Denník N

Šokovalo ma, s akou rutinou muži útočia. Žiadne tápanie, žiadne oťukávanie, vraví psychologička o filme V sieti

Riaditeľka Detského krízového centra Zora Dušková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Riaditeľka Detského krízového centra Zora Dušková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Začiatkom marca vtrhne do slovenských kín film V sieti o útočníkoch v kyberpriestore a ich obetiach. Celkom iste bude šokovať, najmä rodičov. Psychologička a šéfka českého Detského krízového centra Zora Dušková, ktorá bola pri filme odbornou poradkyňou, však varuje pred unáhlenými reakciami a zákazmi.

„Internet je rizikové prostredie, ale zákaz nie je riešenie. Musíme svoje deti učiť správať sa v rizikovom prostredí bezpečne. Hlavne sa s nimi musíme rozprávať,“ vraví odborníčka v rozhovore pre český Deník N.

Odpovedá aj na otázky, aké zraňujúce sú útoky v kyberpriestore, ako sa pre nimi chrániť a čo v takých prípadoch zmôžu rodičia.

Starostlivosti o traumatizované deti sa venujete dlho, a to aj tým, ktoré svoje „rany“ utŕžili v kyberpriestore. Prekvapil vás niečím film V sieti?

Áno. Napriek našim skúsenostiam ma šokovalo, s akou rutinou muži útočia. Žiadne tápanie, žiadne hľadanie, žiadne dlhé oťukávanie. Idú rovno na vec. Zdajú sa byť veľmi zbehlí.

Keď si predstavím jedenásť-dvanásťročné dieťa, na ktoré niekto s takou samozrejmosťou vybehne so svojimi manipuláciami, s jasným zámerom uspokojiť svoje vlastné potreby bez ohľadu naň a na jeho úkor, je to desivé.

Tušili sme, že pokusov o kontakt dospelých mužov s dospievajúcimi dievčatami a chlapcami je veľa, ale ukázalo sa, že naozaj ide o neuveriteľné množstvo. Dievčatá-herečky oslovilo 2500 ľudí a väčšina tých kontaktov mala sexuálny podtext.

Donedávna som dúfala, že stretnutie s nátlakom a so zneužitím v kyberpriestore je skôr náhodné, ale teraz som presvedčená, že takmer zákonite na niečo také deti – v rôznej miere a intenzite – narazia, len čo sa v kyberpriestore začnú samostatne pohybovať. Sotva si účet založia, vrhnú sa na ne predátori. Zraniteľnosť detí je obrovská.

Komunikácia sa veľmi rýchlo stáča k sexu. Dotieravé otázky, získavanie dôvery lichôtkami, manipulácia, prosby o nahé fotky, niektorí muži začnú pri telefonáte masturbovať, posielajú dievčatám fotky svojho penisu a podobne. Dievčatá vystupujú skôr pasívne, hanblivo. A v momente, keď pošlú intímnu fotku, sa komunikácia pritvrdí, príde na vydieranie… Ide o umelo vytvorenú situáciu, ale výsek reality ukazuje. Pritom tie dievčatá mnohokrát jasne opakujú: „Mám dvanásť.“

A tým mužom je to úplne jedno!

Jeden namieta, že „v dnešnej dobe“ sú v dvanástich rokoch dievčatá už vyspelé. Čo je z čisto biologického pohľadu pravda, ale mentálne práve v „dnešnej dobe“ dospelé nie sú, nie?

Áno. Tu sa práve jasne ukazuje, že dotyční muži úplne ignorujú dušu, mentálny vývoj dievčat. Vnímajú len telo. Obávam sa, že ide tiež o obraz spoločnosti: ľahostajnosť, žiadne hranice, žiaden rešpekt k pravidlám, ale ani k zákonom.

Expert Martin Kožíšek vraví, že najčastejšími útočníkmi sú muži vo veku 17 až 23 rokov. Do pasce tvorcov dokumentu vbehli tí, čo neskrývajú svoju identitu. Niektorí na prvý pohľad pôsobili slizko. Chatovala by dvanásťročná dievčina s takýmto chlapíkom?

Na to by som nespoliehala. Myslím si, že útočia plošne. Oslovia veľa dievčat, väčšina ich možno odmietne, ale…

Ale potom narazia na nejakú osamelú zranenú dušu, ktorá sa potrebuje s niekým porozprávať, pretože má ťažké obdobie doma alebo v škole. Môže aj taký starší muž zapôsobiť len tým, že si dievča vypočuje?

Môže. Na internete sa pohybuje veľa ľudí, ktorí sa cítia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie