Denník N

Prečo som vo voľbách dala preferenčné hlasy ženám

Ilustračná fotografia - TASR/AP
Ilustračná fotografia – TASR/AP

Nebolo to zo ženskej solidarity ani preto, že v mojej sociálnej bubline je teraz moderné hovoriť o „women power“.

Dokonané jest. Už som ako správna, opozíciou a médiami nahuckaná zahraničná Slovenka odvolila a pevne verím, že celými generáciami preklínaná nespoľahlivá izraelská pošta stihne doručiť môj hlas načas. Lebo taký je skutočný život Slovenky v zahraničí – aj tu je problém so službami.

Ale vážne. Tohto roku uplynie 100 rokov odvtedy, čo ženy vo vtedajšom Československu prvýkrát volili v parlamentných voľbách. A ako si toto výročie pripomenúť lepšie než využitím svojho volebného práva? Lebo to napríklad v takej Saudskej Arábii ešte pred piatimi rokmi pre ženy neexistovalo. To je len pripomienka k tomu, na čo nám je feminizmus.

Pred sto rokmi občania a občianky vo voľbách zvolili dvanásť poslankýň a tri senátorky. Bolo to málo, ale bolo to lepšie ako nič. Potom to so zastúpením žien v politike bolo všelijaké, ale nikdy nie také, aby sme mohli použiť prívlastok významné alebo výrazné. Ani pohľad na súčasné kandidátne listiny a postavenie žien na zvoliteľných miestach nie je práve povzbudivý, aj keď medzi stranami sú, samozrejme, rozdiely.

Ja som sa tento rok po prvý raz v živote rozhodla, že svojimi preferenčnými hlasmi podporím výhradne ženy.

Prečo?

Môže to byť aj zhoda okolností, ktorá sa už možno v budúcnosti nezopakuje, ale na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľby 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie