Denník N

Sme silní, čínsky model neprejde, veria kubánski aktivisti

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Spojené štáty nadviazali diplomatické vzťahy s krajinou, kde stále vládnu komunisti. O tom, ako zmeny vnímajú ľudia na ostrove, sme sa rozprávali s Kubáncami, ktorí na Slovensko prišli vďaka mimovládke Človek v ohrození.

Obdobie studenej vojny, ktoré medzi Kubou a Spojenými štátmi pretrváva aj po viac ako štvrťstoročí od jej konca na svetovej scéne, sa pravdepodobne chýli k záveru. Americký prezident Barack Obama v stredu ohlásil znovuotvorenie amerického veľvyslanectva v Havane, ako aj kubánskeho vo Washingtone.

„Ak sa niečo robí päťdesiat rokov a neprináša to výsledky, mal by sa nájsť iný spôsob,“ vyhlásil americký prezident Barack Obama, pričom myslel najmä na americký Kongres. Ten ovládajú republikáni a na rozdiel od Obamu nechcú o konci sankcií ani počuť.

Američania zakazujú na Kubu vyvážať americké výrobky, technológie a služby. Akékoľvek produkty kubánskeho pôvodu – vrátane cigár a rumu – je z Kuby do USA povolené dovážať len v obmedzenom množstve a výhradne pre vlastnú spotrebu. Táto obchodná politika z ekonomického hľadiska škodí obom stranám a niet pochýb o tom, ktorá z nich pociťuje embargo silnejšie.

Sú to prevažne kubánski výrobcovia, ktorých sankcie oberajú o možnosť exportovať na bohatý americký trh, ktorý je obrazne povedané hneď za rohom. Napriek obnoveniu diplomatických vzťahov je zrušenie obchodného embarga stále v nedohľadne. Ak by k zrušeniu došlo, zvýšilo by to príjmy kubánskej vlády, ktorú sa USA snažia ekonomicky rozložiť.

Vzťahy sa lepšia, ale zmeny sú len kozmetické

Pri sledovaní vystúpenia kubánskeho vládcu Raúla Castra na samite v Paname sa zdá, že lídri oboch krajín po desaťročiach našli spoločnú reč.

Castro na adresu amerického prezidenta povedal, že je to „čestný muž“, ktorého život obdivuje, pretože jeho správanie je výsledkom skromného prostredia, z ktorého pochádza. Obama neskôr vyhlásil, že Kubu odstránia zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus, na ktorý sa dostala v roku 1982 počas dotovania marxistických revolučných hnutí v juhoamerickej Kolumbii.

„Postoj kubánskej vlády sa zatiaľ veľmi nemení,“ hovorí Ariel Gonzales z projektu Convivencia. Cieľom združenia, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom, je zvyšovať občianske povedomie medzi obyčajnými Kubáncami. V skratke – pripraviť ich na demokraciu.

„Aj keď kubánska vláda rokuje o možných investíciách zo zahraničia, všetky peniaze vláda filtruje cez štátne firmy.“

Jeho kolega Yoandy Toledo dodáva, že nový zákon o investíciách síce umožňuje prílev zahraničných peňazí, ale domáci stále nemôžu vo veľkom podnikať. „Napriek tomu si myslím, že je to prvý krok, ktorý nám umožní prístup k veľkým investíciám a lepším zmenám,“ verí Toledo.

Cestovať môžeme, no veľa z nás na to nemá

Jedným z príkladov „kozmetickej zmeny“, ako ju kubánski aktivisti nazývajú, je zákon, ktorý povoľuje podnikanie v „neštátnom sektore“. Ide o aktivity ako napríklad prenájom izby turistom alebo prevádzkovanie kaderníckeho salónu.

„Má to svoje plusy aj mínusy. Aj keď niektorí Kubánci majú priestor na vykonávanie živnosti, chýba im trh na zásobovanie. Stále tu funguje prídelový obchod, všetko ide okľukou cez čierny trh,“ vysvetľuje Toledo.

10408992_10206737681667788_7068923422565520131_n
Mnohé produkty sú na prídel. Foto – Človek v ohrození

Podobne je to aj s turistickým ruchom, ktorý krajine síce pomáha, no kubánska vláda robí všetko pre to, aby turisti nemuseli vidieť pravú tvár Kuby. Preto môže byť po návrate z Kuby veľa z nich príjemne prekvapených, akou vyspelou krajinou je karibský ostrov už dnes. Voľne cestovať už dva roky môžu aj Kubánci, no opäť ide skôr o akúsi potemkinovskú dedinu.

„Je to dnes výrazne voľnejšie ako pred piatimi rokmi. Stále však existuje dvanásť kategórií, do ktorých patria bývalí politickí väzni alebo štátni zamestnanci z biotechnologickej oblasti,“ hovorí Arian Bernal. Ak ste súčasťou jednej z nich, na vycestovanie potrebujete špeciálne povolenie. Aj tak však väčšina Kubáncov cestovať nikam nebude.

„Pri priemernom plate štátneho zamestnanca dvadsať dolárov mesačne je cestovanie takmer nemožné. Len na vybavenie pasu potrebujete päť mesačných platov,“ vysvetľuje Alexandra Kubizniaková z mimovládnej organizácie Človek v ohrození, ktorá s kubánskymi aktivistami pracuje dlhé roky. Na ich pozvanie prišli na Slovensko aj štyria členovia skupiny Convivencia.

Demokracia alebo čínsky model?

Oni sami hovoria, že túžia po Kube, ktorá bude slobodná a ekonomicky prospešná. Zhodujú sa však, že prípadná smrť Castrovcov Kubu nezmení a posun musí prísť odspodu. Castrovci by podľa nich radi pretvorili Kubu podľa čínskeho modelu – teda na kapitalistickú krajinu, ktorej však pevnou rukou vládne zopár politikov z komunistickej strany. Zároveň však tvrdia, že občianska spoločnosť je na Kube taká silná, že k takému scenáru nepríde.

„Zmenu musíme urobiť my, Kubánci,“ hovorí Alfredo Gonzáles, prirovnávajúc dnešnú Kubu k Československu z konca 80. rokov. „Myslíme si, že v porovnaní s východoeurópskou spoločnosťou tej doby sme my viac štruktúrovaní.“

Oni sami vraj do politiky vstúpiť nechcú, no na Kube je viacero disidentských skupín, ktoré sú na politiku pripravené. Jednou z nich sú aj Dámy v bielom – organizácia, ktorú vytvorili príbuzné zatknutých kubánskych disidentov počas takzvanej Čiernej jari. Do občianskych aktivít sa však podľa členov Convivencie zapájajú aj právnici, roľníci či novinári. Problém však môže byť inde.

„Viacerí Kubánci čakajú, že štát sa o nich postará aj v budúcnosti, len bude mať viac zdrojov ako dnes. Neuvedomujú si, že po zmene režimu budú musieť za seba prebrať zodpovednosť oni sami,“ tvrdí Bernal. Práve preto sa ich združenie snaží o akúsi občiansku výchovu, kde Kubáncom vysvetľujú nielen to, čo sú ich práva, ale aj povinnosti, ktoré po zmene režimu budú mať.

Teraz najčítanejšie