Vyrastal v extrémnej chudobe, rodičia ho zanedbávali. Ako im dokázal odpustiť?
Ako tínedžer rozmýšľal o samovražde, päť rokov sa liečil z depresie, no dnes úspešne študuje na vysokej škole a konečne nemá pocit, že je na svete zbytočne.
Keď nezisková organizácia Eduma pred dvomi rokmi hľadala mladých ľudí, ktorí majú skúsenosť s generačnou chudobou a chceli by pomôcť pri jej riešení, prihlásil sa im aj 26-ročný Marcel. Študoval angličtinu a literatúru na Trnavskej univerzite, no mal za sebou detstvo, ktoré ho predurčovalo na život v chudobe a bez vzdelania.
„Podmienky, v ktorých som vyrastal, a veci, s ktorými som musel zápasiť, by podľa mňa nemalo zažiť žiadne dieťa. Chcem byť hlasom ďalších mladých ľudí, aby nemuseli prechádzať tým, čím som si musel prejsť ja,“ hovorí Marcel.
Na školu neboli peniaze
Marcel pochádza z etnicky zmiešanej rodiny – otec Róm, matka Nerómka. „Ako dieťa som zažil doma extrémnu chudobu – nemali sme elektrinu, teplú vodu, každý deň sme nevedeli, či budeme mať čo jesť,“ spomína Marcel.
Dnes si uvedomuje, že extrémna chudoba, v ktorej vyrastal, súvisela aj s tým, že rodičia boli nevzdelaní a vzdelanie ani nepovažovali za hodnotu.
„Otec odišiel už zo šiesteho ročníka základnej školy, matka chodila na špeciálnu školu. Nehovorím, že to bola ich chyba. Dnes už rozumiem tomu, že ich vlastný životný príbeh v nich vyvolal dojem, že vzdelanie nie je dôležité. Aj preto si mysleli, že ani ja to nepotrebujem, lenže ja som sa už ako dieťa chcel vzdelávať.“
Odmalička mal túžbu poznávať svet okolo seba, no rodičia nechceli, aby študoval. Ani na to nemali peniaze. Marcel začal chodiť na strednú školu, no nemohol ju dokončiť.
„Bola tam
