Denník N

Automatizácia nás môže vyjsť draho, ak sa na ňu dostatočne nepripravíme

Vladimír Šucha a Juraj Hipš. Foto - Archív VŠ, N Tomáš Benedikovič
Vladimír Šucha a Juraj Hipš. Foto – Archív VŠ, N Tomáš Benedikovič

Aby nám digitálna revolúcia nevzala pracovné miesta a stabilitu.

Vladimír Šucha a Juraj Hipš sú odborníci PS/Spolu na vzdelávanie

Dáta z reportov OECD, ktoré hovoria o tom, že na Slovensku je okolo 30 percent pracovných miest automatizovateľných a pri ďalších približne 30 percentách dôjde k zásadnej zmene pracovnej náplne, sledujeme už dlho, no zatiaľ nevidíme návrhy, ktoré by ukazovali, čo s tým chce štát urobiť.

V debatách o vplyve automatizácie na zamestnanosť je ľahké spadnúť do jedného z dvoch krajných pólov debaty. Pri pesimistickom pohľade na dáta je možné báť sa technologickej zmeny a zdôrazňovať apokalyptické scenáre. Na druhej strane je rovnako ľahké ignorovať zmeny, ktoré prichádzajú, poukazovaním na to, že podobné technologické zmeny v minulosti veľký nárast nezamestnanosti nespôsobili. To by však bola chyba.

Slovensko je zároveň na chvoste rebríčkov merajúcich celoživotné vzdelávanie. Len približne 32 percent ľudí sa zúčastnilo nejakej formy vzdelávania dospelých a až 64 percent ľudí na Slovensku oň nemá záujem. Zároveň vytváranie inovácií, ktoré by priniesli nové pracovné miesta, je našou slabinou. Takáto situácia nám nedáva dobrú pozíciu v dobe, keď bude hlavnou výhodou prispôsobovanie sa zmenám na trhu práce a v ekonomike všeobecne.

Čo reálne tieto dáta znamenajú pre budúcnosť našej krajiny a ekonomiky a aké riešenia máme v našom programe Bod zlomu?

Omyl ludditov

Otázka straty zamestnania v dôsledku technologickej zmeny nie je nová a v nejakej forme sa ňou zaoberali mnohí veľkí myslitelia už od čias Aristotela. Dlho panoval pesimistický názor, že nové technológie priamo nahradia prácu ľudí.

Na prahu priemyselnej revolúcie, začiatkom devätnásteho storočia, napríklad hnutie ludditov organizovalo boj proti zavádzaniu strojov do textilnej výroby. Rozbíjanie krosien však bolo zbytočné, keďže sa množstvo potrebnej ľudskej práce vďaka technológiám ešte zvýšilo.

Tento fenomén sa často označuje ako „omyl ludditov“ a často naň poukazujú ekonómovia, ktorí spochybňujú čísla o automatizovateľnosti pracovného procesu. Technológie totiž nielen prinášali v celkovom súčte viac práce, no zároveň pomáhali zvyšovať kvalitu života všetkým skupinám spoločnosti.

Dnes veľká časť ekonómov súhlasí s tým, že na globálnej úrovni technologická zmena neprinesie dlhodobo výrazné zvýšenie nezamestnanosti, aj napriek možným krátkodobým výkyvom.

Zmena, na ktorej prahu dnes stojíme, však môže byť vplyvom rôznych faktorov úplne iná než tie predchádzajúce. Technológie strojového a hĺbkového učenia, teda prvých foriem umelej inteligencie, umožňujú nahrádzať aj rutinné kognitívne činnosti, ktoré boli doposiaľ devízou ľudskej mysle.

Začínajúci právnici a právničky, účtovníci a účtovníčky a ľudia zamestnaní v rôznych formách administratívnej práce začínajú byť podobne ohrození ako tí v priemyselnej výrobe. Práca niektorých lekárov, napríklad rádiológov či kardiológov, sa dramaticky mení vďaka technológiám umožňujúcim automatické čítanie výsledkov vyšetrení a zobrazovacích techník.

Znamená to, že všetci ľudia v právnických, účtovníckych či medicínskych profesiách prídu o prácu? Nie, len jej možno bude menej alebo na ňu budú potrebné zručnosti, na ktoré dnes študentov a študentky vzdelávací systém nepripravuje.

Na druhej strane, inovatívna výroba sa po dekádach globalizácie čoraz viac lokalizuje a snahy o znižovanie uhlíkovej stopy ju budú lokalizovať ešte výraznejšie. Vertikálne poľnohospodárstvo, 3D tlač, personalizované lieky a znižovanie cien robotov budú prinášať výrobu bližšie k miestam spotreby a konkurenčná výhoda dneška nemusí zajtra platiť. Ak sa teda oplatí dnes niečo vyrábať na Slovensku pre blízkosť väčších trhov či iné výhody, nemôžeme sa tým uspokojiť do budúcnosti.

