februári 2020 štát nemá zmluvnú povinnosť kúpiť štadión od NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka, vyvrátila či spochybnila.

Možno i preto, lebo asi najväčší slovenský právnik 20. storočia, civilista a mimochodom starý otec ministerky Lubyovej Štefan Luby už kedysi dávno napísal: „Tak ako iné právne úkony, aj zmluvy možno uzavrieť bezformálne. Ale pri mnohých zmluvách je v záujme účastníkov, prípadne tretích osôb alebo v spoločenskom záujme potrebné, aby sa urobili v určitej, sledovanému zmluvnému cieľu zodpovedajúcej forme. To berie do úvahy Občiansky zákonník ustanovením, že zmluvy musia vyhovovať forme, ktorú pre ne predpisuje zákon alebo dohoda účastníkov (§ 46, ods. 1, porov. § 47 OZ).“ (Citát je zo strany 199 z publikácie Štefan Luby. Výber z diela a myšlienok).

Zákon (o športe) od 1. januára 2016 predpisoval a stále predpisuje rozhodovať o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu vláde SR (t. j. o národných športových projektoch). Vláda svoje rozhodnutia prijíma vo forme uznesení. Vláda rozhodnutie, ktorým by súhlasila s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve týkajúcej sa Národného futbalového štadióna ako národného športového projektu, neprijala, hoci zo zákona (o športe) vyplývalo, že je to v jej výlučnej kompetencii. Nestačilo, že ju podpísal iba minister Plavčan. Po uplynutí troch rokov od sporného podpisu zmluvy, to znamená od mája 2019, sa na zmluvu hľadí, akoby ani nejestvovala.

Veď napokon, samotné ministerstvo v odôvodnení, prečo predkladá tento materiál na rokovanie vlády 29. januára 2020, uviedlo: „Ministerstvo školstva nie je kompetentné rozhodnúť o ďalšom postupe, pretože podľa ust. § 55 ods. 1 písmena c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vláda Slovenskej republiky rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby akúkoľvek prípadnú zmenu kúpnej ceny a nadväzujúce zmeny postupu pri nadobudnutí štadióna do vlastníctva štátu odsúhlasila vláda SR.“

Prečítali vôbec jednotliví členovia vlády podklady k rozhodnutiu za 100 miliónov eur?

Stav k 8. februáru 2020 je takýto: štadión je skolaudovaný, štátna dotácia vo výške 27,2 milióna eur naň už bola použitá a bola aj vyúčtovaná. Vo vládou (29. 1. 2020) schválenom návrhu dodatku č. 2 nie je vôbec uvedená kúpna cena a už vonkoncom sa nemedializuje jej výška spolu s DPH. Ide okrem dotácie o ďalších (do) zhruba 100 miliónov eur.

Navyše, ministerstvo operuje príjmom z nájmu za parkovacie miesta, ktorého výhodnosť je značne sporná. Okrem toho nie je vôbec jasné, či existuje po zaplatení neurčitej kúpnej ceny povinnosť nájomcu štadióna ŠK Slovan Facility Services, s. r. o., odovzdať štadión do užívania v prospech Slovenského futbalového zväzu na reprezentačné zápasy vo futbale všetkých vekových kategórií; za akú cenu a za akých podmienok. Prílohou č. 4 návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená vláde SR na rokovanie 29. januára 2020, sú nájomné zmluvy. Tieto však zverejnené neboli.

Zarážajúca je aj skutočnosť, že hoci vláda 29. januára 2020 rokovala o postupe ministerstva školstva s cieľom splniť uplatnenú opciu na kúpu Národného futbalového štadióna v takom enormnom objeme finančných prostriedkov, ktoré majú vplyv na verejné financie (materiál UV-2119/2020), až 12 materiálov bolo priložených len v samotný deň rokovania a päť materiálov bolo pozmenených, doplnených a zverejnených dokonca až 5. februára 2020.

