Denník N

Magda Vášáryová nevládze počúvať texty našej popmusic, chce, aby ich písali špičkoví básnici

Magda Vášáryová. Foto – TASR
Magda Vášáryová. Foto – TASR

Poslankyňa žiada Maďariča, aby podporil kurzy, v ktorých by básnici učili záujemcov o písanie hudobných textov.

Z vášho vystúpenia v parlamentnej rozprave ku kvótam na slovenskú hudbu v rádiách som mal pocit, že chcete, aby texty piesní písali iba básnici, nie hocikto. Ako to bolo myslené?

Ak tu máme negatívne regulácie ako kvóty, tak by som očakávala, že urobíme aj niečo pozitívne pre zvýšenie kvality piesní. Ako príklad som si pri vystúpení vybrala to, čo ma nekonečne rozčuľuje, teda texty, ktoré nemajú ani primárnu veršotepeckú hodnotu. Od ministerstva kultúry by som preto očakávala, že urobí niečo aj pre to, aby sa zvýšila kvalita populárnej hudby. Tento zákon totiž môže spôsobiť, že narastie kvantita, teda počet slovenských skupín a spevákov, lebo sa na tom bude dať zarobiť. Ministerstvo by teda malo pozitívne podporiť dobrých textárov. Veď to tu už bolo, Elán si texty nepísal sám, spomeňme si aj na Štrpkove texty.

Privítali by ste, aby sa to riešilo legislatívne?

To sa nedá nanútiť, ale ministerstvo môže cez granty podporiť semináre, ako písať dobré texty. Veď tie sa už nedajú počúvať. Všimnite si, že aj špičkoví speváci spievajú dlhé noty na krátke slabiky. Mohla by som uviesť niekoľko príkladov. Možno som na to citlivá, lebo môj muž (Milan Lasica, pozn. autora) je textár, lepšie povedané básnik, a jeho texty sa tiež zhudobňujú. Počet slovenských pesničiek sa zvyšuje a keď ich v aute počúvam a prepínam, aby som vedela, ako a čo kto vysiela, lebo je to mojou povinnosťou, je to zlé. Ministerstvo však má možnosť urobiť programy, aby konečne dalo na vedomie, že si tu nemôže niekto ako pubertálne dieťa sadnúť a napísať „má ma rád, nemá ma rád“. A ešte by sa to malo vysielať pod vplyvom negatívnych kvót?

Prečo si myslíte, že muzikanti a speváci nie sú schopní písať dobré texty? Príkladov tých, čo to dokázali, je dosť.

Sú takí „hejfolkoví“ pesničkári, ktorí si píšu muziku aj texty. Poznám niekoľkých, ale je ich málo. Niekto už musí položiť otázku – prečo by sme mali preferenčne počúvať tie „blbé“ texty, kde nemáte ani poriadny rým?

Viete povedať príklady pesničiek, ktoré vám lezú na nervy pre texty? 

Mám ich zozbierané, ale nebudem to teraz hovoriť. Oni vedia, ktorí z nich spievajú dlhé noty na krátke slabiky. Dokonca aj tí veľmi špičkoví. Ja mám na to skrátka uši.

Niektorí to mohli pochopiť tak, že chcete prihrávať kšefty Filanovi, Peterajovi, Štrpkovi či vášmu manželovi.

Ale veď oni o chvíľku zomrú, to už je stará generácia, ktorá svoje urobila. Nech sa nik nebojí, že im vezmú chlieb. Teraz ide o to, aby na ich miesto prišli noví a rovnako kvalitní.

Kamil Peteraj je považovaný za kvalitného textára, ale veci, ktoré dnes píše pre Kristínu, zďaleka nedosahujú pôvodnú úroveň.

No ale tak sa prosto vyčerpal. V umeleckom svete si talent prehajdákate, prepijete, čo nie je jeho prípad, alebo vám to prosto prestane písať. Písanie textov je umenie, to sa nemôže robiť tak, že si sadnete a poviete si, že teraz budete umenie. Na to potrebujete mnoho faktorov.

Zrejme však nepotešíte ani trebárs Miroslava Žbirku, ktorý si viaceré texty napísal sám.

Miroslav má špeciálne texty a väčšina jeho pesničiek má dobre spracované rýmy, určite sa s niekým aj radí. Nevylučujem, že niekto je naozaj geniálny a dokáže napísať dobrú muziku aj dobrý text, lebo vie, ako má vyzerať rým a kde môže dávať krátke či dlhé slabiky a hlásky. Je známe, že Karel Gott potrebuje v každej piesni dlhé á, z čoho boli jeho textári vždy „na větvi“, lebo koľko máte takých slov?

Ako by ste chceli technicky posudzovať, kto je ešte dobrý autor a kto by už písať nemal? Aj profesionáli ako Martin Sarvaš či Daniel Hevier majú lepšie a horšie kúsky. Neželáte si teda niečo, čo sa v praxi nedá uplatniť?

Nie som prívrženkyňou „stredopravdivizmu“. Všimnite si, že to je najnovší trend, ktorý hovorí, že dobré je jedno aj druhé a pravda je tam aj tam. Nie. Chýba nám kritické myslenie. Sú len zlé veci a dobré veci. To neznamená, že niekto, kto píše dobré texty, nemôže občas napísať horší. Platí však zásada, že veci sú buď dobré, alebo zlé. Aj tie vaše otázky sú také, že prečo by sme autorov kritizovali, veď majú dobrú vôľu, tak nech sú takí aj onakí.

Nie, len si myslím, že sú to veci, ktoré by sa nemali regulovať. Je na poslucháčovi, či akceptuje hlúpy text. Ak sa mi nepáčia knihy Keleovej-Vasilkovej, neznamená to, že ju budem zakazovať; rovnako babke nezakážem, aby počúvala Senzus, len preto, lebo ja mám rád Beatles.

Presne, ale musíte si uvedomiť, že vo verejnoprávnych médiách to nemôžeme nechať len tak, lebo si ich platíme. Určitá regulácia musí byť. Predsa nemôžeme dovoliť, aby sa tam etablovali neonacisti a im podobní. Ochrana spoločnosti tu musí byť, nie je možný bezbrehý voľný priestor.

Rozumiem, ale regulácia textov znie čudne.

Nehovorila som o regulácii textov.

Spomínali ste reguláciu vo verejnoprávnych médiách.

Ale nie textov. Pán redaktor, prekrúcate moje slová. Som liberálno-konzervatívna politička a akúkoľvek reguláciu podrobujem kritickému mysleniu. Musíme však brániť náš mediálny priestor pred názormi, ktoré považujeme za nevhodné, predsa nebudeme šíriť pedofilné názory. Ak však už zavádzame kvóty pre popmusic v súkromných rádiách, tak by som očakávala, že minister podporí aj to, aby mala, vrátane jej textov, vyššiu úroveň. Môže napríklad povedať, že od septembra spúšťa trojmesačný program, kde tým, čo chcú písať texty, ministerstvo zaplatí absolvovanie kurzov so špičkovými básnikmi, aby ich naučili základné veci. Moja základná myšlienka teda bola, že keď už negatívne regulujeme, musíme k tomu vždy dodať aj niečo pozitívne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie