Štyri vážne hrozby a výzvy pre Európu

Autor je poslancom SDKÚ

Málokedy v minulom období stála Európa pred takými výzvami a hrozbami ako dnes. A my ako jej súčasť čelíme týmto hrozbám tiež. Spolu s ďalšími partnermi z Európskej únie a NATO.

Z východu prichádza mráz v podobe destabilizácie bezpečnostnej situácie, ku ktorému došlo anexiou Krymu Ruskom a vojnou na Ukrajine. Z juhu prichádza prúd ekonomickej migrácie, na aký Únia nie je pripravená. A do toho bankrot Grécka a jeho pravdepodobné opustenie eurozóny. Islamský extrémizmus a terorizmus v tesnej blízkosti alebo priamo vnútri členských štátov Únie. To sú výzvy a ohrozenia, ktoré môžu priniesť zásadné negatívne zmeny nášho života. Ak ich nezvládneme a ak im nebudeme účinne čeliť.

Keď hovorím účinne, myslím nielen vyhláseniami a deklaráciami, ale účinnými opatreniami. Opis riešení každej z týchto hrozieb a výziev by si vyžiadal stohy papiera, nie jeden krátky článok. No niektoré možnosti aspoň naznačím.

Kvóty na rozdelenie utečencov boli odmietnuté, čo je správne, ale stačí to na zastavenie prúdu nelegálnej migrácie do EÚ? Určite nie.

Denne cez južnú hranicu Únie prichádzajú ďalší a ďalší migranti. Tento nával nemajú južné štáty šancu zvládnuť samy. Teraz je správny čas na koordinovanú akciu, ktorá jediná môže túto lavínu migrácie utlmiť do prijateľných rozmerov.

V prvom rade je nutné dôsledne chrániť južnú hranicu schengenského priestoru. Aj na mori. Dnes to neplatí. Keďže situácia je vážna, je namieste hľadať aj možnosti na zapojenie síl NATO.

Ani to samotné však migráciu nezastaví. Zadržaní nelegálni migranti na hraniciach alebo na území Únie majú byť podrobení dôslednej azylovej procedúre, ktorá oddelí ekonomických migrantov od skutočných, prenasledovaných politických utečencov. Dobre vybavené kapacity na zachytenie migrantov a priebeh tejto procedúry však nie sú dostatočné alebo chýbajú. Treba ich rýchlo vybudovať. Najlepšie mimo kontinentálnej časti Únie, aby na jej územie vstupovali len oprávnení a pripravení azylanti.

Tým, ktorí skutočne potrebujú pomoc pred prenasledovaním, treba pomôcť. V záchytných táboroch by preto mali byť vybudované nielen ubytovacie kapacity, ale aj školy, nemocnice, kvalifikačné centrá a v záujme bezpečnosti by mali byť dobre policajne a vojensky zabezpečené.

Do Únie by tak po úspešnom vykonaní azylovej procedúry mali vstupovať iba ľudia, ktorí ovládajú reč hostiteľskej krajiny, poznajú a akceptujú spôsob života a hodnoty Európskej únie, majú kvalifikáciu na uplatnenie na trhu práce a sú ochotní integrovať sa do európskej spoločnosti.

Na to všetko, samozrejme, treba peniaze. Veľké sumy peňazí. Náklady, ktoré na to Únia musí vynaložiť, ak sa nechce nechať prevalcovať migračnou lavínou, sú však stále výrazne menšie, ako by boli ekonomické škody spôsobené neriadeným a spontánnym prílivom ekonomických migrantov. Ten môže v budúcnosti ešte rásť vplyvom klimatických zmien.

Kde na to vziať? Bolo by dobré zvážiť využitie peňazí naakumulovaných v eurovale. Potrebujeme ochranný val. Euroval ho môže pomôcť financovať.

Európa musí byť akčnejšia a akcieschopnejšia, ak chce zostať silná a poskytovať svojim obyvateľom bezpečný priestor na život. David Cameron na konferencii Globsec v Bratislave povedal: „Európa bude bezpečná len vtedy, keď bude ekonomicky silná.“ Preto musíme rozhodne čeliť výzvam, ktoré pred nami stoja. Jednotou v obrane hodnôt slobody a demokracie, proti narúšaniu bezpečnosti a územnej celistvosti z východu. Proti extrémizmu a terorizmu prichádzajúcemu od politického islamu. Ale aj v pevnom postoji v požiadavkách na jednotlivé štáty na zodpovedný prístup k vlastnej ekonomike, aj keď to bude teraz znamenať zúženie eurozóny o Grécko. Grécky odchod z eurozóny v konečnom dôsledku pomôže, aj keď za cenu bolestného vyrovnávania sa s minulým životom na dlh. Ale len tak sa jeho ekonomika po nevyhnutnom bolestnom poklese dostane do rovnováhy a začne opäť rásť.

Európa môže a musí zostať silná a bezpečná. Na mnoho vecí sa však musíme pozrieť novými očami a spoločne uskutočniť odvážne rozhodnutia.