Niekoľko tisíc demonštrantov v pondelok demonštrovalo proti prijatiu úsporných opatrení. Väčšina Grékov je však zatiaľ za dohodu s veriteľmi. Foto – TASR/AP
Grécka vláda tvrdí, že razantné nie od voličov v referende nebude znamenať odchod z eurozóny, ale posilní vyjednávaciu pozíciu Grécka. Európski lídri to vidia inak.
Už o päť dní Gréci v prvom referende za posledných 41 rokov rozhodnú o osude svojej krajiny. Na jeho prípravu majú grécke úrady extrémne málo času, premiér Alexis Tsipras ho totiž – na prekvapenie všetkých, no najmä zahraničných veriteľov a európskych politikov – vyhlásil len v sobotu nadránom.
Možnosť hlasovať v ňom bude mať takmer 10 miliónov Grékov. Nie je však isté, či vôbec budú vedieť, o čom za volebnou plentou vlastne rozhodujú.
Pomohla tomu aj grécka vláda, ktorá trvá na tom, že referendum nie je hlasovaním o vystúpení alebo zotrvaní Grécka v eurozóne. S takýmto výkladom pritom nesúhlasí nikto vrátane gréckej opozície.
Úsporné opatrenia alebo odchod z eurozóny?
Celé znenie referendovej otázky znie nasledovne:
Mal by sa akceptovať plán Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorý pozostáva z dvoch častí tvoriacich ucelený návrh a ktorý 25. júna predložili Euroskupine? Prvý dokument má názov ‚Reformy na dokončenie súčasného programu a ďalších‘ a druhý ‚Predbežná analýza udržateľnosti dlhu‘.
Takto vyzerá hlasovací lístok. Prvou možnosťou je „nie“. Foto – Bloomberg
Grécka vláda vedená ľavicovou stranou Syriza má teda formálne pravdu – takto definovaná otázka naozaj nie je o vystúpení Grécka z eurozóny.
Gréci majú podľa ich vlády rozhodnúť „len“ o tom, či sú za prijatie úsporných opatrení, ktorými zahraniční veritelia (tzv. Trojka – Komisia, ECB a MMF) podmieňujú vyplatenie poslednej časti záchranného balíčka v hodnote 7,2 miliardy eur, ktoré Gréci nutne potrebujú na vyplatenie starších dlhov.
Vláda vedená Tsiprasom vie veľmi dobre, prečo otázku postavila práve takto, navyše ako prvú odpoveď napísala nie a nie áno, ako to býva tradične v referendách.
Väčšina ľudí totiž ďalšie škrty odmieta, a práve preto v januári volili ľavicovú Syrizu a iné protieurópsky naladené strany. Zároveň však väčšina nechce opustiť eurozónu. A hoci Syriza dnes tvrdí niečo iné, v praxi o vystúpení z eurozóny Gréci v referende skutočne rozhodovať budú.
Už dnes o polnoci totiž krajine vypršia dva termíny – jeden na vyplatenie 1,5 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu, druhý na získanie poslednej pomoci od Trojky. Aj preto šéfka MMF Christine Lagarde opakovane upozornila na to, že Gréci v nedeľu budú hlasovať o „mŕtvej“ dohode.
Európska komisia okrem toho upozorňuje, že plán úsporných opatrení, o ktorom Syriza necháva rozhodnúť gréckych voličov, nie je oficiálnym dokumentom. „Posledná verzia tohto dokumentu ani návrh ucelenej dohody nebol formálne ukončený a predložený Euroskupine, pretože sa grécke autority rozhodli jednostranne opustiť rokovania,“ píše sa v oficiálnom stanovisku Komisie.
Ani to však nezabránilo Syrize, aby vyhlásila referendum práve s takouto otázkou. Pre porovnanie – v Británii volebná komisia testuje rôzne verzie referendovej otázky 12 týždňov.
„Cieľom je spraviť otázku takou jasnou a pochopiteľnou, ako je len možné. Všetko preto, aby ste voličom neprekladali veľa nezrozumiteľných informácií predtým, ako hlasujú,“ povedala pre BBC Rosie Davenport z britskej volebnej komisie. Na to však Gréci nemali čas.
Tsipras bude proti. Európa odkazuje, že hlasujú o eure
Čo od voličov Syriza čaká, je jasné už z poslednej časti referendového lístka. Možnosť „nie“ je totiž nezvyčajne nad možnosťou „áno“. Tsipras už v sobotu nadránom povedal, že bude hlasovať proti prijatiu úsporných opatrení, a v pondelok počas televíznej debaty pre verejnoprávnu televíziu povedal, že to isté by rád videl aj od drvivej väčšiny Grékov.
„Žiadame od vás, aby ste ich (úsporné opatrenia, pozn. red.) odmietli z celej svojej duše a s čo najväčším náskokom,“ vyhlásil v pondelok Tsipras. Spolieha sa totiž na to, že rezolútne „nie“ posilní pozíciu Grécka pri rokovaní s veriteľmi. Má to však háčik – veritelia jasne hovoria, že Gréci rozhodujú o zotrvaní ich krajiny v eurozóne a že v prípade výhry tábora „nie“ už nemajú o čom rokovať.
Tsipras včera zopakoval, že bude hlasovať proti návrhu. Vraj to posilní pozíciu Grécka voči veriteľom. Foto – TASR/AP
„Nie by bez ohľadu na to, ako je položená otázka, znamenalo, že Gréci povedali nie Európe,“ vyhlásil v nedeľu podľa agentúry AFP šéf Eurokomisie Jean-Claude Juncker. Rovnaký názor majú aj lídri Nemecka, Talianska a Francúzska, čo sú najväčšie krajiny eurozóny. Naopak, známy laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz sa ľavicovej vlády zastal.
„Voľba ‚nie‘ by pre Grécko, krajinu so silnou demokratickou tradíciou, znamenala aspoň možnosť chytiť osud do vlastných rúk. Gréci by tak mohli dostať možnosť ovplyvniť svoju budúcnosť, ktorá by možno nepriniesla minulú prosperitu, ale stále by znamenala oveľa väčšiu nádej v porovnaní s nerozumnou trýzňou súčasnosti,“ napísal Stiglitz pre denník Guardian.
Tsipras tiež v pondelok naznačil, že ak by Gréci v nedeľu úsporné opatrenia predsa len prijali, jeho vláda by podala demisiu.
„Výsledok budeme rešpektovať, no nebudeme to my, kto ho presadí,“ povedal grécky premiér v pondelok večer. Podľa dvoch posledných prieskumov, ktoré sa však uskutočnili ešte pred oficiálnym vyhlásením referenda v sobotu nadránom, bola väčšina Grékov za dohodu s veriteľmi.
Referendum bude platné, ak sa ho zúčastní aspoň 40 percent zo všetkých gréckych voličov.
🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
