Denník N

Diplomatka Karla Wursterová: Potrebujeme pragmatických lídrov, ktorí by dali priestor ženám odborníčkam

Karla Wursterová. Foto - Halime al Sarrag
Karla Wursterová. Foto – Halime al Sarrag

„Polovicu populácie tvoria ženy. Vyváženosť reprezentácie by sa preto mala odraziť všade – na úrovni politiky, diplomacie aj sociálneho života,“ hovorí slovenská diplomatka Karla Wursterová.

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean RSS

Jedna americká diplomatka raz povedala, že ženy majú veľmi dobre vypestovaný zmysel pre diplomaciu. Podľa nej, keď ženy niečo potrebovali dosiahnuť, len málokedy to mohli povedať priamo. Preto museli používať rôzne diplomatické taktiky a cibrili si tak svoje diplomatické schopnosti. Druhý, trochu zlomyseľne znejúci názor je, že ženy dobré diplomatky nie sú, lebo nevedia udržať tajomstvo. Čo z toho podľa vás platí?

V tejto oblasti vládne veľa stereotypov a posledný spomínaný je jeden z nich. Osobne si myslím, že rozdeľovanie na mužov a ženy, aj v diplomacii, je kontraproduktívne. Škatuľkovanie nám nerobí dobre, negatívne ovplyvňuje nás všetkých.

A ženy tajomstvo udržať vedia.

Ako ste začali svoju diplomatickú kariéru vy?

Ja som ešte ako dieťa zažila bývalý režim a zatvorené hranice. Možnosti cestovať boli veľmi obmedzené. Môj strýko pracoval pre podnik zahraničného obchodu a jeho cesty ma inšpirovali k túžbam dostať sa za hranice. Dala som si preto prihlášku na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V rozhodovaní dať sa na diplomatickú dráhu mi pomohlo pôsobenie na úrade vlády, najmä však štúdium v Paríži. Najprv som absolvovala kurz zameraný na ľudské práva a menšiny na Inštitúte pre medzinárodné vzťahy, neskôr som sa dostala na elitnú Národnú školu pre administratívu v Paríži.

Štúdium a prax ma presvedčili, že by som sa chcela uplatniť na poli diplomacie. Ďalšie kroky už teda boli celkom prirodzené.

Ženy nie vždy dostávajú adekvátny priestor na to, čo dokážu, v čom sú vzdelané a aké talenty majú. Vie Slovensko dostatočne využívať nadanie, ktoré ponúkajú ženy v oblasti diplomacie? 

Keď sa pozrieme na situáciu na Slovensku, v našej diplomacii na vedúcich pozíciách je skutočne menej žien. Nie je to však iba problém diplomacie. V niektorých krajinách funguje parita, teda rovnosť, efektívne. Spomeniem kanadskú alebo austrálsku vládu, v Európe škandinávske krajiny. V posledných menovaných dokonca funguje označenie „feministická zahraničná politika“. Aj keď pojem feministická môže vyvolať nepochopenie, ide o odborný nástroj vytvorenia rovnovážneho zastúpenia. Vo Francúzsku majú vypracovanú stratégiu na uplatnenie žien v diplomacii aj v politike všeobecne. V strednej a východnej Európe takéto povedomie zatiaľ absentuje.

Keby sme vychádzali z minulosti, po prvej a druhej svetovej vojne tvorili zahraničnú politiku muži. Oni boli tí, ktorí rokovali o mierových dohodách, začiatok bol teda prirodzene v ich rukách. Po nástupe komunizmu sa však východný blok uzavrel a úlohu zasa dostali len muži.

Kým v západnej Európe sa v 70. a 80. rokoch rozvíjali feministické hnutia, u nás sa oslavoval Medzinárodný deň žien, ktorý bol v mnohých ohľadoch viac sviatkom pre mužov ako oslavou žien. To znamená, že ako krajina sme neboli súčasťou „osvieteneckých vĺn“, ktoré by naznačili, kde je širšia úloha žien. Preto štartovacia čiara a celý vývoj žien v diplomacii na západ od nás a v našom bloku neboli rovnaké.

Dôsledky pociťujeme dodnes. Napríklad aj v tom, že sa vedú debaty o tom, či je politika parity efektívna, prípadne, či by sa mali zaviesť kvóty.

A mali? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie