V polovici januára absolvoval Andrej Danko debatu Sobotné dialógy s Miroslavom Beblavým z PS/Spolu. Predseda parlamentu a SNS poslucháčom vymenoval zoznam vecí, ktoré by mali na jeho politike oceniť: zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, športové poukazy, rekreačné poukazy, nižšia DPH na zdravšie potraviny.
„Často ľudia nevedia, že paušálne výdavky živnostníkov majú vďaka SNS. Často nevedia, že športové poukazy pre deti do 18 rokov vôbec fungujú. Nevedia o tom, čo sa urobí dobre,“ posťažoval sa v relácii.
Potom sa vypli mikrofóny a moderátor sa Danka spýtal, či pôjde niekam robiť predvolebnú kampaň. Danko mu podľa Beblavého povedal, že nepôjde, a zopakoval, že ľudia nedoceňujú, čo pre nich urobil.
Táto historka dokresľuje stav, v ktorom sa SNS krátko pred voľbami ocitla. „My zmeny nesľubujeme, my ich robíme,“ hlási predseda na bilbordoch. Výsledok však neprichádza.
Danko patrí k najviac vysmievaným politikom na sociálnych sieťach. Opoziční politici ho pravidelne kritizujú za obchody, ktoré robia nominanti SNS na obrane.
Keď chce rozprávať o rekreačných poukazoch, tak mu moderátori diskusných relácii pripomenú opísanú rigoróznu prácu. Keď ohlási program investícií do diaľnic, tak to prekryje kauza okolo komunikácie s Kočnerovou Alenou Zsuzsovou, ktorú predtým Danko zapieral.
Zlá správa pre Danka
Preferencie SNS klesli za posledné tri roky zo 14 na 5 percent, februárový prieskum Focusu im dokonca nameral len 4,4 percenta. A samotný Danko sa v rebríčku dôveryhodnosti politikov za rovnaký čas prepadol z druhého miesta na aktuálne desiate.
Nanešťastie pre Andreja Danka hlbší pohľad na dostupné dáta ukazuje, že situácia môže byť preňho ešte zložitejšia. Posledný prieskum agentúry AKO ukázal, že až 28 percent súčasných voličov SNS svoje rozhodnutie možno ešte zmení.
Väčšie percento takýchto „prelietavých“ priaznivcov než SNS má už len hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Tento prieskum však zatiaľ nemožno brať absolútne, prebiehal na pomerne malej vzorke do 700 ľudí.
Medzi ľudí nechodí
Andrej Danko v súčasnosti medzi ľudí už takmer nechodí. SNS nemá stánky, žiadne mítingy v uliciach, jej kandidáti sa na akciách, na ktoré môže prísť aj verejnosť, začali ukazovať až vo februári.
Ešte vo voľbách 2016, keď sa SNS usilovala o návrat do parlamentu, bolo jej všade plno. Naplno využívala svoju niekoľkotisícovú členskú základňu.
V lete robili „hliadky“ na kúpaliskách, v zime mali stánky na vianočných trhoch. Čistili tatranské lesy, v Košiciach organizovali Ples národniarov, v Hlohovci zabíjačku, v Lučenci súťaž o najlepšiu klobásu.
A dnes?
SNS je na pokraji vypadnutia, ale na straníckom webe a na facebookových profiloch jej kandidátov vidieť len niekoľko straníckych akcií, na ktorých sa počet účastníkov počítal v lepšom prípade na desiatky.
Mnohí členovia SNS sú demotivovaní, desiatky, možno stovky členov Dankovi za posledné roky odišli. „Od ľudí sme schytávali. Majú pocit, že peniaze sa investujú do iných vecí a nezostáva na nich,“ povedal Denníku N bývalý funkcionár Tibor Hanuliak, ktorý viedol početnú stranícku organizáciu v Žiline a krátko pred Vianocami zo strany vystúpil.
S mítingami sa strana rozbehla až na poslednú chvíľu. Cez víkend mala akciu v športovej hale v Martine, kde sa o zábavu starala skupina Drišľak, ktorá dlhodobo vystupuje na jej mítingoch.
Predseda SNS osobne nebol, Drišľaku tak na pódiu tlieskali aspoň ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, štátny tajomník z ministerstva obrany Ján Hoľko či štátny tajomník z rezortu zahraničia Lukáš Parízek.
https://www.facebook.com/janholko26/posts/143397110473125?__xts__[0]=68.ARBxu0JpqhrPeZjdMsetq9cL5QTEM3cKhtzxTEhLzm9n6vDZwQqUhkRbR3OkTSgERxNjdoqyoKmiWGxbQrOSvVHshh3kmb4TmGOyn97ceTDQuidJCwAZPWdtDNg2NV4fO-4gh4cBhCPVywtP--vOyl-gd4jUUr2sBvGrTJ1cDxz3C9_v_pnVAl-ZS8Z9gOw5qYo-faLBL_2D9l0GsEjYbiXBZRpQHNmQQXrWyhlkFixHs2P94kxdPILi8IOV4dAQndO6M1n1jdYOLsjjItWe1RuVPuGbKQ2ZhJZG5DWACidj3ku0InzBSwLbEL1dUzwdPfaweiNtEjZZUWmn9rk1Wgo&__tn__=-R
Len bilbordy a RTVS
SNS v kampani stavila na bilbordy, citylighty a na tradičné médiá, zvlášť verejnoprávnu RTVS.
Najmä po nástupe ľudí blízkych SNS – generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka a šéfa spravodajstva Vahrama Chuguryana – si RTVS začala Dankovu stranu viac všímať.
„Z výmeny riaditeľov profitovala práve SNS, ktorá spomedzi všetkých parlamentných strán najviac narástla v televíznych správach. Podiel správ, v ktorých bola strana zmieňovaná, narástol zo 17 percent na 21 percent v prvom roku pôsobenia Rezníka,“ analyzovala v októbri 2019 Transparency International.
Postupom času však v centrále strany zistili, že tieto formy komunikácie nestačia. Minulý piatok bol Danko hosťom v diskusnej relácii v Rádiu Expres. Moderátor Braňo Závodský ho tak vytočil otázkami týkajúcimi sa rigoróznej práce a témy výstavby diaľnic, ktorej sa Danko začal intenzívne venovať až pred voľbami, že sa predseda SNS rozkričal.
„Lebo ste demagóg teraz a teraz počúvate chvíľu vy mňa. Ja som diaľnice nestaval,“ kričal Danko vo vysielaní.
Hlavné správy a Slobodný vysielač
Krátko po tomto vystúpení v Exprese sa Danko rozhodol k bezprecedentnému kroku: ako prvý vysoký ústavný činiteľ prijal pozvanie do konšpiračného rádia Slobodný vysielač.
„Prelomili ste bariéru, ktorú vybudovali naši nepriatelia z mimovládok a z progresívnych liberálnych prúdov,“ pochválil Danka moderátor Boris Koróni.
Slobodný vysielač patrí podľa vlaňajšej štúdie Globsecu spolu s Hlavnými správami medzi dominantných šíriteľov prokremeľskej propagandy. V jeho vysielaní sa v posledných rokoch striedali len politici typu Marian Kotleba, Štefan Harabin či Ľuboš Blaha.
Danko sa Hlavným správam nebránil ani pred voľbami 2016, keď tomuto webu poskytol rozhovor. Keď sa stal predsedom parlamentu, svoj postoj dočasne zmenil.
V júni 2018 dokonca hovoril o tom, že chce bojovať proti dezinformáciám, a kritizoval niektorých svojich ľudí, napríklad Lukáša Machalu, ktorí na Facebooku šíril konšpiračné teórie o iluminátoch. „Robím v SNS dosť veľký poriadok a robím poriadok aj s ľuďmi, ktorí môžu šíriť nepravdivé údaje,“ hovoril vtedy Danko.
Portál Antipropaganda.sk nedávno upozornil, že SNS si zaplatila za 10 600 eur reklamu na Hlavných spravách, ktoré doteraz pomáhali hlavne Štefanovi Harabinovi a Marianovi Kotlebovi.
Po zaplatení tejto inzercie sa na webe Hlavných správ objavili nielen bannery kandidátov SNS, ale aj ústretovo ladený rozhovor s Dankom, v ktorom rozprával o programe SNS, pochválil sa tykaním si s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom a kritizoval „liberálny hyenizmus“, ktorý podľa neho šíri Richard Sulík a vulgárna, satirická facebooková stránka Zomri.

Podobne ústretový mal byť aj rozhovor na Slobodnom vysielači, ktorý sa pretiahol z pôvodne plánovaných dvoch hodín na takmer tri hodiny. Moderátor Koróni už v úvode poslucháčom prízvukoval, že „mainstreamové médiá“ môžu o Dankovi klamať, a preto jeho mediálny obraz môže byť pokrivený.
Aj tu sa však predseda SNS dokázal rozčúliť, zvlášť keď došla reč na nákup amerických stíhačiek F-16, ktoré presadili jeho nominanti na ministerstve obrany.
Pre Danka ide o citlivú tému, ktorú ľudia riešia na sociálnych sieťach. S chuťou ju proti nemu vyťahuje Marian Kotleba. „Na americké stíhačky sme dali miliardy a v Prešove sme nemali pre hasičov vysokozdvižnú plošinu,“ rozpráva Kotleba.
Nervózny predseda sa tento obchod snažil v Slobodnom vysielači vysvetliť tým, že vláda údajne musela kupovať americké stíhačky, lebo inak by Slovensku ochranu zabezpečovali stíhačky iných štátov.
Keď sa ho moderátor spýtal, prečo radšej nekupoval ruskú techniku, Danko spustil dlhý monológ, pri ktorom vo vysielaní opäť takmer kričal. „Ja som z toho už zúfalý počúvať tie krčmové reči, že na čo nám to je. Veď počúvajte, čo vám hovorím,“ rozprával moderátorovi.
Od Istanbulu k známkam
Do toho Danko vymýšľa čokoľvek, čo môže zaujať. Od strany Smer dostal aktuálne možnosť dať si nejaké podmienky za to, že poslanci SNS podporia mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorej hlavným bodom bude zvýšenie prídavkov na deti.
Predseda SNS si ako odplatu vybral hlasovanie o nesúhlase s Istanbulským dohovorom a zrušenie diaľničných známok pre menšie vozidlá. „Je to jedna z politických podmienok pre zvolanie tejto schôdze,“ vysvetlil Danko.
Istanbulský dohovor a diaľničné známky sú dve veci, ktoré nemajú žiadny súvis. Jediné, čo ich spája, je Dankovo očakávanie, že pomocou nich vzbudí pozornosť.
Mimoriadna schôdza bola nakoniec otvorená len vďaka hlasom odídencov z SaS na čele s Ľubomírom Galkom. Jej štart však blokovali poslanci PS/Spolu s Miroslavom Beblavým, pre ktorých musel Danko rokovanie parlamentu nakoniec prerušiť.

„Prinášam hlavne rozum“
Keď Danko v roku 2016 priviedol SNS naspäť do parlamentu, bolo to do značnej miery aj vďaka tomu, že ho v tom čase voliči nepoznali. Predseda SNS vtedy šíril o sebe príbeh mladého právnika, ktorý sa už nemohol pozerať na to, ako veci na Slovensku nefungujú.
„Prinášam hlavne rozum. Mám advokátsku kanceláriu a viem, s akými byrokratickými nezmyslami sa musíme potýkať,“ hovoril pred voľbami.
Na bilbordoch mala strana neskôr často parodovaný slogan: Hrdo, odborne, slušne. Slovo „slušne“ malo podčiarkovať, že SNS sa odstrihla od spôsobov bývalého predsedu Jána Slotu. Danko rád prízvukoval, že to bol on, kto sa so Slotom porátal.
