Slovenské strany stále nevedia, ako správne na maďarských voličov

„Sme blízko! Közel vagyunk! 4,9 %,“ hlása príspevok zo 7. februára na faceboo­kovej stránke strany Most-Híd. Zdroj čísla uvedený nie je. O dva dni starší status uvádzal pri rovnakom nápise ešte iba 4,8 percenta a ako zdroj agentúru Polis.

Obe veľké maďarské strany, Most aj SMK (formálne volebná strana Maďarská komunitná spolupatričnosť) majú rovnaký problém. Nestačí im presvedčiť voličov, aby ich volili, musia ich presvedčiť aj o tom, že sa do parlamentu dostanú a že ak im voliči hlas dajú, tak tento hlas neprepadne.

Navyše ich však musia presvedčiť aj o tom, že sú to práve oni, kto má z oboch maďarských strán väčšiu šancu, že sa do parlamentu dostanú. A práve preto im musia svoj hlas odovzdať všetci, ktorým záleží na tom, aby maďarská menšina nezostala po prvý raz od roku 1990 bez parlamentného zastúpenia.

Podľa prieskumov sú zatiaľ obe strany pod päťpercentnou hranicou pre vstup do parlamentu. Podľa väčšiny prieskumov má k tejto hranici stále bližšie Most. Prieskumy sú však v prípade maďarských strán dosť neisté, pracujú s príliš malou vzorkou a nedá sa vylúčiť ani to, že sa niektorí maďarskí respondenti slovenským „pytačom“ so svojou straníckou preferenciou nezveria. To môže platiť najmä v prípade radikálnejšej SMK/Maďarskej komunitnej spolupatričnosti, tradičného zástupcu menšinového geta a tých, čo slovenskej väčšine príliš nedôverujú.

Napriek prieskumom teda nemožno vylúčiť, že sa jedna z maďarských strán do parlamentu dostane. Nedá sa však povedať, ktorá to bude, je len prakticky nemožné, aby sa tam súčasne dostali obe. A takisto sa pokojne môže stať, že sa do parlamentu nedostane ani jedna z nich – toto presvedčenie je pomerne rozšírené aj medzi príslušníkmi menšiny.

Hrozí to najmä v prípade, ak ani jedna zo strán väčšinu Maďarov nepresvedčí, že len ona je schopná zabezpečiť ich zastúpenie v parlamente aj v budúcej vláde a nedosiahne výraznejšie prelievanie sa voličov vo svoj prospech. Čím viac budú sily oboch strán vyrovnané, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budú od konca februára obe mimoparlamentné.

Menšiny ocenia aj gestá

V zložitejšej situácii je Most. Teoreticky môže skôr ako SMK osloviť i nemaďarských voličov. O to sa však strana aktívne snaží iba v prípade Rusínov na východe Slovenska, na slovenských voličov bugárovci v podstate rezignovali. Zároveň to má Most ťažšie ako SMK z jedného dôvodu – jeho potenciálni voliči majú viac možností.

Typický volič SMK volí buď maďarskú stranu, alebo žiadnu. Ak ho maďarskí politici sklamali a nevystraší ho dostatočne ani absencia parlamentného zastúpenia, zostane doma. Je len malá pravdepodobnosť, že by svoj hlas dal nejakej slovenskej strane.

Voliči Mosta sú skôr tí, čo viac dôverujú väčšinovej spoločnosti a nutnosti spolupráce s ňou. Často ich k tomu vedie aj ich vlastná situácia, žijú vo väčšinovo slovenskom prostredí, v blízkosti etnickej hranice, v zmiešaných manželstvách.

Symbolicky (a veľmi zjednodušene) povedané, voliči SMK sú skôr tí, čo žijú na Felvidéku, voliči Mosta tí, čo žijú na Slovensku. Prvá skupina vníma sama seba skôr v celomaďarskom kontexte, osud Slovenska ju, samozrejme, zaujíma tiež, ale obvykle výrazne menej ako osud menšinovej komunity, prípadne celého maďarského národa.

Voliči Mosta sú obvykle viac integrovaní do slovenskej politickej reality, celoslovenské problémy sú pre nich akútnejšie ako špecifické problémy menšiny a neveria na úspech menšiny bez úspechu Slovenska. Aj preto pre nich maďarské strany nie sú jedinou voľbou.

Ak tunajší maďarskí voliči Mosta doteraz predsa len volili bugárovcov namiesto slovenských strán, bolo to obvykle preto, lebo im predsa len poskytoval niečo navyše, čo slovenské strany tradične nechápali alebo na to kašlali. To, že menšinový problém nepovažujete za ten najdôležitejší, ešte neznamená, že ho nepovažujete za dôležitý vôbec a že neoceníte, ak vám nejaká strana ponúka riešenie aj tohto špecifického problému.

Rovnako tak stále oceníte gestá, ktorými nejaká strana dáva najavo, že si uvedomuje odlišnosti medzi rôznymi národnosťami Slovenska, váži si tieto odlišnosti a považuje rôzne komunity za rovnocenné. To isté platí pre dlhodobé zanedbávanie južného Slovenska a snahu zlepšiť postavenie tohto regiónu v rámci celej krajiny.

