Danko nevie poriadne ani niečo ukradnúť

Voliči náchylní veriť populistom sú si obvykle dosť podobní, a preto sa podobajú aj sľuby, ktorými populisti voličov balamutia. Nehovoriac o tom, že i populistickí politici väčšinou uvažujú dosť podobne. Ak dvaja populisti z dvoch krajín núkajú voličom rovnaké veci, nemusí preto vždy ísť o priame preberanie nápadov.

V našom regióne je napríklad typický veľmi nerovnomerný vývoj a zanedbávanie niektorých častí krajiny, čo prispieva k silnému napätiu medzi ekonomicky menej úspešným a sociálne slabším vidiekom a bohatšími veľkými mestami, respektíve hlavným mestom.

Rovnako hlboko zakorenená je u nás nedôvera a závisť voči cudzine vrátane tých našich krajanov, ktorí do cudziny odišli a učia sa tam rôzne čudné móresy – najmä ak sa im v cudzine darí lepšie ako nám doma.

Populisti žijú z rozoštvávania spoločnosti, z prehlbovania rozporov, z vytvárania nepriateľov a aj z prostej závisti – je logické, že takúto príležitosť na získanie ďalších sympatizantov nenechajú nevyužitú. Nemusia sa navzájom ani inšpirovať, stačí, že majú rovnaké mentálne vybavenie a fungujú podľa rovnakej logiky.

Ak teda ministerka vnútra Denisa Saková a premiér Peter Pellegrini v obave zo straty moci pred voľbami štvú vidiek proti mestu a proti slovenským občanom žijúcim na Západe, mohli tento nápad prevziať od Viktora Orbána, ktorý to isté robí už roky. Ale nemuseli – a je dokonca pravdepodobnejšie, že im to napadlo samým od seba.

Predvolebné sociálne sľuby Andreja Danka sú však iný prípad. Podobne ako pri svojej rigorózke nemal šéf SNS ani toľko rozumu, aby sa pokúšal krádež zakryť a vlastný text pozmeniť natoľko, aby „inšpirácia“ niekým iným nebila do očí. Z Orbánovho rok starého plánu na ochranu rodiny preberal niektoré nápady skoro doslova.

Väčší problém než samotná krádež však je, že Danko preberal nápady, ktoré sa neosvedčili. Presnejšie povedané, sú vhodné len na to, aby populistovi priniesli nejaké hlasy navyše, no napriek množstvu peňazí, ktoré sa na ne utratili, nedokážu zásadne pomôcť s problémom, ktorý údajne majú riešiť.

Viac ako stotisíc ľudí si vzalo zvýhodnenú pôžičku pre mladomanželov čakajúcich dieťa, viac ako 40-tisíc štvordetných matiek sa týka doživotné neplatenie dane z príjmu a veľmi populárna je i dotácia na nákup nového auta pre mnohodetné rodiny, pochválil sa Orbán vo svojom pravidelnom prejave o stave krajiny, ktorý predniesol túto nedeľu.

Pre pomery v dnešnom Maďarsku je typické, že len prvý program „verejnoprávnej“ televízie do pondelkového obeda Orbánov celý prejav odvysiela päťkrát – raz naživo a štyrikrát ho opakoval.

„Zlá správa je, že pokles populácie sa nezastavil,“ musel však premiér trochu netradične priznať, že program aspoň zatiaľ nesplnil svoj hlavný cieľ a nezastavil pomalé vymieranie maďarského národa. Orbánovo ďalšie riešenie je opäť jednoduché, premiér oznámil, že dotácie na podporu pôrodnosti ešte viac rozšíri – cieľom vraj je, aby bolo pre rodiny aj finančne výhodné mať deti. Priznať však zároveň musel aj to, že zatiaľ nie je jasné, kde na to všetko vezme peniaze.

Dôvody, pre ktoré program nepriniesol predpokladané výsledky, pritom súvisia s charakterom Orbánovho režimu – rovnako ako sľuby, ktorými sa premiér oháňa.

Prvým je, že tieto dotácie sú ľahko zneužiteľné. Ich hlavným cieľom totiž od počiatku bolo získanie voličov, nie riešenie problému. Nezávislé médiá opisujú, ako ľahko dokážu oblafnutím štátu na zvýhodnenom úvere zarobiť aj tí, čo v skutočnosti žiadne dieťa neplánujú – stačí si vziať výhodnú pôžičku a za získané prostriedky nakúpiť štátne dlhopisy.

Z ich vysokého výnosu potom ľahko splatíte rozdiel medzi zvýhodneným a normálnym úverom, ktorý musíte štátu uhradiť, ak sa dieťa nenarodí, a ešte ste poriadne zarobili. Banky dokonca svojich klientov presviedčajú, aby túto možnosť využili.

Druhým dôvodom je, že ani štedré dotácie nemôže využívať každý. Sú určené najmä pre strednú triedu, chudobnejšie mnohodetné rodiny, ktoré by ich najviac potrebovali, na ne aj tak nedosiahnu.

A potom je tu tretí a asi hlavný dôvod. Len štátna podpora väčšinu ľudí nikdy nepresvedčí, že majú mať viac detí, ak nie sú splnené ďalšie podmienky – napríklad existencia kvalitného a cenovo dostupného školstva a zdravotníctva či dôvera v to, že budete svoje deti vychovávať v dobre fungujúcom štáte.

Vo všetkých týchto oblastiach sa však situácia v Maďarsku permanentne zhoršuje, čo je logické, ak peniaze radšej idú na futbalové štadióny, populistické opatrenia a ak i peniaze určené na školstvo či zdravotníctvo rozkradnú premiérovi blízki. Nehovoriac o tom, že práve mladší ľudia aj kvôli režimu Maďarsko stále húfne opúšťajú a často sa už nevrátia.