Denník N

Spomienky archeológa na Martinu Kušnírovú: Hnevali ju samozvaní hľadači pokladov

Martina Kušnírová na archeologických výskumoch v Cinobani. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír Mitáš, Maroš Fúska
Martina Kušnírová na archeologických výskumoch v Cinobani. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír Mitáš, Maroš Fúska

Prvý veľký archeologický výskum Martiny Kušnírovej bol na pohrebisku z doby popolnicových polí v Cinobani. Prinášame ukážky z textu jej kolegu zo zborníka, ktorý vyjde na jej pamiatku.

Autor textu Vladimír Mitáš je odborníkom na pravek, dobu bronzovú, kultúru popolnicových polí

Niekedy sa píše ťažko. Človek sa dlho odhodláva, je problém vôbec začať. Osobitne to platí, ak má byť do písma premietnuté aj niečo osobné. Zvlášť keď ide o osobu, ktorá už medzi nami nie je. A v tomto prípade by bolo najlepšie, keby sa po kaleidoskope spomienok ešte ani siahať nemuselo… Ale život je raz taký!

Martinu Kušnírovú (* 1990 – † 2018) som prvý raz stretol na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Bolo to 1. decembra 2009 podvečer, keď som tam referoval o pohrebisku z doby popolnicových polí v Cinobani.

Martinu prednáška s množstvom fotozáberov odkrytých žiarových hrobov, nálezov, ako aj ich zaujímavých spojitostí očividne zaujala. Hneď po nej sa so spolužiačkou a kamarátkou Alicou Javorkovou pri mne zastavili a spýtali sa ma, či by sa mohli zúčastniť na ďalšej výskumnej sezóne tohto pozoruhodného náleziska.

V tej chvíli zároveň dodali, že môžem byť bez obáv, pretože ony „vedia robiť a budú spoľahlivými posilami“ – na ten okamih sa nedá zabudnúť. Záujem študentiek ma, samozrejme, potešil, ale ako si spomínam, v tom momente som si ešte nebol celkom istý, či je vhodné do terénnych prác zapojiť ďalšie dve dievčatá. Záujem študentov o systematický výskum skrinkových hrobov kyjatickej kultúry na peknom mieste a v prírode na čerstvom vzduchu bol dosť veľký. Inak povedané, brigádnikov sme si síce mohli vyberať, ale financie a ubytovacie kapacity opisovaného výskumu mali svoje limity.

Rýchlo sa však ukázalo, že účasť Martiny a Alice, pravdaže aj s ich ďalšími spolužiakmi z UKF v Nitre a dnes už zväčša kolegami v odbore Petrom Debnárom, Ladislavom Chmelom, Matejom Stykom a ďalšími, bola pre výskum v Cinobani tou najlepšou voľbou!

Martina sa od roku 2010 každoročne zúčastňovala výskumných sezón pohrebiska.

Martina Kušnírová na výskume v Cinobani, rok 2011. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír Mitáš, Maroš Fúska
Martina Kušnírová na výskume v Cinobani, rok 2012. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír Mitáš
Martina Kušnírová na výskume v Cinobani, rok 2010. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír Mitáš

Do roku 2014 bola stálicou bádateľského tímu a v Cinobani prežila niekoľko mesiacov zo svojho, žiaľ, krátkeho života. Všetkým nám bolo od začiatku jasné, že náročná práca v teréne ju baví, napĺňa a do žiadnej z terénnych aktivít ju nebude treba nútiť.

Cinobaňa bola pre ňu ideálnou lokalitou, na ktorej môže ako študentka praxovať, lebo ju fascinoval pravek. Aj preto sa každé leto do Cinobane ochotne a rada vracala. Nebola len „našou“ brigádničkou, stala sa nám kamarátkou.

Martina bola pri odkrývaní desiatok žiarových hrobov. Viaceré z nich bezproblémovo kresbovo zdokumentovala a geodeticky zamerala.

Pri dokumentovaní jedného z prvých hrobov s kamennou konštrukciou v roku 2010, ako si dobre pamätám, sa ma celkom vážne, no zároveň trocha ustráchane spýtala, či ten skrinkový hrob „naozaj môže“ v mierke 1 : 10 nakresliť. Z výrazu jej tváre som tušil, že si nebola celkom istá, či túto výzvu zvládne podľa mojich predstáv. Zdôverila sa mi, že takýto hrob bude dokumentovať prvý raz v živote. Presvedčila ma, že jej na veciach záleží a chce ich robiť ako najlepšie môže a vie. Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť!

Skrinkový hrob z mladšej doby bronzovej. Kresba – archív AÚ SAV/Martina Kušnírová

Ako študentka výrazným spôsobom prispela tak k terénnemu výskumu pohrebiska, ako aj k prvotnému spracovaniu antropologických a archeobotanických vzoriek.

Spomínam si, že dobrota a priateľskosť Martiny sa po celý čas prejavovala nielen v medziľudských vzťahoch na ploche výskumu či na našej základni – chate číslo 2, kde sme boli spoločne ubytovaní a trávili chvíle „po práci“, ale aj vo vzťahu k maďarskej vyžle vedúceho výskumu – univerzitného profesora Václava Furmánka (AÚ SAV). Leu si veľmi obľúbila. Nie raz sa k sebe pritúlili aj na ploche, odkiaľ som občas našu zvieraciu kamarátku – „strážkyňu pohrebiska“ – musel nutne vyhnať. Rada sa totiž okolo nás motkala a zavadzala mi pri fotodokumentácii hrobov.

Po večeroch sa na základni veľa debatovalo. Korektnosť Martiny, jej zmysel pre spravodlivosť a mentálny postoj dodržiavať platné zákony i etické normy sa obvykle prejavovali aj v častých rozhovoroch o samozvaných hľadačoch pokladov, ktorí (ne)pozorovane navštevujú hradiská kyjatickej kultúry alebo stredoveké hrádky na juhu stredného Slovenska. V debatách o takzvaných detektoristoch, ktorí desaťročia deštruujú materiálne stopy, no najmä na prvý pohľad „neviditeľné“ súvislosti našej nepísanej histórie, vždy volala po náprave.

Výskum v Cinobani, rok 2013. Foto – archív AÚ SAV/Vladimír MitášMartina Kušnírová pri práci s hrobovým materiálom na základni, rok 2012. Foto – archív AÚ SAV/Maroš Fúska, Vladimír Mitáš
Martina Kušnírová na pohrebisku v čase odbornej komisie, rok 2013. Foto – archív AÚ SAV/Maroš Fúska

Správa o Martininom tragickom úmrtí – vražde kamarátky a kolegyne archeologičky – ma zasiahla 26. 2. 2018 predpoludním, rovno v čase dovolenky a návštevy Národného archeologického múzea v Neapole. Akoby symbolicky!

Doteraz mi chodí mráz po chrbte, keď si spomeniem na prvé správy, ktoré priniesli médiá a v ktorých sa otvorene uvažovalo o spojitosti zavraždeného páru – Martiny a jej snúbenca, novinára Jána Kuciaka – s korupčnou aférou v najvyšších politických kruhoch, do ktorých údajne siahajú chápadlá talianskej mafie, a rozsiahlymi machináciami na Slovensku. Obaja zostanú symbolom hľadania pravdy a boja za spravodlivosť.

Pravda, bolestné a smutné je (aj bude) premýšľať a písať o Martine v minulom čase aj s odstupom času…

Česť jej pamiatke!

Vladimír Mitáš

Slovensko

Teraz najčítanejšie