Kubiš: Invázia proti islamistom v Iraku? Boh ochraňuj každého, kto to chce skúsiť

Ján Kubiš má tiež záujem o post generálneho tajomníka OSN. Potvrdil to aj v rozhovore pre Denník N, hoci viac ho bavilo hovoriť o tom, ako zachrániť krajinu, ktorej časť ovláda Islamský štát.

V Iraku pôsobíte necelé tri mesiace, predtým ste dva roky viedli misiu OSN v Afganistane. Viete porovnať, ktorá z misií je nebezpečnejšia?

To budem môcť porovnať až po ukončení misie. (smiech) Ja osobne to nehodnotím podľa toho, aké kde hrozí nebezpečie. Obe krajiny patria medzi nebezpečné oblasti – v Afganistane mi zahynulo aj niekoľko kolegov a priateľov, útoky na OSN boli aj v Iraku predtým, ako som tam prišiel. Ja sa však misie snažím hodnotiť podľa toho, o akú výzvu ide. V Afganistane to bola mimoriadna výzva, ale Irak je ešte oveľa väčšia. Je to tam ešte komplikovanejšie a komplexnejšie.

Čo na to hovorí vaša žena?

Moje misie vždy v rodine konzultujeme, slovo má manželka aj moja dcéra. Už sme dosť dlho spolu na to, aby som sa rozhodoval ja sám. Samozrejme, neboli z toho nadšené, ale povedali mi, že aj tak vedia, že by ma doma neudržali. Takže nakoniec som mal ich požehnanie. (smiech)

Čo je vašou úlohou ako šéfa misie OSN? Čo by ste mali počas vášho pôsobenia dosiahnuť?

Úloh je veľa a sú veľmi rôzne. Od politických rokovaní cez ľudskoprávnu agendu a humanitárnu pomoc až k pomoci pri mobilizácii krajín na Blízkom východe a medzinárodného spoločenstva ako takého v prospech Iraku. Dnes je pre nás asi najväčšou výzvou presvedčiť irackú vládu, aby oveľa razantnejšie plnila svoj program, najmä ak ide o jej postoj k sunnitským obyvateľom, a aby sme zabezpečili pokračovanie rozhovorov medzi vládou a zástupcami Kurdov. A tiež sme v kontakte so sunnitskými lídrami, ktorí žijú v zahraničí, a pokúšame sa zabezpečiť to, aby sa vedeli rozprávať s vládou v Bagdade.

Druhou oblasťou je práca s okolitými krajinami, kde chceme zabezpečiť, aby štáty aj napriek tomu, že majú často iný pohľad, pomohli Iraku, aby vedel normálne fungovať. To znamená, aby aj krajiny ako Irán a Saudská Arábia tlačili na domáce skupiny, aby spolu vychádzali a spolupracovali.

Prečítajte si

Podporu slovenskej vlády zrejme Kubiš nezíska, Fico presadzuje Lajčáka

Takže sa stretávate s politikmi zo Saudskej Arábie a Iránu a snažíte sa ich koordinovať v prospech Iraku?

Skôr pracovať s nimi. Odkedy som prišiel do Iraku, stretol som sa s ministrami zahraničia zo skoro všetkých krajín na Blízkom východe a v niektorých krajinách vrátane Iránu som bol aj osobne. Ale okrem tohto všetkého je mojou úlohou ešte pomáhať humanitárnym pracovníkom. V Iraku sú dnes už celkovo tri milióny vnútorných utečencov a OSN zohráva pri pomoci pre týchto ľudí jednu z hlavných úloh.

Je Bagdad ovládaný Teheránom?

Nie, určite nie takto priamo. Samozrejme, Irán má v Iraku svoje záujmy, je to predsa len jeho susedná krajina. Ale väčšina z týchto záujmov je pozitívna. Veľa z nich sa viaže na posvätné miesta šiitov, ktoré sú práve v Iraku. Irán a Irak sú prepojení aj hospodárskymi záujmami. A potom je tam samozrejme aj vojenská a politická podpora vlády v Bagdade. Ale tá nesmie byť exkluzívna, v zmysle „buď ste s nami, alebo proti nám“. Zatiaľ to tak ani nie je, ale každá krajina v regióne to veľmi citlivo sleduje.

Viaceré arabské krajiny desí práve vplyv Iránu. Stalo sa vám už niekedy, že ste iránskych predstaviteľov museli brzdiť?

To ani nie je moja úloha. Ale stalo sa mi, že som mal počas rokovaní niektoré vyjadrenia, ktoré neboli Teheránu veľmi pochuti. Ale to platí aj pre iné krajiny. Ja by som bol veľmi rád, keby sa aj sunnitské krajiny oveľa viac zapájali a boli viac zaangažované do podpory vlády v Iraku. A aby napríklad pomáhali krajine viac aj vojensky, pretože Islamský štát ohrozuje najmä sunnitské štáty.

V Iraku však stále prebieha sektárske násilie medzi šiitmi a sunnitmi.

To násilie tam existuje, ale bolo by chybou, keby sme ho vnímali len ako boj medzi náboženskými skupinami. Niekedy to tak síce je, ale je to skôr konflikt Iraku s Islamským štátom.

Je to však problém len Islamského štátu? V Iraku totiž majú sunniti problém so správaním niektorých šiitskych milícií.

Samozrejme, ale to nie je jednoduchý problém. Pre tieto sunnitské kmene je najväčším problémom to, keď na ich územie prídu cudzie milície. Hoci je ich cieľom vytlačiť Islamský štát, sú stále cudzím prvkom. O to viac, keď sa tam tieto milície nesprávajú práve ideálne.

Tento sektársky konflikt vznikol podľa mnohých analytikov vinou bývalého premiéra Malikího. Zlepšuje sa to po jeho odchode?

Súčasná vláda sa snaží o to, aby nezastupovala len šiitov, takže významné pozície v nej majú aj sunniti. To však nie je všetko, lebo vláda si dnes potrebuje na svoju stranu získať aj opozičné strany, ktoré zastupujú sunnitov. A toto ide pomaly. Ak to takto bude pokračovať, tak to bude voda na mlyn pre Islamský štát. Lebo hrozí, že časť sunnitov si povie, že nemá iné východisko, ako podporovať síce brutálnych islamistov, ale takých, pod vládou ktorých vie aspoň trochu žiť.

Akú úlohu máte v snahe o zmierenie Iraku vy?

Náš úrad prichádza s rôznymi návrhmi, ako by mohla iracká vláda na svoju stranu získať sunnitov. Poskytujeme im teda akési konzultácie. Pracujeme aj so sunnitskými predstaviteľmi – aj v zahraničí – a tlačíme na nich, aby sa trochu skonsolidovali.

Kto sú zahraniční predstavitelia?

Napríklad ľudia z opozície či ľudia spojení s bývalým režimom, ktorí dnes už nechcú presadzovať hodnoty bývalého režimu, ale chcú žiť v Iraku a akceptujú, že väčšinu Iraku tvoria šiiti. Nie sú však ochotní prijať, že sa z nich stali občania druhej kategórie.

Veľa ľudí, ktorí pôsobili za éry Saddáma Husajna, sa dnes spája s Islamským štátom.

Áno, lebo veľakrát nevideli iné východisko. Nikto sa s nimi totiž nerozprával. Dnes sa to deje, ale stále nie dostatočne. My sa teda snažíme o to, aby sa obe strany stretávali, aby hľadali riešenia a aby sa spojili v boji proti Islamskému štátu a za slobodný Irak.

Má to už nejaký viditeľný úspech?

Zatiaľ je to skôr o diskusiách. Ale celý tento proces je oveľa intenzívnejší ako v minulosti. Väčšina sunnitských lídrov si totiž uvedomuje, že boj s Islamským štátom o vplyv v Iraku prehrávajú, že Islamský štát pre nich nemá miesto. Preto si myslím, že aj oni vedia, že sa tento rok musia posunúť ďalej.