Pozmenené materiály nemajú vyznačené zmeny oproti zneniu predloženému na rokovanie vlády o týždeň skôr. Okrem toho, zápisnica z rokovania monitorovacieho výboru bola vytvorená až 31. januára 2020, teda až po rokovaní vlády. Predkladacia správa bola zmenená 31. januára 2020, dodatok č. 2 tiež 31. januára 2020, vlastný materiál bol zmenený 3. februára 2020 a obal dokonca 5. februára 2020.

Vynára sa úplne legitímna otázka, ako členovia vlády pristupujú k príprave a štúdiu podkladov na rokovania vlády, keď rozhodujú o desiatkach miliónov eur daňových poplatníkov – občanov. Z osobnej skúsenosti za posledných 12 dní vieme, aký enormne dlhý čas nám ako dobrovoľníkom trvalo iba samotné prečítanie materiálov. Je teda veľmi pravdepodobné až hraničiace s istotou, že jednotliví členovia vlády podklady k rozhodnutiu o kúpe štadióna za približne 100 miliónov eur ani len neprečítali.

Rozhodli de facto o navýšení na skoro 100 miliónov eur iba dve verejnosti dnes neznáme osoby na základe podkladov NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka, ktoré neboli overené auditom?

Upozorňujeme na ďalšiu veľmi závažnú skutočnosť. Zápisnica z rokovania monitorovacieho výboru z 27. januára 2020 bola vytvorená až po rokovaní vlády konanom 29. januára 2020, a to podľa vlastností dokumentu vytvoreného 31. januára o 10.59 hod., teda až po rokovaní vlády. Bola pridaná na webové sídlo Úradu vlády SR až 5. februára.

Aké podklady a kedy mali k dispozícii členovia monitorovacieho výboru, keď hlasovali o navýšení? Podľa obsahu zápisnice Radovan Majerský z ministerstva financií: „… požiadal o zaslanie konečného vypracovania správy KPMG k dodatočným nákladom po jej aktualizácii v zmysle záverov zasadnutia MV“. Materiál Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna zo dňa 27. januára 2020 bol podľa vlastností dokumentu vytvorený 27. januára o 23.22, teda až po rokovaní.

Podľa zápisnice monitorovací výbor okrem toho nerozhodol o súhlase s navýšením 98,447 milióna eur bez DPH jednohlasne. Dve osoby boli za, jedna osoba sa zdržala, jedna osoba nehlasovala. Za monitorovací výbor mali byť podľa zápisnice prítomné štyri fyzické osoby. Pavel Komorník ako predseda predstavenstva NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka, Radovan Majerský z ministerstva financií, Mario Schrenkel z ministerstvo školstva a František Laurinec.

Kto bol za zvýšenie, kto sa zdržal a kto nehlasoval? Kto sú aktuálne členovia monitorovacieho výboru, koľko má členov, ako sa v čase menilo jeho zloženie? Aký je mechanizmus jeho rozhodovania? Informovala ministerka Lubyová, prítomná na zasadaní monitorovacieho výboru 27. januára, členov vlády na jej rokovaní 29. januára o výsledkoch tohto kľúčového hlasovania? Informovala ich, kto je zástupcom koho, kto hlasoval za navýšenie, kto nehlasoval a kto sa zdržal? Cui bono?

V zmluve o poskytnutí dotácie 0818/2013 sa totiž pôvodne uvádzalo, že monitorovací výbor je zložený z poverených zástupcov poskytovateľa, čiže ministerstva školstva, ministerstva financií, ale i vlády, hlavného mesta Bratislavy, Slovenského futbalového zväzu a prijímateľa dotácií, čiže NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka. Toto zloženie sa však v dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí dotácie 0384/2016 podpísanom ministrom Plavčanom v roku 2016 zúžilo tak, že sa ustanovilo, že monitorovací výbor bude zložený už len z poverených zástupcov poskytovateľa – ministerstva školstva, ministerstva financií a prijímateľa – NFŠ, a. s., Ivana Kmotríka. Vypadli zástupcovia vlády, hlavného mesta, ako aj Slovenského futbalového zväzu.

Pripomíname v tejto veci zároveň úplne kľúčové tvrdenie, ktorého autorom je KPMG Slovensko, spol. s r. o.,v zmysle zmluvy za 1 406 206,8‬0 eura s DPH, a na základe podkladov ktorej sa rozhodnutie o navýšení tvorilo. Je z materiálu predloženého na rokovanie vlády 29. januára pod názvom Príloha 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna z 27. januára. Táto aktualizácia je neoddeliteľnou súčasťou správy z 13. decembra 2019 (Príloha 1a).

V Prílohe 1b sa uvádza, že: „Hlavným zdrojom informácií, z ktorých sme vychádzali pri príprave nášho návrhu správy, boli sprievodné podklady poskytnuté manažmentom investora, ako aj informácie získané počas osobných stretnutí s manažmentom investora. Nepreberáme žiadnu zodpovednosť za tieto poskytnuté informácie, za ktoré je zodpovedný manažment investora. Detaily k hlavným zdrojom informácií sú uvedené ďalej v návrhu správy a do najväčšej možnej miery sme sa ubezpečili, že prezentované informácie v našom návrhu správy sú konzistentné s informáciami, ktoré nám boli sprístupnené v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. Nepokúšali sme sa však overiť spoľahlivosť týchto údajov ich porovnaním s inými zdrojmi.“ Zdôrazňujeme preto opätovne citáciu z vyššie citovanej správy: „Služby poskytnuté KPMG nepredstavujú audit ani obdobné služby, či už podľa medzinárodných, alebo iných audítorských štandardov.“

Ohlušujúce ticho

Po našich – a nielen našich – upozorneniach nastalo nepochopiteľné ticho. Ticho o takej závažnej veci, a to ako po právnej stránke, tak aj z pohľadu verejných financií. A to napriek tomu, že sa kúpou štadiónu zaoberali viaceré médiá a podľa medializovaných informácií malo byť podané dokonca trestné oznámenie.

Je to však ticho, ktoré je ohlušujúce, lebo najviac vypovedá o nás všetkých. O zvolených politikoch, ktorí bez akéhokoľvek zaváhania či snahy odstrániť existujúce dôvodné pochybnosti už týždeň národ presviedčajú, že štát musí štadión kúpiť. To ticho svedčí i o skutočnom stave autonómie slovenského športového hnutia vrátane akademickej sféry.

Už viac ako 12 dní zaryto mlčí i strelec Jozef Gönci, ktorý má z titulu svojej funkcie historicky prvého štátneho tajomníka ministerstva školstva zodpovedného iba za šport povinnosť verejne ministerstvom školstva navrhnutú a vládou schválenú transakciu ako prvý vysvetľovať a obhajovať. Mlčí i strešná organizácia slovenského športu Slovenský olympijský a športový výbor a jeho orgány na čele s prezidentom Antonom Siekelom. Mlčí i Slovenský futbalový zväz a jeho orgány na čele s prezidentom Jánom Kováčikom. Mlčia i ostatné národné športové zväzy, športové kluby či známe športové osobnosti. Mlčia už 12 dní všetci. Neobstojí odôvodnenie, že toto vyčkávanie je spôsobené uvážlivosťou, skôr sa zdá, že u niektorých ide o kalkul a u iných o strach.

Každý sa vyhýba zodpovednosti

Každý sa totiž dnes vyhýba zodpovednosti. Neznámy hlas hovoriaci za ministerstvo v televíznej reportáži iba povedal, že: „V tejto veci rozhodla vláda SR a ministerstvo školstva nemá kompetenciu meniť rozhodnutie vlády.“ Na druhej strane predseda vlády Peter Pellegrini k veci uviedol: „Spýtajte sa pani ministerky školstva, ktorá je gestorkou celého tohto procesu, ja nie som na to odborník, musí povedať záverečné slovo pani ministerka školstva.“

Vláda rozhoduje uznesením, čo nie je všeobecne záväzný právny predpis. Tým je zákon. K už zľudovenému výroku ministra obrany za SNS Gajdoša, že rozkaz je viac ako zákon, sa tak pridáva výrok, že uznesenie vlády je podľa ministerky školstva za SNS Lubyovej zrejme tiež viac ako zákon.

Ako však konštatuje aj Ústavný súd SR (III. ÚS 102/08-34), uznesenie vlády je iba aktom riadenia v zásade bez externých účinkov, ktoré zaväzuje ministerstvá. Ani rozkaz, ani uznesenie vlády teda nie sú viac ako zákon. Veď paradoxne ani sám minister Plavčan nedodržal uznesenie vlády a podpísal spornú zmluvu o budúcej zmluve.

Existujú nástroje, ako v takejto situácii postupovať. Ministerka Lubyová nemusí splniť úlohu v termíne. Môže požiadať predsedu vlády Pellegriniho o odloženie termínu splnenia úlohy alebo o jej zrušenie. Vláda môže dokonca zrušiť svoje uznesenie. Deje sa to predsa bežne.

Veď ak má právny poradca ministerstva školstva pre tento prípad, advokátska kancelária MAPLE & FISH, s. r. o., platnú zmluvu do 31. marca 2020, má povinnosť vyjadriť sa k dôvodným pochybnostiam k záväzku štátu kúpiť štadión.

Prílohe 1b – Aktualizácia posúdenia dodatočných nákladov Národného futbalového štadióna zo dňa 27. januára 2020, ktorej autorom je KPMG Slovensko, spol. s r. o., a ktorý tvorí dôležitú prílohu ostatných materiálov predložených ministerstvom školstva vláde SR, KPMG – zbavujúc sa tak zodpovednosti za svoje služby za 1 406 206,8‬0 eura s DPH – k tomu MAPLE & FISH, s. r. o., vyzvalo. KPMG uvádza: „Chápeme, že MŠVVaŠ SR nie je zmluvne viazané uhradiť takéto náklady nad rámec maximálnej kúpnej ceny definovanej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Akékoľvek ďalšie rozhodnutie preto navrhujeme konzultovať s právnym poradcom, berúc do úvahy platnú zmluvu.“

Konzultovalo ministerstvo školstva s právnym poradcom svoj ďalší postup? Ak áno, prečo nie je toto stanovisko MAPLE & FISH, s. r. o., zverejnené? Ak nie, z akého dôvodu a prečo to neurobí teraz, ešte pred podpisom sporného dodatku č. 2? Obzvlášť keď existujú dôvodné pochybnosti o existencii zmluvného záväzku štátu kúpiť štadión za 75,2 milióna eur! Cui bono?

aPre škandalóznu neúčasť až ôsmich poslancov z 13 sa 7. februára nekonal výbor Národnej rady. 7. február bol zároveň posledným dňom vládou určenej lehoty na podpis sporného dodatku č. 2 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve ministerkou Lubyovou a na prevod kúpnej ceny ministrom Kamenickým na účely kúpy štadióna školstvu. Ide o desiatky miliónov eur. Nie zajtra či po voľbách. Teraz.

Napriek tomu, že bolo na podnet poslankyne Remišovej zvolané mimoriadne rokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, rokovanie sa neuskutočnilo pre škandalóznu neúčasť až ôsmich poslankýň a poslancov (poslankyne Pčolinská/Sme rodina a Smolíková/SNS a poslanci Balódi/Most-Híd, Čaplovič/Smer-SD, Galis/Smer-SD, Goga/Sme rodina, Mizík/ĽSNS a Vörös/Most-Híd) z jeho 13 členov. Naopak, prítomná bola poslankyňa Remišová/nezaradená a poslanci Gröhling/Sloboda a Solidarita, Petrák/Smer-SD, Poliačik/nezaradený a Sopko/OĽaNO-Nova. Rokovanie bude opätovne zvolané.

Záleží na každom z nás

Dostávame otázky, prečo a práve teraz krátko pred voľbami robíme to, čo robíme. Naše konanie je iba reakciou na konanie vlády spred viac ako 12 dní. Je to apolitická občianska iniciatíva.

Podobná, ako keď sa mala rozostavaná stavba nového SND pri Dunaji zveriť pred 15 rokmi zahraničnej spoločnosti Truthheim Invest LLC. Táto kauza sa skončila dobre. SND dnes slúži ľuďom tejto krajiny. Stalo sa tak na podnet dnes už pre mnohých úplne anonymných hrdinov, ktorí vyvolali verejný tlak. Poslanci na mimoriadnej schôdzi požiadali vládu, aby zrušila uznesenia k memorandu o porozumení s americkou spoločnosťou Truthheim Invest LLC o dokončení novostavby Slovenského národného divadla (SND).

Aj po schválení projektu Národného tenisového centra (NTC) bola podobná situácia. V roku 2002 údajne vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik predložil vláde na schválenie Návrh na realizáciu projektu Vráťme šport do škôl, lebo ho o to požiadal Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výbor odporučil vláde, aby do 31. januára 2002 schválila tento návrh.

Príbeh Národného futbalového štadióna je nateraz úplne otvorený

Veríme, že rovnako ako v prípade NTC alebo SND, to dopadne dobre.

Veríme, že ministerka Lubyová nepodpíše dodatok č. 2. Veríme, že poslanci Národnej rady požiadajú vládu, aby zrušila svoje uznesenie č. 30/2020 z 29. 1. 2020. Veríme, že vláda prehodnotí celú veľmi komplexnú transakciu tak, aby štát na štadión účelne a hospodárne prispel, nie štadión kúpil.

Práve preto sme sa verejne ozvali, mali sme veľmi silnú potrebu urobiť podľa nás správnu vec. Sme radi, že bude zvolané ďalšie mimoriadne zasadanie výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Veríme, že sa uskutoční. Poslanci, ktorí neboli na výbore prítomní 7. februára, musia vykonávať svoje svoje povinnosti až do konca mandátu. Rovnako to platí aj pre ministerku Lubyovú a iných členov vlády na čele s premiérom Pellegrinim. Vyzývame ich preto, aby sa postavili k svojmu mandátu zodpovedne a boli lojálni k ľuďom tejto krajiny.

Ako môžeme všetci spoločne zachrániť našich 100 miliónov eur

Posledné dni sú i pre nás samých preto unikátnym procesom (seba)poznávania. Nás i ľudí okolo nás, ľudí v politike či športovom hnutí. Ich postojov. Vo veľmi stresujúcej situácii sme však dostali i podporné odkazy či nezištnú pomoc od mnohých dobrovoľníkov. Ďalší sa nás stále častejšie pýtajú – ako môžeme pomôcť? Urobte toto:

  1. Zdieľajte náš voľne šíriteľný text o chystanej finalizácii najväčšej verejnej investície do športu od vzniku SR doteraz za zhruba 100 miliónov eur bez DPH cez sociálne siete.
  2. Pridajte text: #zalezinakazdomznas .
  3. Ak môžete, pripojte k nemu podľa priloženého vzoru i fotografiu školy bez telocvične, telocvične či iného športoviska, ktoré poznáte a pripojte informáciu, kde a v akom stave sa nachádza.

Žiadajme i takto spolu jasné činy, stanoviská a odpovede od členov vlády, poslancov a iných dotknutých vo verejnom i športovom sektore.

Zastaňme sa záujmov detí. Vyjadrime učiteľom, trénerom, ale i iným desaťtisícom dobrovoľníkov v športe všetci spolu solidaritu, vďačnosť a ocenenie. Tie totiž mobilizujú ľudí. Prinášajú nádej. A my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny ešte stále dobre dopadnúť. Veríme, že zvíťazí verejný záujem. My, ľudia, sme totiž vraj ako olivy. Až keď sme drvení, má z nás údajne vychádzať to najlepšie. Záleží na každom z nás.

Národný futbalový štadión

Komentáre, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie