Pellegrinimu od Bratislavčanky spoza hraníc

Nejeden človek si tak sedí v zahraničí a počúva tlačovku premiéra a ministerky vnútra, ako sa snažia obhájiť Sakovej slová z uniknutej a neukončenej nahrávky. A vysvetľujú a vysvetľujú a nič nevylepšujúc zas a znovu vravia, že neberú volebné právo občanom v zahraničí, len apelujú na regióny, v ktorých sa snažia vzbudiť odpor proti Bratislave.

Pochopte, to hnusné bohaté hlavné mesto o vás rozhoduje! V Bratislave sa nežije skutočný život, tak ako sa nežije skutočný slovenský život v zahraničí.

Prirodzene, premiér aspoň tuší, že masa bratislavského obyvateľstva sa nekúpe v šampanskom a trápi sa so školstvom, zdravotníctvom a spravodlivosťou rovnako ako všade inde. Síra na Bratislavu bola vrhnutá čisto z nenávisti – za to, ako sa Bratislava zvyčajne vo voľbách správa. No vyjadrenie o tých, čo sa „nechcú vrátiť na Slovensko“, naozaj nesie veľmi latentný, ale jednoznačný protest voči tomu, aby sa práve títo ľudia podieľali na rozhodovaní o ďalšom slovenskom vývoji.

V zahraničí žijú rozmanití rodáci. Niektorí boli doslova vyhnaní, samozrejme, nielen vašou garnitúrou – a rovnako samozrejme aj ňou. Zlé, zlé médiá vás informovali napríklad o tom, ako sa darí Rómom vo Veľkej Británii – tým, čo vás nezaujímali ani v polohe obyvateľov regiónov, na akých dnes apelujete, a nezaujímajú vás ani dnes. Iní zahraniční Slováci odišli preto, aby sa uplatnili zodpovedajúco svojim schopnostiam, napríklad vo vede. A ďalší jednoducho preto, lebo mali slobodu výberu. Niektorí sa nikdy nevrátia, nie však všetci.

Môžete sa odsťahovať zo Slovenska a nadobudnúť tak istotu, že napríklad váš dom nestojí na jedovatej skládke, môžete v zahraničí platiť všetky dane od výmyslu sveta, môžete zažívať všetky pozitíva ako kvalitnejšie potraviny a negatíva ako mordovanie sa s úradníkmi. No Slovákovi, ktorý volí zo zahraničia, nikdy v živote neprestane záležať na Slovensku, a to spôsobom, ktorý je tým nezištnejší, čím menej existenčne závisí od rodnej krajiny.