„Rozlúčenie sa so Slotom bol dôležitý moment, ktorý ľudia naozaj reflektovali. Keď sa totiž chcete tváriť, že ste noví, musíte sa rozlúčiť s tým starým,“ hovorí vtedajší podpredseda SNS Vladimír Chovan.
Danko podľa Chovana ani v roku 2016 veľmi nekampaňoval, väčšiu časť kontaktov s voličmi nechával na podpredsedoch SNS. Ani tí však v tej dobe nemali problém naplniť kultúrny dom.
„Môj posledný míting bol v Sobranciach, tam to bolo našliapané. S ľuďmi sme sa rozprávali o ich problémoch, hovorili sme im, ako by sme vedeli zdvihnúť upadajúce pôdohospodárstvo, ktoré ten región trápilo,“ dodáva Chovan.

Funkcionári odchádzajú
Bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS sa stal jednou z nových tvárí obrodenej SNS, cez ktorú sa Danko snažil osloviť farmárov. Tesne pred voľbami ho však predseda SNS z kandidátky vyškrtol.
Dnes Chovan vedie mimoparlamentnú stranu Doma dobre, ktorej členovia idú do volieb na kandidátke ĽSNS. Sám Chovan vystupuje na mítingoch s kotlebovcami, ktorých Danko považuje za svojich súperov.
A nie je jediný svojho druhu. Z SNS za posledné roky vystúpili viacerí výraznejší členovia, úspešní lokálni politici. Tí v lepšom prípade (pre Danka) v týchto voľbách nekampaňujú, v horšom prípade priamo pomáhajú konkurencii.
Napríklad v Snine, kde SNS dosahovala nadpriemerné výsledky, sa Dankovi takmer rozpadla okresná organizácia. Bývalý okresný predseda Marián Labanič v tejto kampani pôsobí ako lokálny manažér hnutia Sme rodina.
„Stretol som sa s ním, je to veľmi šikovný človek. V župných voľbách postavil dvoch kandidátov na poslancov a obaja sa tam dostali. Má naozaj výtlak,“ pochvaľuje si túto posilu líder hnutia Boris Kollár.
Pokrivený príbeh
Médiá už pred voľbami 2016 upozorňovali na niektoré súvislosti, ktoré kazili Dankov oficiálny príbeh mladého právnika, ktorý chce posúvať veci k lepšiemu.
Napríklad zarábal aj tým, že si ho za verejné peniaze najímali niektoré mestské časti, v ktorých pôsobili jeho stranícki kolegovia. Napríklad radnica v bratislavskej Rači, kde zástupcu starostu robil politik SNS Rafael Rafaj, mu za štyri roky vyplatila takmer 230-tisíc eur.
Denník N pred voľbami 2016 zistil aj to, že Danko bol v minulosti 15-percentným vlastníkom spoločnosti SBS Dynasty, ktorá bola podozrivá z toho, že obchoduje s odposluchmi.
Predseda SNS na tieto zistenia reagoval podráždene, čo v ďalších rokoch predviedol v podobných situáciách mnohokrát. „Nemá žiadny význam komunikácia s vami, lebo ste od kosti zlý človek, napíšte si, čo chcete. Dovidenia,“ povedal do telefónu novinárke, ktorá mu kvôli tejto téme zavolala.
A napokon tesne pred voľbami pripomenula televízia Markíza v predvolebnej debate podozrenia okolo rodinnej privatizácie podniku Lesostav Revúca. Dankovci sprivatizovali Lesostav za vlády Vladimíra Mečiara za výrazne nízku cenu. Podľa Fondu národného majetku bola hodnota podniku 60 miliónov, ale kúpna cena bola len 10 miliónov korún.
Video: Danko v debate čelil otázkam týkajúcim sa rodinnej privatizácie
Osudový 19. január 2017
Počas volebnej noci 2016 v centrále SNS prekvapivo nepanovala víťazná atmosféra. Vedeniu strany trvalo desiatky minút po oznámení predbežných výsledkov, kým prišli medzi novinárov. SNS síce získala 8,6 percenta, ale čakala viac: niektoré prieskumy jej dávali skoro desať percent.
Ďalšie mesiace z pohľadu Danka vyzerali optimisticky. V novej funkcii predsedu parlamentu sa snažil pôsobiť štátnicky, jeho SNS v prieskumoch rástla a viacerí pozorovatelia špekulovali, či časom nemôže vystriedať Roberta Fica vo funkcii premiéra.
„Vzhľadom na chorého Fica aj na vlastnú stúpajúcu hviezdu má veľkú šancu stať sa premiérom. Získava body a robí to systematicky a obratne. Myslím si, že premiérstvo je jeho skrytá idea,“ uvažoval už zosnulý politológ Miroslav Kusý v septembri 2016 v debate .týždňa.
Prišiel však osudný štvrtok 19. januára 2017. Danko si zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej reagoval na informácie Denníka N, že ho minister obrany za SNS v tichosti povýšil do hodnosti kapitána v zálohe.
Od novinára TA3 dostal otázku, či sa hodnosti nevzdá. „Viete čo, urobím to tak, že nikdy,“ odpovedal predseda parlamentu a pobozkal kazetu s kapitánskymi výložkami.
Nasledovala smršť vtipov a humorných obrázkov na sociálnych sieťach. SNS nárazovo v prieskumoch spadla zo 14 na 10 percent. Andrej Danko sa stal v krátkej dobe najviac vysmievaným slovenským politikom, k čomu sa pridali posmešky z jeho vyjadrovacích schopností.
„Poviete Dankovo meno a ľudia sa zasmejú už dopredu. Zväčša ho stačí citovať,“ hovoril v lete 2017 humorista Samo Trnka, ktorý robí po Slovensku stand-up vystúpenia.
Od porážky k porážke
Kauza výložky ukončila obdobie jeho vzostupu. Pár mesiacov po nej nasledovala kauza okolo tunelovania eurodotácií na ministerstve školstva, po ktorej skončil minister za SNS Peter Plavčan.
V ďalšom období sa písalo o nákupoch Dankových ľudí na ministerstve obrany, o problémoch zbitých farmárov na východe Slovenska, ktoré nedokázali riešiť jeho nominanti na ministersve pôdohospodárstva.
A napokon prišla aféra okolo odpísanej rigoróznej práce, na ktorú na jeseň 2018 upozornil Denník N. Preferencie SNS už len klesali alebo v lepšom prípade stagnovali.
Tento trend sa, prirodzene, odrazil aj na volebných výsledkoch. Jediné voľby, ktoré SNS mohla považovať za relatívny úspech, boli komunálne voľby 2018. Dankovi kandidáti síce nedobyli žiadne väčšie mesto, ale naprieč Slovenskom získali najviac starostov po strane Smer.
Ináč to už bolo od porážky k porážke. Vo voľbách do VÚC v novembri 2017 všetci kandidáti SNS na županov prepadli. Bývalého ministra školstva Jána Mikolaja, ktorého Danko osobne podporil, predbehol v Žiline aj odídenec zo Smeru Anton Martvoň.
Celkovo SNS získala len šesť župných poslancov, pričom minimálne traja z nich - Dušan Hačko, Ján Holinka a Vladimír Fraňo - z SNS medzičasom odišli.

Do prezidentských volieb 2019 napokon SNS ani nikoho nepostavila, hoci predseda strany pôvodne sľuboval nominovať ženu a následne hovoril, že by do toho išiel sám. Jeho podpredsedovia - Anton Hrnko a Štefan Zelník - podporili Štefana Harabina.
V nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu, posledných voľbách pred parlamentnými, skončila SNS až ôsma so ziskom štyroch percent.
