Denník N

Všetko, čo ste chceli vedieť o dezinficácii, ale báli ste sa opýtať

Nie každé zobrazenie človeka vo zvieracej podobe je dehumanizáciou. Kontext a forma sú dôležité.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslancom NR SR (klub SaS)

Som rád, že si Roman Pataj všimol, že sme v Občianskej konzervatívnej strane (OKS) správne identifikovali troch hlavných súperov demokratických politických strán v týchto voľbách, teda Fica, Kotlebu a Danka. Už menej ma teší, že sa nám pri tej príležitosti dostalo obvinenia z dehumanizácie politických protivníkov.

Dezinficácia nie je dehumanizácia

Spolu s Radovanom Kazdom, Jurajom Petrovičom a so Zuzanou Aufrichtovou sme ako štvorica kandidátov OKS na kandidátnej listine SaS v nedeľu odštartovali volebnú kampaň nazvanú Dezinficácia, ktorej základný vizuál tvoria kreslené hmyzie postavičky s tvárami Fica a Danka a kliešť s tvárou Kotlebu. Roman Pataj to považuje za neprijateľné a za učebnicový príklad dehumanizácie človeka. Varoval, že dehumanizácia v minulosti predchádzala genocídam, spomenul holokaust a Rwandu.

„V prípade holokaustu sa to začalo tým, že nacistickí propagandisti Židov vykresľovali ako parazitov. Vo svojich prívržencoch tým vypestovali pocit, že ich prenasledovaním sa ľudstvo zbavuje škodcov a nič zlé sa nedeje,“ píše Pataj. Mal som pocit, že ak niekto niekedy videl nacistické karikatúry Židov a pozrie si naše kreslené postavičky, rozdiel mu bude zrejmý na prvý pohľad, ale zrejme som bol naivný. Tak skúsim po lopate.

Nie každé zobrazenie človeka vo zvieracej podobe je dehumanizáciou. Kontext a forma sú dôležité. Nie je jedno, či zobrazujete vo zvieracej podobe človeka na základe jeho príslušnosti k nejakej etnickej, národnostnej, rasovej alebo náboženskej skupine s cieľom ponížiť ho, vyvolať v ostatných hnus a šíriť nenávisť voči tej skupine, alebo či sa formou karikatúry vysmievate konkrétnemu politikovi a poukazujete na jeho konkrétne skutky a črty jeho politiky. Nie, nie je to to isté a vizuál našej kampane je evidentne ten druhý prípad.

Danko nie je šváb

Nie celkom holdujem žánru polopatistického vysvetľovania pointy vtipov a metafor, ale v tomto prípade to zrejme inak nepôjde. Viacerí sa vo vlne hejtu, ktorú vyvolal Patajov článok, rozhorčovali nad tým, že Danko je zobrazený ako šváb, a pripomínali, že označovanie Tutsiov za švábov predchádzalo genocíde v Rwande. Lenže postavička s Dankovou tvárou nie je šváb. Je to rus. Nemajú k sebe ďaleko, ale nie je to to isté. Keby sa rus viac podobal na lienku ako na švába, aj Dankova postavička by sa viac podobala na lienku, ale, žiaľ, nie je to tak.

Spodobiť Danka ako švába by asi nemohlo mať iný dôvod ako snahu ponížiť ho a uraziť. Naozaj si myslíte, že toto bola naša motivácia? Ale na to, aby človek pochopil, prečo sme si pre Danka vybrali práve rusa, ani nemusí byť pravidelným čitateľom Denníka N. Stačí, ak čo i len trochu, zbežne sleduje politické dianie. Ak nie, odporúčam spýtať sa Dankovho priateľa Vjačeslava Volodina. A teda ak by ste mali nutkanie obviňovať ma z toho, že sa dodatočne vyhováram, skúste si predtým niekde pozrieť napríklad rozdiel vo farebnosti rusa a švába.

Danko, Fico, Kotleba a ich zvieracie podoby

Prečo má rus s Dankovou tvárou výložky, v ruke drží diplom a opiera sa o stožiar s ruskou vlajkou, snáď polopatisticky vysvetľovať nemusím. A len tak mimochodom – ak ste videli nášho kresleného Danka, naozaj vo vás vzbudzuje hnus, odpor či pohŕdanie? Naozaj vám táto až príliš milo sa usmievajúca postavička pripomína karikatúry Židov z nacistickej propagandy? Lebo z celej zobrazenej trojice pôsobí práve rus Danko najsympatickejšie.

Fico opakovane strašiaci Sorosom je zobrazený ako „americký imperialistický brouk“, proti ktorému, podobne ako Fico proti Sorosovi, bojovali československí komunisti. Prečo je na odchode, má na chrbte plný batoh, na napoleonskom klobúku červenú hviezdu s kosákom a kladivom a trochu červenší nos, snáď tiež netreba detailne vysvetľovať. Ak by áno, stačí povedať. Ficova pásavka zemiaková nie je taká roztomilá ako Dankov rus, ale tiež je to skôr záporná postavička z rozprávky, nad ktorou sa človek pousmeje, než niečo odporné z nacistickej propagandy, od čoho štítivo odvráti zrak.

No a nakoniec Kotleba. Ten má telo kliešťa oblečeného v gardistickej uniforme s ľudáckym dvojkrížom, v akej sa Kotleba ešte nedávno predvádzal. Nebezpečenstvo kliešťov spočíva v tom, že šíria nebezpečné choroby. Ako Kotleba a jeho spolustraníci fašizmus. Kliešť s Kotlebovou tvárou nie je ani v náznaku milý, to je fakt. Ale nie je na to ani dôvod. Fašizmus je zlo. Bodka.

Karikatúry politikov vo zvieracej podobe nie sú dehumanizácia

Karikatúry politikov vo zvieracej podobe nie sú ničím novým. Boli a sú úplne bežné. V minulosti aj dnes. Vo svete aj na Slovensku. V bulvárnych aj v serióznych médiách. A nie je to problém. Teda nie je to problém sám osebe. Aj karikatúra môže byť, pochopiteľne, nevhodná. Ale to platí nielen o karikatúrach, v ktorých sú politici stvárňovaní v podobe najrozličnejších zvierat.

Mohol by som tu teraz pospomínať zvieracie karikatúry Donalda Trumpa, Tonyho Blaira, Theresy Mayovej či iných zahraničných politikov, ale načo nosiť drevo do lesa. Komentár obviňujúci našu dezinficačnú kampaň z dehumanizácie sa objavil v médiu, ktorého karikaturista Shooty úplne bežne zobrazuje politikov a ďalšie verejne známe osoby vo zvieracej podobe. Alebo dokonca ako veci. Sudcovia, advokáti a právnici vôbec ako svine. Jankovská ako Kočnerova opička a Trnka ako Kočnerov mopslík. Kaliňák ako papagáj. Kotleba ako had. Fico ako chobotnica. Kočner ako chobotnica. Blaha ako Ficov budzogáň. Presýpacie hodiny, v ktorých piesok v hornej časti má Ficovu, v dolnej Kotlebovu tvár. Ficova hlava ako guľa uviazaná na Šefčovičovej nohe. Richterova hlava ako časovaná bomba. Fico ako škrečok a Kaliňák ako potkan. Gašpar ako gašparko na chápadle chobotnice.

Dehumanizuje snáď Shooty spomenutých ľudí? Začneme si o Ficovi myslieť, že nie je človek, lebo ho Shooty nakreslil ako chobotnicu? Bude nám Kotleba odpornejší ako doteraz, lebo bol na Shootyho karikatúre ako had? A budeme na základe Shootyho karikatúr vnímať všetkých právnikov ako svine? Alebo len sudcov a advokátov?

Neviem, ako to vníma Roman Pataj. Žiadnu kritiku sústavnej dehumanizácie slovenských politikov jeho kolegom Shootym som zatiaľ v Denníku N nečítal, ale je možné, že mu to pravidelne vyčíta na redakčných poradách a Shooty už od vedenia redakcie dostal viacero napomenutí za svoje neprijateľné dehumanizačné praktiky. Neviem, ale ak to tak nie je, Patajova kritika našej dezinficácie nie je celkom konzistentná, lebo drvivá väčšina Shootyho karikatúr je drsnejšia ako naši „chrobáčikovia“.

Možno Shootyho karikatúry niekoho pohoršujú. Ale predpokladám, že sa na nich rovnako ako ja zabávajú aj mnohí z tých, ktorí sa teraz ostentatívne pohoršujú nad tým, ako dezinficáciou dehumanizujeme politických protivníkov. Nepochybujem, že sa dá nájsť význam slova dehumanizácia, do ktorého sa zmestia aj Shootyho karikatúry s politikmi ako zvieratami alebo vecami. Ale nazývať ich dehumanizáciou v zmysle, v akom sa toto slovo používa pri nacistoch a iných extrémistoch, je očividný nezmysel. A to isté platí aj o vizuáli našej kampane.

Prasiatka, derathizácia a dezinficácia – kontext je dôležitý

V prípade OKS ide už o tretiu volebnú kampaň so zvieratkovskou témou a s kresbami Natálie Ložekovej. V roku 2010 sme okrem karikatúr viezli aj tri živé prasiatka, ktoré sa po lídroch vtedajšej vládnej koalície volali Robo, Vlado a Jano. Cieľom nebola zabíjačka, ale snaha poukázať na potrebu vyčistenia Augiášovho chlieva, ktorý tu po vláde Fica, Mečiara a Slotu ostal.

V roku 2016 sa naša kampaň volala Derathizácia a Fico bol na nej nakreslený s telom potkana. Ale našou kampaňou sme nechceli Slovensko deratizovať a zabíjať potkanov, to by bola deratizácia. Naším cieľom bola derathizácia, teda čistenie krajiny od korupcie, ktorej jedným z najviditeľnejších symbolov bol v tom čase v Českej republike súdený sociálnodemokratický politik David Rath (preto derathizácia), kým na Slovensku jeho – tiež aspoň deklaratívne – sociálnodemokratický kolega Fico.

Slovnou hračkou sme si pomohli aj v týchto voľbách, keď prichádzame s heslom, že treba krajinu dezinficovať, teda očistiť od korupcie a extrémizmu, nie vraždiť kreslené postavičky z nášho vizuálu. A len tak mimochodom, zbavovanie sa hmyzu nie je dezinfekcia, ale dezinsekcia. Dezinfekciou sa ničia choroboplodné mikroorganizmy, čiže v našom prípade tá korupcia a extrémizmus.

Hranica môže byť tenká

Uvedomujem si, že hranica medzi robením si srandy a tým, čo je už z ľudského hľadiska za čiarou, môže byť niekedy tenká a nejasná. A nie každý ju musí mať nastavenú úplne rovnako. My v OKS sa ju snažíme neprekročiť.

Keď sa v roku 2010 objavil nápad, že naša kampaň s prasiatkami by sa mohla skončiť tak, že by sa prasiatkam stalo to, čo sa im obvykle stáva, resp. že by to tak čo i len vyzeralo, hneď sme to odmietli. A nielen preto, že sme si tie prasiatka, na rozdiel od ich ľudských predlôh, obľúbili. Keď sme v roku 2016 pripravovali derathizačnú kampaň, jedna z pracovných potkaních verzií Fica vyzerala tak zvieraco odpudivo, že sme hneď zaradili spiatočku a zhodli sme sa, že postavička má byť smiešna, nie štítivo odpudivá. A taká aj, dúfam, bola.

Som presvedčený, že taký je aj vizuál prebiehajúcej dezinficácie. Keď sme ju uvádzali, ako prvé sme zdôraznili, že dezinficácia nie je namierená proti ľuďom, ale proti korupčnému, oligarchickému a mafiánskemu systému, ktorý sa na Slovensku udomácnil za dlhé roky vlád Smeru-SD a jeho koaličných partnerov, a teraz aj proti hrozbe narastajúceho extrémizmu. Presne tak sa začína aj informácia na letáku, ktorý v rámci kampane rozdávame. A presne tak to aj myslíme.

Skutočná dehumanizácia

Drobnosť na záver. Keď som sa v roku 2016 po – podľa Patajových kritérií – „dehumanizačnej“ derathizačnej kampani stal poslancom NR SR, jedna z prvých vecí, ktorú som urobil, bola, že som si na protest proti prítomnosti fašistov v parlamente pripol na skladanie poslaneckého sľubu spolu s Vierou Dubačovou židovskú hviezdu a v poslaneckom dotazníku som sa prihlásil k rómskej národnosti. Našou kampaňou „dehumanizovaný“ Fico sa, naopak, snažil fašistom celý čas nadbiehať, takmer sa mu ich podarilo zlomiť na zmenu ústavy, prostredníctvom ktorej by sa mu vďaka dvojičkovému systému otvorila cesta na Ústavný súd, a potom im aj verejne poďakoval za to, že mu pomohli zastropovať dôchodky.

Nie raz som sa potom na pôde parlamentu i mimo neho verejne zastával Židov, Rómov, Maďarov, moslimov, homosexuálov aj transsexuálov, na ktorých nami dnes údajne dehumanizovaná trojica Fico, Danko, Kotleba spolu so svojimi vernými pri rozličných príležitostiach, v rôznych zostavách a rôznymi spôsobmi útočila.

Rešpektujem, že nie každému sa musí naša kampaň páčiť. Ktokoľvek ju môže považovať za nevhodnú, trápnu, nedôstojnú. Každý ju môže kritizovať, verejne prezentovať výhrady a odporúčať nám, aby sme od nej upustili. Prosím. Ale vyprosím si, aby bola označovaná za dehumanizáciu a aby bola prirovnávaná k nacistickej propagande. Nie je to pravda.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie