High 5ive: Hľadajú sa voliči radikálnej pravice. Čo o nich vlastne vieme?
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Dvanásť percent? Štrnásť? Pätnásť? Volebné preferencie ĽSNS zdvíhajú obočia. Strana je pod drobnohľadom, o jej voličskej základni sa toho však veľa nevie. Zhoda je len v tom, že tvrdé jadro nie je to isté ako širší elektorát strany. Zvyšok sú dohady. Návodom na odpovede môžu byť knihy a postrehy zo zahraničia. Tak skúsme.
Bol som na debate o texte nemeckého filozofa Theodora W. Adorna s názvom Aspekty nového pravicového radikalizmu (recenzoval som). Historik Jakub Drábik (vydal knihu Fašizmus), politológ Tomáš Nociar (tiež recenzoval Adorna) a Marta Šimečková (Stredoeurópske fórum) vysvetľovali, v čom je táto prednáška (1967) aktuálna.
Z panelu zaznelo aj to, prečo je problém zachytiť elektorát krajnej pravice. Má totiž ísť o veľmi rozmanité a individuálne pohnútky. Rozhodujúci nie je program strany, ale spôsob oslovovania ľudí. Ideológiu nahradila účinná propaganda. Záver pre štandardné strany? Popracovať na zrozumiteľnom obsahu a efektívnej komunikácii.
*
Na stole mi leží kôpka ďalších kníh. Sociológ Didier Eribon ponúka v knihe Retour à Reims (česky Návrat do Remeše) francúzsky kontext. Autor sa po tridsiatich rokoch vracia do malomesta, aby v osobnej i odbornej analýze zistil, prečo jeho ľavicová rodina volí Front National. Dôvod vidí hlavne vo vyprázdnení ľavicovej politiky.
Rakúšan Robert Misik skúma v knihe Die falschen Freunde der einfachen Leute (Nesprávni priatelia jednoduchých ľudí) psychogram robotníckej kasty. A to, ako ju dokážu radikáli zneužiť. Podobný prístup má Justin Gest v knihe The New Minority, ktorá rieši Anglicko a USA. Analyzuje, ako sa z pôvodne silnej robotníckej triedy, voliacej ľudové strany, stala vyhranená minorita. Čítajme. Ale kde sú slovenské knihy?
*
Preslávil sa sloganom
