Zabudnutý maďarský Žid patril k najvplyvnejším futbalovým trénerom. Pri deportácii vyskočil z vlaku

Keď britský publicista Dominic Bliss pred pár rokmi čítal knihu Calcio od Johna Foota o histórii talianskeho futbalu, zaujal ho krátky odsek o maďarskom trénerovi Ernöovi Egrim Erbsteinovi.

„Foot tam vysvetľoval, ako tento Erbstein prežil holokaust. Potom sa vrátil do Turína, aby viedol jeden z najlepších klubových tímov v histórii talianskeho futbalu, a spolu so svojimi hráčmi zahynul pri páde lietadla,“ vysvetľuje pre Denník N.

Neveril, že o jeho príbehu sa nevedelo viac, tak sa rozhodol spraviť výskum. „Najskôr som plánoval napísať iba článok do časopisu, ale čím ďalej som postupoval, tým mi bolo jasnejšie, že pôjde o knihu.“

Bliss nakoniec napísal Erbsteinovu biografiu s názvom Erbstein: The triumph and tragedy of football’s forgotten pioneer (Erbstein: Triumf a tragédia zabudnutého futbalového pioniera) a ukázal, že hoci sa o Erbsteinovi vôbec nehovorilo, patrí k najzaujímavejším postavám v histórii svetového futbalu.

Pri deportácii vyskočil z vlaku

Erbstein po skončení kariéry trénoval viaceré talianske tímy, ale pre židovský pôvod musel po zavedení rasových zákonov v Taliansku v roku 1938 ujsť naspäť do Maďarska.

Holokaust prežil aj vďaka tomu, že spolu s Bélom Guttmanom, neskorším slávnym trénerom Benficy Lisabon, vyskočil z vlaku pri deportácii do Nemecka.

Po vojne sa do Talianska vrátil a viedol „Il Grande Torino“, tím FC Turín zo 40. rokov, vybudovaný okolo hviezdneho útočníka Valentina Mazzolu.

FC Turín vtedy vyhral taliansku ligu päťkrát po sebe, ale slávny tím zahynul pri leteckom nešťastí v roku 1949. Pri návrate z priateľského zápasu v Lisabone pilot pri slabej viditeľnosti narazil do vrchu Superga.

Vittoria Pozza, slávneho kouča talianskej reprezentácie a dvojnásobného majstra sveta (1934 a 1938), zavolali, aby identifikoval mŕtve telá. Bolo medzi nimi osemnásť hráčov a členovia realizačného tímu vrátane Erbsteina. Mal 50 rokov.

Erbsteina teraz považujú za jedného z najvplyvnejších trénerov prvej polovice minulého storočia. „Je veľmi dôležité, aby sa o týchto prehliadaných postavách a momentoch, ktoré sú často zo stredo- a východoeurópskeho futbalu z obdobia pred komunistami, opäť rozprávalo v knihách o histórii futbalu,“ hovorí Bliss.

Dominic Bliss, Ernő Egri Erbstein…in italiano 🇮🇹😎 pic.twitter.com/iembPdLGLv

— Dominic Bliss (@theinsidelefty) May 13, 2019

V tábore s Guttmanom

Nástup komunizmu po druhej svetovej vojne v Maďarsku zničil dlhoročnú a pokrokovú futbalovú tradíciu. Ako športový novinár Jonathan Wilson dokázal v knihe The Names Heard Long Ago, Maďarsko musíme považovať za jednu z najdôležitejších krajín v dejinách futbalu.

V 20. a 30. rokoch sa v Maďarsku, Anglicku a v Latinskej Amerike hral najlepší futbal na svete.

Maďari neskôr významne ovplyvnili vývoj hry vo viacerých dnešných futbalových veľmociach vrátane Talianska, Nemecka, Francúzska, Brazílie či Argentíny.

Erbstein s Guttmanom patrili k najvýznamnejším z nich. „Erbsteina z taktickej stránky ovplyvnili viaceré odlišné národné futbalové štýly, čo mu pomohlo vyniknúť. Zmiešal stredoeurópsku kombinačnú hru s talianskou pripravenosťou a anglickou priamočiarosťou a vytvoril v Turíne fungujúci systém,“ hovorí Bliss.

Najskôr však musel prežiť druhú svetovú vojnu. Po jej vypuknutí sa spolu s manželkou Jolánou a dcérami Martou a Susanne vrátili z Talianska do Budapešti, ale od marca 1944 začalo územie Maďarska okupovať nacistické Nemecko.

Židom nariadili nosenie žltej hviezdy a dochádzalo k deportáciám do koncentračných táborov – podľa Blissa v jednom období išlo až o 12-tisíc ľudí denne.

Erbsteinovcov neodviezli. Manželka a dcéry sa ocitli v kláštore pod vedením katolíckeho kňaza Pála Klindu a riaditeľky Gitty Mallászovej, v ktorom sa vyrábali vojenské uniformy.

Dostala ich tam Valéria Dienesová, učiteľka tanca Erbsteinových dcér. Erbstein sa – rovnako ako ostatní muži – musel hlásiť v pracovnom tábore pre Židov na Timót utca.

Pracoval tam spolu s Guttmanom hlavne na výstavbe železnice pod vedením seržanta, ktorý predtým slúžil vo francúzskej cudzineckej légii. O podmienkach v tábore Guttman podľa Wilsona povedal:

„Ak mal seržant dobrú náladu, museli sme nosiť kusy asfaltu k jeho bunkru a kričať: ‚Sme h*vná! Sme h*vná!‘ Či som bol reprezentant Maďarska? Či som bol úspešný tréner? Či som bol človek? Koho to zaujímalo? Museli ste na to úplne zabudnúť!“

Zachránil ženu a dcéry

Erbstein mal však šťastie, lebo „kápa“ svojej pracovnej skupiny spoznal. Išlo o muža, s ktorým slúžil počas prvej svetovej vojny v habsburskej armáde.

Hoci sa od roku 1919 nevideli, Erbsteinovi začal pomáhať. Dostal ho k telefónu, aby sa mohol spojiť s rodinou v kláštore, a niekedy, keď to bolo príliš nebezpečné, im zavolal namiesto neho.

V októbri 1944 sa však situácia v Maďarsku zmenila. Po pokuse vlády Miklósa Horthyho uzavrieť mier so Sovietskym zväzom ju Nemci nahradili Stranou šípových krížov (NYKP – HM) na čele s Ferencom Szálasim. Následne sa zmenila aj situácia v kláštore, ženy často vyháňali pochodovať na ulicu, zatiaľ čo ozbrojené maďarské jednotky NYKP – HM (tzv. nyilašovci) strieľali do vzduchu.

Erbsteinova dcéra Susanne Blissovi rozprávala: „Nedeľa bola jediným dňom, keď sme mohli telefonovať alebo nás mohla navštíviť rodina. Zrejme ako vtip nám prikázali, aby sme osobe v telefóne povedali, že je u nás párty a majú prísť.“

Podľa Blissa chceli prilákať do kláštora viac Židov. Susanne o oslave povedala aj otcovi, ale napadlo jej dodať v strede vety „Aiuto!“, taliansky výraz pre „pomoc“.

Nyilašovci čakali, že do kláštora začnú prichádzať ľudia, potom však dievčatá vyhnali v tme von. Erbstein rýchlo telefonoval učiteľke tanca Dienesovej, aby upozornila svojich známych na miestnej apoštolskej nunciatúre.

Pápežský nuncius v Budapešti Angelo Rotta patril k neutrálnym zahraničným diplomatom so zásluhami pri ochrane Židov v Budapešti. Ten maďarskú vládu upozornil, že nyilašovci sa dopúšťajú vojnového zločinu, keďže odviedli ľudí z extrateritoriálneho územia. Podľa Susanne ich chceli zabiť, ale po zásahu Rottu sa vrátili do kláštora.

Erbsteinova manželka a dcéry sa v rovnakú noc rozhodli vykopať jamu pod plotom v záhrade kláštora a ušli k Joláninej sestre v Pešti. O pár týždňov neskôr sa podarilo ujsť aj Erbsteinovi. Keď jeho pracovnú skupinu presúvali do Nemecka, spolu s Guttmanom a ďalšími troma mužmi vyskočili z vlaku, zrejme za pomoci spriateleného „kápa“.

Erbstein sa dostal do domu švagrinej a pred susedmi ho schovávali v podkroví, zatiaľ čo manželka s dcérami si zohnali falošné doklady. Pri náletoch na Budapešť nemohol ísť ani do krytu a zostával v dome sám.

Susanne sa potom dopočula, že nyilašovci plánujú prehliadať domy a hľadať ukrytých Židov. Erbsteina sa podarilo vďaka falošným dokladom Červeného kríža dostať do budovy cez ulicu.

Tá patrila švédskemu veľvyslanectvu, ktoré pomáhalo zachraňovať Židov. V dome zostal až do konca vojny.

Tréner priekopník

Nevie sa, čo presne sa stalo v období krátko po vojne. Erbsteinovci sa však znovu stretli a rozhodli sa vrátiť do Talianska, kde sa Ernö opäť stal trénerom FC Turín. Po ťažkých mesiacoch strachu o život viedol najlepší futbalový tím v krajine.

No Bliss hovorí, že veľkosť Erbsteinovho príbehu nespočíva len v dramatických udalostiach v Budapešti, ale aj v jeho obrovských trénerských kvalitách. „Podľa mňa ho musíme jednoznačne zaradiť k trénerom priekopníkom,“ tvrdí.

„Bol možno prvý, kto v talianskom futbalu zaviedol myšlienku tzv. ‚ritiro‘, keď hráčov počas pôsobenia v Cagliari pred finálovým zápasom play-off o postup do prvej ligy zobral z mestského prostredia do prípravného tréningového kempu na vidieku. Takisto ako jeden z prvých využíval vitamíny a dovoz jedla z iných regiónov Apeninského polostrova, napríklad aj počas zimného obdobia na severe, aby hráči mali vždy najvýživnejšiu stravu.“

Okrem toho vraj skautoval hráčov aj v okolitých krajinách, rovnako ako súperov pred každým vzájomným zápasom, čo v tom období ešte nebolo samozrejmosťou.

„Erbstein si udržiaval osobný kontakt so svojimi zverencami. Mohli za ním prísť, chcel ich poznať ako ľudí a snažil sa spájať rodiny hráčov. Chcel dosiahnuť, aby si boli blízki a ochotní sa na ihrisku jeden pre druhého obetovať. Tímový duch a lojalita, ktoré v Turíne vybudoval, boli vo futbalovom prostredí takmer unikátne,“ konštatuje Bliss.

Toho práca na knihe minulý rok inšpirovala k organizácii Turnaja Egriho Erbsteina v Budapešti. Kontaktoval ho Bertalan Molnar, ktorý po prečítaní knihy o Erbsteinovi znova založil Budapesti Atletikai Klub (BAK), pôvodne rozpustený ešte pred sedemdesiatimi rokmi.

Aby o celom projekte a Erbsteinovom historickom odkaze informovali širokú verejnosť, zorganizovali v júni v rámci turnaja priateľský zápas BAK s londýnskym tímom Corinthian-Casuals.

Ide o známy amatérsky klub, ktorý patril k najlepším na svete. Dlhé desaťročia robil turné po celom svete, Budapešti viackrát navštívil ešte pred prvou svetovou vojnou.

„Naším snom je, aby turnaj rástol a stal sa medzinárodnou súťažou pre historické amatérske tímy a kluby spojené s Erbsteinovým príbehom. Teraz chceme nájsť ďalších sponzorov, aby sme mohli pozvať aj viac klubov zo zahraničia,“ dodal Bliss.

„Ozvala sa nám dokonca aj Duran Duran (známa britská hudobná skupina – pozn. red.). Chceli, aby sme im do hotela poslali dresy BAK. A oni si ich obliekli počas turné,“ smial sa.