Lídrom kandidátky bol nevýrazný podpredseda Jaroslav Paška. SNS s ním vyskúšala všetko možné. Paška bol na bilbordoch, v médiách kritizoval vojenskú spoluprácu s USA, odmietal Istanbulský dohovor, komentoval brexit, školstvo, konflikt na Ukrajine i hokejové dresy.
Nepomohlo. SNS skončila horšie než desať rokov predtým, v ére Jána Slotu, keď sa Paška stal prvým a dodnes jediným europoslancom za túto stranu.
Kuffa šiel radšej s Kotlebom
Keď sa začalo schyľovať k parlamentným voľbám, Danko dúfal, že sa k nemu pridajú mimoparlamentné strany, ktoré samy seba označujú ako vlastenecké.
V lete 2019 v konšpiračnom mesačníku Extra Plus vyhlásil, že má záujem vytvoriť s nimi „hrádzu liberalizmu“. „Snažím sa komunikovať s niektorými lídrami mimoparlamentných strán a nevylučujem, že možno na jeseň vznikne nejaký projekt,“ hovoril Danko.
Prvý, o koho mal záujem, bol Štefan Kuffa, brat známeho kňaza Mariána Kuffu, a jeho strana KDŽP. Kuffa a ďalší jeho kolegovia sa s Dankom stretli a podpísali s ním memorandum o spolupráci.
Kuffa a štyri ďalšie malé strany sa však napokon pridali ku Kotlebovej ĽSNS. „Od dnešného dňa už nezastupujem len ĽSNS, zastupujem ďalšie štyri národné a kresťanské strany,“ pochválil sa Kotleba krátko pred uzávierkou kandidátok.

Žiadne prekvapenie
Situácia SNS desať dní pred voľbami nie je optimistická. Na kandidátke sa neobjavilo žiadne zvučnejšie meno. Za stranu kandidujú na popredných miestach jej poslanci a traja ministri, respektíve ministerky – Peter Gajdoš, Martina Lubyová a Gabriela Matečná.
Jediným viditeľnejším prírastkom je poslankyňa Alena Zvarová Bašistová, ktorá bola v roku 2016 zvolená na kandidátke Siete. Teraz kandiduje za SNS ako číslo 25.
Na poslednú chvíľu skončil kandidát číslo 21 Ján Krišanda, krajský šéf SNS, o ktorom Denník N zistil, že si písal s Marianom Kočnerom o obchodoch s nehnuteľnosťami a žalobách na bratislavských súdoch, na ktoré mal Kočner vplyv.
„Bola to pre mňa nová informácia, okamžite som sa o priebehu tejto komunikácie informoval a vyhodnotili sme to tak, že bude lepšie, pokiaľ sa v tejto etape nebude účastniť volieb do Národnej rady,“ reagoval Danko.
Danko v krížovej paľbe
SNS je dnes pod tlakom z rôznych strán. Po jej voličoch ide Kotleba, ktorý Danka na mítingoch kritizuje za nákup amerických stíhačiek F-16, ktoré presadili jeho nominanti.
Ohrozovať ho môže aj Štefan Harabin so stranou Vlasť, ktorý mal už vo vlaňajších prezidentských voľbách najväčšie percento hlasov práve od voličov SNS. Podporu Harabinovi tento týždeň vyjadril aj Dankov predchodca Ján Slota.
Predseda SNS v niektorých rozhovoroch pôsobí porazenecky. Ľutuje sám seba, sťažuje sa, ako mu ostatní údajne ubližujú, spomína svoj zdravotný stav - náročnú operáciu žalúdka, ktorú absolvoval v roku 2016.
Začiatkom januára pre agentúru SITA pripustil aj svoj koniec v politike, pokiaľ SNS vypadne z parlamentu. „Po tom všetkom, čo som urobil pre živnostníkov, dôchodcov, podnikateľov, by som už nenašiel vnútornú silu bojovať bez tretiny žalúdka, s nervami a vypätím za vojakov či učiteľov,“ povedal Danko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Vladimír Šnídl





































