Denník N

Koronavírus a svetonázor Si Ťin-pchinga

Čínsky prezident Si Ťin-pching na návšteve pacientov postihnutých koronavírusom v Pekingu. Foto - TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching na návšteve pacientov postihnutých koronavírusom v Pekingu. Foto – TASR/AP

Čínski lídri sa pozerajú na liberálny medzinárodný poriadok, ktorý vznikol v roku 1945, ako na výtvor odrážajúci svetonázor víťazných bielych koloniálnych mocností. Preto ho chcú zmeniť.

Autor je bývalý austrálsky premiér

Kríza, ktorú spôsobil koronavírus, je pre Si Ťin-pchinga vôbec tou najväčšou výzvou, odkedy sa v roku 2012 stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny. Jednotlivci i celé rodiny po celej Číne žijú v strachu. Mnohé čínske provincie sú uzavreté pred zvyškom sveta. Vírus spôsobil, že dôležité odvetvia ekonomiky náhle spomaľujú, pretože firmy odporúčajú svojim zamestnancom, aby robili z domu.

Z politického hľadiska sa o zodpovednosť hádajú miestne úrady vo Wu-Hane, kde je epicentrum nákazy, a ústredná vláda v Pekingu. Obe strany si sú vedomé večného princípu čínskej politiky: keď sa stane katastrofa, musí sa zdať, že za ňu niekto zaplatí.

Zvyšok sveta by mal vyjadriť účasť a solidaritu s dlhodobo trpiacim čínskym ľudom. Žijeme v nepekných časoch a implicitný či občas aj explicitný rasizmus, s ktorým sa teraz stretávajú Číňania po celom svete, ma núti pýtať sa, ako sme na tom ako jedna veľká svetová rodina. Priveľa ľudí za čínskymi hranicami akoby zabudlo na ďalší večný princíp, že žiadny človek nie je ostrov, že nie je len sám pre seba.

Desať priorít

Si si v čínskom marxisticko-leninskom štáte udržuje takmer absolútnu politickú moc. Pravdepodobne len taký autoritatívny režim, akým je ten čínsky, si mohol dovoliť použiť také drakonické metódy, aké sa od januára použili v snahe zabrániť šíreniu vírusu. Len čas ukáže, aké účinné nakoniec tieto metódy budú. Lenže isté je, že keď raz bude kríza zažehnaná, nič to nezmení na spôsobe, akým sa v Číne vládne.

V odpovedi na otázku, prečo je to tak, sa musíme pozrieť na základy svetonázoru, ktorým sa Si riadi a prostredníctvom ktorého sa snaží realizovať svoj sen o tom, že urobí z Číny svetovú mocnosť budúcnosti. Keď sa ma ľudia pýtajú, o čo sa Si usiluje, vysvetľujem im jeho prístup v podobe desiatich priorít. Môžeme ich vnímať ako sústavu desiatich koncentrických kruhov, ktoré majú svoj stred v straníckej centrále alebo aj v tradícii psychológa Abrahama Maslowa, teda ako akúsi Siovu hierarchiu potrieb.

Z Číny musí byť veľmoc

Prvou prioritou je udržať čínsku komunistickú stranu pri moci. Si nikdy nevnímal stranu ako mechanizmus prechodu k nejakej forme demokracie či polodemokracie. Naopak, jedinečnú čínsku formu autoritárskeho kapitalizmu považuje za zásadnú podmienku veľmocenského statusu a za model, ktorý by sa mohol použiť aj v iných častiach sveta.

Po druhé, Si verí, že musí vždy udržať národnú jednotu, pretože tá je kľúčová pre vnútornú legitimitu strany. To je dôvod, prečo za jeho vlády štátna moc neustále zasahuje v Tibete a v Sin-ťiangu a prečo neustále pritvrdzuje svoju politiku voči Taiwanu.

Treťou prioritou je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus v Číne

Komentáre

Teraz najčítanejšie