Denník N

Ako vyzerá čínske zdravotníctvo? Infúzie aj pri chrípke a k obvodným lekárom sa nechodí

Lekári v nemocnici v čínskom Wu-chane. Foto – TASR/AP
Lekári v nemocnici v čínskom Wu-chane. Foto – TASR/AP

Na jedného praktického lekára v Číne pripadá 5600 obyvateľov. Aj preto ich pomoc pacienti veľmi nevyhľadávajú a idú rovno k špecialistovi s diagnózou, ktorú si stanovia sami.

Keď Čínu začiatkom nového roka zasiahla kríza spôsobená rýchlo sa šíriacou epidémiou koronavírusu, správy z krajiny ukázali razantné kroky v podobe obrovských karanténnych oblastí aj bleskovú výstavbu nemocníc.

Na strane druhej sú nemocnice preplnené, lekári hlásia nedostatok liekov a ochranných materiálov. Pacientov zase trápi nedostatok lekárov.

Čínske zdravotníctvo má totiž svoje limity.

Od bosých lekárov ku korupcii

Keď po roku 1949 prevzala vládu nad Čínou komunistická strana, v duchu ideálov socializmu sa snažila zaviesť všeobecnú zdravotnú starostlivosť.

V krajine zdevastovanej občianskou vojnou, bez infraštruktúry, liekov a zariadení a najmä bez kvalifikovaného personálu preto vybudovala armádu takzvaných bosých lekárov, ktorým poskytla jednoduchý medicínsky výcvik.

Bosí lekári potom s taškou plnou jednoduchých nástrojov vyrážali do odľahlých dedín, kde ich obyvateľom poskytovali tú najzákladnejšiu zdravotnú starostlivosť. V mestách zase strana vybudovala nemocnice, v ktorých pacientom hradili zákroky ich zamestnávatelia.

Tento systém však neprežil ekonomické reformy z konca sedemdesiatych rokov. Architekt čínskeho ekonomického zázraku Teng Siao-pching zrušil dotácie do zdravotníctva, čo bosých lekárov položilo.

Nemocnice sa museli postarať samy o seba a nájsť si vlastné zdroje príjmov. Veľká časť doktorov a nemocníc preto začala v rámci diverzifikácie príjmov brať úplatky od pacientov a „provízie“ od farmaceutických

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus v Číne

Svet, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie