Slováci, ste na nervy?
Ak by sa opozícia pred voľbami bola ochotná spojiť, nemali by sme dnes nervy také napäté z fašistov.
Moja mama mi nedávno opísala jedno z tých stretnutí tretieho druhu. Vracala sa podvečer domov, cesta k domu mojich rodičov vedie v jednom úseku tunelom. Keď bola asi v jeho polovici, zbadala, že doň vchádzajú traja mládenci. Vôbec nevyzerali neslušne či nebezpečne… akurát boli pripití.
A keď sa minuli s mojou mamou, takmer pred východom z tunela, zrazu zborovo zakričali: „Sieg Heil!“ Obzrela sa a videla, že tam stoja zovretí v trojstupe, paže vystreté v nacistickom pozdrave. Čo si urobila, pýtala som sa jej. „Hanbite sa! Zavolala som na nich z môjho konca tunela a vyšla som na ulicu.“
Neviem, či by som mala ja toľko odvahy. Na konci tunela. I keď v dotyku s cestou a po nej fičiacimi spoluobčanmi. Všimne si niekto z tých ľudí v autách, že na chodníku niekoho mastia? A ak aj, zastaví? Zaangažuje sa?