Špecifická situácia na Slovensku

Efekt týchto zmien na Slovensku tiež môže byť znásobený tým, že sme malá otvorená ekonomika na okraji najväčšieho trhu na svete s finančnou stabilitou bytostne závislou od automobilového priemyslu. Nielen v samotných automobilkách, ale hlavne v dodávateľskej sieti pozostáva veľká časť pracovných pozícií z vysoko rutinných činností. Žiaľ, štát nemotivuje kľúčových predstaviteľov ekonomiky, aby na Slovensku vytvárali produkty s najvyššou ekonomickou hodnotou. Väčšina z nich len montuje z dielov vymyslených a vyrobených inde.

Súvisí to aj s veľmi nízkou úrovňou investícií do výskumu a vývoja (R&D), kde sme znovu takmer medzi poslednými v rámci OECD. Zároveň existujúci výskum a vývoj nie je prepojený s priemyslom. Projekty, ktoré sú podporované z verejných zdrojov, sa často nevedia napájať na existujúce štruktúry v ekonomike a nepodporujú jej rast do budúcnosti. Dokonca ani v oblasti automobilového priemyslu, od ktorého sme bytostne závislí.

Celé Slovensko môže v dôsledku digitálnej revolúcie ekonomicky stratiť v porovnaní s lepšie pripravenými krajinami. Špecifickým rizikom Slovenska je prehĺbenie už dnes veľkých regionálnych rozdielov. Z ekonomického pohľadu (% HDP) sú regionálne rozdiely u nás druhé najväčšie v EÚ. Zaostávajúce regióny, ktoré majú ekonomické problémy už dnes, môžu stratiť oveľa viac. Sociálne balíčky to nevyriešia a vytvorí sa tým kvalitná živná pôda pre extrémistov.

Čo s tým chceme v PS/Spolu robiť

V Koalícii Progresívneho Slovenska a Spolu si pred efektmi technologickej zmeny nezakrývame oči a chceme ich uchopiť dvoma hlavnými spôsobmi.

Prvým je podpora profesionálneho vzdelávania ohrozených zamestnancov. V spolupráci so zamestnávateľmi zabezpečíme dobrú ponuku vzdelávacích programov, a to najmä v oblastiach kľúčových zručností. Ide nielen o digitálne zručnosti a podporu vedecko-matematického vzdelávania, ale aj o podporu kritického myslenia, analytických zručností a tímovej práce, ktoré sú nenahraditeľné robotmi či algoritmami.

Posilníme stredné odborné vzdelávanie. Zároveň v spolupráci s podnikateľským sektorom vytvoríme profesionálne zamerané bakalárske štúdium na vysokých školách, ktoré bude vedieť pružne reagovať na zmeny požiadaviek pracovného trhu.

Nízke umiestnenie v testoch PISA, ktoré chceme riešiť komplexnými opatreniami na úrovni škôl a učiteľov a učiteliek, je symptómom hlbších problémov nášho vzdelávacieho systému. Zároveň však je dobrým indikátorom toho, do akej miery náročné bude prispôsobiť sa technologickým zmenám v praxi. Na školách budeme presadzovať menej memorovania a viac zručností potrebných pre život v treťom tisícročí.

Chceme preto motivovať nielen učiteľov a učiteľky, ale aj zamestnávateľov, aby toto preškoľovanie a nadobúdanie nových zručností u svojich zamestnancov podporovali. To sa dá docieliť napríklad aj efektívnym využitím preškoľovacích a vzdelávacích poukazov, ktoré sa v niektorých krajinách používajú už dnes.

Neformálne a celoživotné vzdelávanie budeme podporovať aj prostredníctvom budovania a finančnej podpory tvorivých dielní typu FabLab a Makerspace, efektívnych verejných kampaní a lepšej spolupráce s univerzitami.

Druhým hlavným spôsobom, ako udržať výkonnosť našej ekonomiky a zamestnanosti, je podpora inovácií a vysokej pridanej hodnoty výroby. Vďaka zlúčeniu viacerých agentúr do jednotného Slovenského inštitútu technológií a inovácií (SITI) a určeniu strategických priorít pre našu vedu a výskum budeme podporovať a motivovať inovácie slovenských podnikov. SITI bude mať aj silný regionálny rozmer a bude motorom znižovania regionálnych rozdielov.

Technologická zmena bude dramatická, ale dá sa na ňu pripraviť. Budúcnosť ešte nie je napísaná, Slovensko musí byť pri tom, keď sa bude tvoriť. Zvládneme to.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie