Denník N

Bola odvážna a červenala sa. Archeológovia pripravili knihu na pamiatku Martiny Kušnírovej

Martina Kušnírová. Foto – Zborník Čriepky zostavený na pamiatku Martiny Kušnírovej/M. Niklová
Martina Kušnírová. Foto – Zborník Čriepky zostavený na pamiatku Martiny Kušnírovej/M. Niklová

Čo vlastne vieme o Martine Kušnírovej? Trochu ju môžeme spoznať vďaka archeologickému zborníku, ktorý vzniká na jej pamiatku.

Stojí nad hŕbou kamenia a odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej.

Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť populácie na Slovensku. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz, dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako archeologičku aj ako človeka.

Archeológovia, vyučujúci aj spolužiaci Martiny vydávajú zborník na jej pamiatku. Nazvali ho Čriepky.

Martina pohla dejinami

„Archeologický zborník je zvykom vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre archeológov obvyklé,“ uvádza knihu jej zostavovateľ Pavol Jelínek. „Mati, žiaľ, pohnúť dejinami svojou prácou, ako je u archeológov obvyklé, jednoducho nebolo umožnené.“

V zborníku vyjdú viaceré spomienkové texty na Martinu od jej spolužiakov a kolegov a medzi nimi aj text archeológa Vladimíra Mitáša, odborníka na pravek a dobu bronzovú, u ktorého Martina roky praxovala a profesijne vyrastala. „Povedal mi, že je rád, že to robím ja, lebo nemusí on. Ja viem, bolelo by to,“ hovorí Jelínek.

Martina Kušnírová pri výskume v Cinobani, rok 2012. Foto – Vladimír Mitáš, Archív AÚ SAV

Keď sú archeológovia osobní

„Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ Vladimír Mitáš.

Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach jej nadriadených aj kamarátov.

„Bola dobrák od kosti. Vedela však prejaviť aj spravodlivý hnev. Napríklad keď sa ubližovalo zvieratám alebo slabším, vedela sa naozaj nahnevať,“ píše jej kamarátka a spolužiačka Alica Javorková.

Spomienky na Martinu sú miestami veľmi osobné a bolestivé.

Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014 zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú. Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“

Naposledy ju Jelínek videl ako „kopáčku“ koncom leta 2017 v bratislavských Jarovciach na výskume archeologickej firmy, pre ktorú pracovala, keď začisťovala žiarový hrob z doby bronzovej alebo železnej. „Pristúpil som vtedy k nej a pobozkal ju na líca. Sčasti preto, lebo som ju rád videl, aj keď sme sa poznali len málo, ale získala si ma svojím nadšením a chápaním archeológie, sčasti preto, lebo som bol zvedavý, či sa začervená. Skončím v pekle.“

Martina Kušnírová. Foto – D. Krčová, Čriepky, zborník na pamiatku Martiny Kušnírovej
Výskum v Cinobani, rok 2013. Foto – Vladimír Mitáš, Archív AÚ SAV

Aby sme nezabudli, kým bola a kým sa stala

Zborník nemá žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci. Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez transparentný účet.

„Mnohí kolegovia prisľúbili dodať články a na účet začali prichádzať prvé peniaze. Napríklad aj od Márie Kuciakovej. To už nebolo možné cúvnuť,“ spomína zostavovateľ Pavol Jelínek.

Medzičasom už prispela aj Martinina mama Zlatica Kušnírová, ktorá v posledných týždňoch musí chodiť na súd rozhodujúci o vine vraha jej dcéry a Jána Kuciaka.

„Cieľom je – okrem dôstojnej rozlúčky s Martinou Kušnírovou – nezabudnúť. A nezabudnúť na to, kým bola, ale aj kým byť mohla. Ale nezabudnúť ani na to, kým sa po svojej smrti stala,“ hovorí Jelínek.

Slovensko

Teraz najčítanejšie