Danko nevie poriadne ani niečo ukradnúť
Orbán musel priznať, že drahé populistické opatrenia, ktoré od neho chce prevziať Danko, príliš nefungujú.
Voliči náchylní veriť populistom sú si obvykle dosť podobní, a preto sa podobajú aj sľuby, ktorými populisti voličov balamutia. Nehovoriac o tom, že i populistickí politici väčšinou uvažujú dosť podobne. Ak dvaja populisti z dvoch krajín núkajú voličom rovnaké veci, nemusí preto vždy ísť o priame preberanie nápadov.
V našom regióne je napríklad typický veľmi nerovnomerný vývoj a zanedbávanie niektorých častí krajiny, čo prispieva k silnému napätiu medzi ekonomicky menej úspešným a sociálne slabším vidiekom a bohatšími veľkými mestami, respektíve hlavným mestom.
Rovnako hlboko zakorenená je u nás nedôvera a závisť voči cudzine vrátane tých našich krajanov, ktorí do cudziny odišli a učia sa tam rôzne čudné móresy – najmä ak sa im v cudzine darí lepšie ako nám doma.
Populisti žijú z rozoštvávania spoločnosti, z prehlbovania rozporov, z vytvárania nepriateľov a aj z prostej závisti – je logické, že takúto príležitosť na získanie ďalších sympatizantov nenechajú nevyužitú. Nemusia sa navzájom ani inšpirovať, stačí, že majú rovnaké mentálne vybavenie a fungujú podľa rovnakej logiky.
Ak teda ministerka vnútra Denisa Saková a premiér Peter Pellegrini v obave zo straty moci pred voľbami štvú vidiek proti mestu a proti slovenským občanom žijúcim na Západe, mohli tento nápad prevziať od Viktora Orbána, ktorý to isté robí už roky. Ale nemuseli – a je dokonca pravdepodobnejšie, že im to napadlo samým od seba.
Predvolebné sociálne sľuby Andreja Danka sú však iný prípad. Podobne ako pri svojej rigorózke nemal šéf SNS ani toľko rozumu,