Politici dostali väčšiu moc pri voľbe riaditeľov škôl, aj na úkor rodičov

Poslanci dnes po viacerých odkladoch schválili novelu školského zákona. Najviac diskutovanou bola zmena o právomociach miest, obcí a žúp pri voľbe riaditeľa základnej či strednej školy.

Proti sebe stáli dve verzie zmeny – jednu dal minister školstva Juraj Draxler a schválila ju vláda. Druhý návrh bol od poslanca Smeru Ľubomíra Petráka, ktorý navrhol viac právomocí politikom v obciach, mestách či župách.

Nakoniec poslanci schválili Petrákov návrh, ktorí odmietali učitelia či školy. Draxlerov návrh bol zmierlivejší a prijali ho školy aj učitelia.

Dnes pri voľbe riaditeľa o kandidátoch rozhoduje Rada školy. V nej sú zástupcovia rodičov, učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov a ľudia nominovaní mestom, obcou alebo župou.

Voľba riaditeľa školy je hlavná kompetencia Rady školy. Inak má v mnohých veciach slovo zriaďovateľ – teda obec, mesto či župa.

Sľúbil to Fico

Od septembra tak podľa zmeny, ktorú navrhol Petrák, bude mať zastupiteľstvo silnejšie postavenie.

Poslanci zastupiteľstva by mohli odmietnuť zvoleného riaditeľa dvakrát po sebe. Druhýkrát by už musel mať nesúhlas trojpätinovú podporu miestnych poslancov. Ak by ho dvakrát odmietli, v ďalšej voľbe by už nerozhodovala Rada školy, ale mesto či obec, ktoré školu zriadili.

“Niekto chce do škôl dostať stranícku politiku,” komentoval minulý týždeň Petrákov návrh predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek.

Návrh ministra školstva Draxlera bol podľa neho kompromis, ktorý odobrila aj vláda. “Návrh poslanca Petráka je zmätočný a odoberá rade školy demokraticky rozhodovať,” povedal. Draxler v ňom problém nevidel.

Petrák týmto návrhom splnil to, že sľúbil premiér Robert Fico Združeniu miest a obcí Slovenska.

Spochybňovať Radu školy začal už prvý minister školstva Ficovej vlády Dušan Čaplovič. „Ako môže obstáť kvalitný riaditeľ školy, ktorý sa snaží o to, aby mal kvalitných učiteľov, keď má v rade školy rodičov, ktorí tlačia hlavne na to, aby dieťa prešlo?“ pýtal sa v denníku Pravda.

Pôjdu na zápis neskôr

Zmeny v školskom zákone sa dotknú aj malých tried. Poslanci schválili návrh opozičného poslanca Martina Poliačika, aby mohli byť aj triedy s menším počtom žiakov, než je ministerstvom určený počet – 17 žiakov. Tento návrh bol mierený najmä na menšie školy či konzervatóriá.

Okrem voľby riaditeľa zákon prináša aj ďalšie novinky. Do prvého ročníka sa po novom budú deti zapisovať neskôr. Miesto  od 15. januára do 15. februára pôjdu na zápis až v apríli.

„Pri posudzovaní detí, či majú školskú spôsobilosť, je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší. Časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností,“ tvrdí ministerstvo školstva.

Osemročné gymnáziá dostali dva roky navyše. Počet žiakov na osemročných gymnáziách má klesať. Podľa dnes platných pravidiel mal ich počet klesnúť do školského roku 2016/2017. Ministerstvo navrhlo túto dobu predĺžiť o dva roky.

Gymnázia dostanú viac času

„Stále pretrváva problém v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom,“ vysvetľuje ministerstvo. Záujem o osemročné gymnáziá je totiž zo strany žiakov aj ich rodičov väčší, ako sú stanovené limity.

Ďalej štát vytvorí centrálny register, kam budú musieť školy posielať rôzne údaje. Ak škola spracuje údaje nesprávne alebo ich nespracuje vôbec, bude môcť dostať pokutu až do 5000 eur.

Ďalšia zmena sa týka prestupov. Žiak, ktorý nastúpi na určitý odbor na strednej odbornej škole, nebude môcť od septembra na tej istej škole prestúpiť na iný odbor. Môže zmeniť školu a tam by mohol ísť aj na iný odbor, no nesmie si zmeniť odbor v rámci jednej školy.

Ministerstvo to odôvodňuje tým, že sa možnosť prestupu zneužívala. Žiak, ktorého prijali do učebného odboru na strednej odbornej škole, nemusel totiž robiť prijímačky.

„Inštitút prestupu sa v mnohých prípadoch zneužíval v tom zmysle, že takýto žiak prestupoval na študijný odbor gymnázia alebo strednej odbornej školy napriek tomu, že nerobil na uvedenej škole prijímaciu skúšku,“ píše ministerstvo.

Takéto prestupy sú podľa ministerstva neetické, najmä s ohľadom na žiakov, ktorí na prijímacie skúšky museli ísť a nevzali ich pre nedostatok miesta. Preto zavádzajú aj povinné rozdielové skúšky pri zmene študijného alebo učebného odboru.

Chceli, aby stiahli zákon

Poslancom sa nepáčilo, ako sa novela schválila. Aj keď sa viackrát hlasovanie odložilo, aj tak tesne pred hlasovaním poslanec Árpád Érsek z Mostu-Híd predniesol nový pozmeňujúci návrh. Poslancom sa to nepáči, nedá sa v tom podľa nich vyznať a poslanci nemôžu vedieť, o čom presne hlasujú.

Zmeny na poslednú chvíľu mali aj iní poslanci. Poslanec Miroslav Beblavý žiadal ministra, aby zákon stiahol.