Krízu slovenských strán azda nič neukazuje tak dobre ako to, že sa naozaj snažia voličov brať, kde sa len dá, a v rámci toho niektoré z nich objavili aj maďarskú menšinu. Ich náhle prebudený záujem však väčšinou pôsobí veľmi pokrytecky a nebude mať významnejší efekt.

Najextrémnejším príkladom je vystúpenie premiéra Petra Pellerginiho z konca januára. Líder kandidátky Smeru menšiny ubezpečil, že nebude žiadnou tragédiou, ak sa do parlamentu nedostane „nijaká strana zastupujúca maďarské menšiny“, keďže „bude o ne postarané rovnako, ako je o ne postarané aj teraz“.

Je faktom, že posledné štyri roky boli pre maďarskú menšinu pomerne úspešné, dosiahla veci, na ktoré márne čakala predchádzajúcich viac ako dvadsať rokov. Nebola to však zásluha Smeru ani SNS – tieto strany sú stále spojené skôr s obmedzovaním menšinových práv a zbytočným nacionálnym šikanovaním menšín.

PS/Spolu sa snaží, ale chcelo by to viac

Azda jedinou výnimkou z toho je koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá sa už dlhšie a cielene snaží menšiny vrátane tunajších Maďarov osloviť. Rómska aktivistka Irena Biháriová je štvorkou kandidátky PS/Spolu, strana založila vlastnú Maďarskú platformu, jej webová stránka je sčasti aj v maďarčine. Ako azda jediná nemaďarská strana má dvojjazyčné bilbordy a letáky.

Veľmi dôležité symbolické gesto bolo, že kandidátka strany Zuzana Čaputová po svojom zvolení za prezidentku voličom poďakovala aj v jazykoch národnostných menšín. Nebolo to iba symbolické gesto úcty voči príslušníkom menšín, aj väčšine tým zároveň pripomenula, že tu s ňou nejaké menšiny žijú.

PS/Spolu má spomedzi slovenských strán najväčšiu šancu osloviť menšinových demokratov. Ale dokonca ani v jej prípade táto snaha nepôsobí vždy celkom úprimne. Alebo si strana len neuvedomuje, čo všetko na výraznejší úspech medzi menšinovými voličmi potrebuje.

32. miesto na kandidátke pre prvého maďarského kandidáta a predsedu Maďarskej platformy Tibora Forróa nie je príliš presvedčivé a nesvedčí o tom, že by si strana uvedomila význam maďarskej menšiny. Najmä ak jej vedúca politička a gestorka menšinovej časti programu strany Zora Jaurová zdôrazňuje, aké dôležité je zabezpečiť na kandidátke zodpovedajúce miesta napríklad ženám.

Ešte väčší problém je, že na kandidátke PS/Spolu ani v Maďarskej platforme nie sú známejšie maďarské osobnosti zo Slovenska. Azda jedinou výnimkou je práve Forró, miestny aktivista a bývalý kandidát na primátora Kolárova. Väčšina ostatných sa doteraz v menšinovom živote nijako neprejavovala, ich okolie ich často ani nevnímalo ako Maďarov.

Je, samozrejme, súkromná vec každého z nás, ku ktorej národnosti sa hlási a ako svoju identitu prejavuje. Môže to však byť trochu problém, ak vás rovnakí ľudia naraz začnú presviedčať, že sú tými pravými zástupcami menšiny, a na základe toho žiadajú o hlasy menšinových voličov. V tých to potom môže vyvolať podobný dojem, ako keď kandidáti Smeru pred voľbami naraz zistia, že boli po celý život veriacimi katolíkmi.

Na webovej stránke PS/Spolu síce sú programové body aj v maďarčine a veľmi významné, na Slovensku doteraz dosť neobvyklé je už len to, že sa ich program menšinám vôbec venuje. Životopis kandidáta Forróa je tam však iba v slovenčine, sám vo videu na webovej stránke tiež hovorí iba po slovensky. Najmä v minulosti bolo občas počuť sťažnosti, že strana zanedbáva dvojjazyčnosť alebo tlmočenie svojich predvolebných stretnutí s maďarskými voličmi do jazyka menšiny.

Môže sa to zdať ako maličkosť, ale nie je. Nestačí hovoriť, že príslušníkov menšín považujete za rovnocenných občanov Slovenska. Ak máte záujem o ich hlasy, treba im to vždy vedieť dať patrične najavo. Niekedy i bez ohľadu na to, či je to čisto prakticky nutné.

Používať napríklad jazyk menšiny v rámci predvolebnej kampane nie je dôležité preto, lebo by vám inak nerozumeli, to medzi Maďarmi ochotnými voliť slovenské strany naozaj nehrozí. Je to dôležité preto, aby ste ich presvedčili, že to s ich rovnoprávnosťou myslíte vážne, že si ich jazyk vážite rovnako ako vlastnú materčinu.

PS/Spolu urobila na slovenské pomery vo vzťahu k menšinám obrovský pokrok a sú to práve politici tejto strany, ktorým možno najviac veriť, že to s menšinami myslia úprimne dobre. Ani im však stále úplne nedochádza, ako druhá strana uvažuje a čo všetko pre ňu môže mať význam.