Ako vyzerá čínske zdravotníctvo? Infúzie aj pri chrípke a k obvodným lekárom sa nechodí
Na jedného praktického lekára v Číne pripadá 5600 obyvateľov. Aj preto ich pomoc pacienti veľmi nevyhľadávajú a idú rovno k špecialistovi s diagnózou, ktorú si stanovia sami.
Keď Čínu začiatkom nového roka zasiahla kríza spôsobená rýchlo sa šíriacou epidémiou koronavírusu, správy z krajiny ukázali razantné kroky v podobe obrovských karanténnych oblastí aj bleskovú výstavbu nemocníc.
Na strane druhej sú nemocnice preplnené, lekári hlásia nedostatok liekov a ochranných materiálov. Pacientov zase trápi nedostatok lekárov.
Čínske zdravotníctvo má totiž svoje limity.
Od bosých lekárov ku korupcii
Keď po roku 1949 prevzala vládu nad Čínou komunistická strana, v duchu ideálov socializmu sa snažila zaviesť všeobecnú zdravotnú starostlivosť.
V krajine zdevastovanej občianskou vojnou, bez infraštruktúry, liekov a zariadení a najmä bez kvalifikovaného personálu preto vybudovala armádu takzvaných bosých lekárov, ktorým poskytla jednoduchý medicínsky výcvik.
Bosí lekári potom s taškou plnou jednoduchých nástrojov vyrážali do odľahlých dedín, kde ich obyvateľom poskytovali tú najzákladnejšiu zdravotnú starostlivosť. V mestách zase strana vybudovala nemocnice, v ktorých pacientom hradili zákroky ich zamestnávatelia.
Tento systém však neprežil ekonomické reformy z konca sedemdesiatych rokov. Architekt čínskeho ekonomického zázraku Teng Siao-pching zrušil dotácie do zdravotníctva, čo bosých lekárov položilo.
Nemocnice sa museli postarať samy o seba a nájsť si vlastné zdroje príjmov. Veľká časť doktorov a nemocníc preto začala v rámci diverzifikácie príjmov brať úplatky od pacientov a „provízie“ od farmaceutických