Váš predchodca začiatkom roka upozorňoval svet, že Irak nutne potrebuje niekoľko desiatok miliónov dolárov, aby OSN mohla zabezpečiť aspoň základnú humanitárnu pomoc pre milióny ľudí presídlených v Iraku. Ako je na tom krajina dnes?

Nie veľmi dobre. Nejakí darcovia sa síce našli a mnohé ďalšie krajiny sľúbili ďalšiu pomoc, ale tá prichádza veľmi pomaly a stále existuje veľké nebezpečenstvo, že o takmer tri milióny utečencov sa nebude mať kto postarať. Niektoré agentúry už museli znížiť prídely jedla, zdravotný systém pre týchto ľudí je na úrovni kolapsu. Stále nám však nejaké peniaze pritekajú, takže k úplnému zrúteniu ešte neprišlo.

Ktoré krajiny sú najväčším donorom?

Minulý rok to bola Saudská Arábia, ktorá poslala pol miliardy dolárov, tento rok prisľúbil Kuvajt 200 miliónov. Problém ako taký to, samozrejme, nevyrieši, ale pomôže nám to aspoň ako-tak fungovať.

Obe krajiny hraničia s Irakom, takže to zrejme robia tiež preto, aby sa utečenecká kríza nepreliala aj k nim. Používate rovnaký argument aj vtedy, keď rokujete s európskymi lídrami?

Samozrejme. Problémom je, že po celom svete sú desiatky miliónov utečencov, netýka sa to len Iraku. A veľa krajín hovorí, že Irak je relatívne vyspelá krajina, ktorá má dostatok ropy, a preto by si mali pomôcť sami. Tak by to teoreticky malo naozaj fungovať, ale dnes to tak nie je.

Ešte také tri roky na tom bude Irak stále zle. No na rozdiel od takej Sýrie či Jemenu je dnes možné pomôcť krajine so stabilizáciou. Ak teda nechceme, aby pre nás boli utečenci politickým a bezpečnostným problémom, musíme pomôcť Iraku vytvoriť bezpečné prostredie, aby sa títo ľudia mohli opäť vrátiť domov. A toto sa dá v Iraku reálne spraviť, len na to treba mať vôľu.

Ako je podľa vás možné vyhrať nad Islamským štátom v Iraku?

V prvom rade treba pracovať na politických riešeniach. Je to komplexný problém, proti ktorému treba bojovať aj vojensky či ideologicky, napríklad aktívnejšou rolou sunnitských náboženských vodcov, ale kľúčom je zrýchliť politické rokovania.

Pomohla by vojenská invázia západných vojsk?

Boh ochraňuj každého, kto si chce takýto scenár skúsiť. Ak by niekto chcel, aby celá oblasť s obrovskými následkami explodovala, tak nech sa páči.

Ale vojenské riešenie ste spomínali aj vy.

Áno, ale to sa musí diať podporou domácich vojsk a milícií, vrátane vyzbrojenia sunnitov. A potom potrebujete zabezpečiť, aby iracká vláda mala nad týmito jednotkami kontrolu. Ak sa už má Západ nejako do bojov zapojiť, tak maximálne cez operácie špeciálnych jednotiek a leteckými útokmi, ktoré však musia byť koordinované s irackým vojskom či milíciami. Inak to nebude efektívne.

Ak by ste to mali odhadnúť, kedy bude Irak ako štát reálne fungovať?

Dúfam, že k výraznému pokroku príde už tento rok.

Máte ambíciu stať sa budúcim šéfom OSN?

Ambície som vždy mal. (smiech) Budem sa musieť rozhodnúť na jar budúceho roku a ja som rozhodnutý ísť do tejto súťaže. Budem sa teda rozhodovať hlavne o tom, akou cestou do toho ísť.

Takže sa ním chcete stať.

Určite, myslím si, že som jeden z ľudí, ktorí sú pripravení pôsobiť v tejto funkcii.