Štát nemá na chemické databázy, vedci nemôžu pracovať. Cítim sa ako slepý na hubách, vraví chemik

Predstavte si, že by ste boli lekárom v nemocnici, štát aj pacienti by od vás očakávali, že budete operovať či predpisovať lieky, no zobral by vám počítače, chirurgické nástroje aj röntgen s tým, že sú drahé, takže si peniaze na vybavenie máte zohnať sám.

O zmene by ste sa nedozvedeli vopred, aby ste sa na ňu dokázali pripraviť, ale vo chvíli, keď sa chystáte operovať alebo ordinovať.

V takejto situácii sa na začiatku tohto roka – podľa vlastných vyjadrení – ocitli chemici na Slovensku.

Od prvého januára nemajú prístup do špecializovanej chemickej databázy Reaxys a vo februári skončí prístup aj do podobnej databázy SciFinder. Štát za ňu jednoducho nezaplatil a našim vedcom ju zatiaľ nevypli iba preto, že prevádzkovateľ dúfal, že dodatočne príde úhrada zo Slovenska.

Tieto databázy sú pre prácu stoviek chemikov (a vedcov príbuzných odborov) a ich študentov kľúčové.

Prístup k nim zabezpečuje z poverenia ministerstva školstva Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

Denník N oslovil viacerých chemikov a CVTI, aby situáciu objasnili.

Vypadli obe chemické databázy

Do konca roku 2019 sa prístup do vedeckých databáz spolufinancoval zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Ešte vlani mali vedci zabezpečený prístup do jedenástich databáz: ACM Digital Library, IEEE, Knovel, Reaxys, SciFinder, SpringerLink, Springer Nature, ScienceDirect, Scopus, Web of Science a Wiley Online Library.

Od 1. januára vypadli zo zoznamu obe špecializované chemické databázy, Reaxys a SciFinder, zvyšok zostal. „Dotknuté pracoviská majú stále možnosť zabezpečiť si prístupy individuálne (mimo konzorciálneho nákupu), kde sa bezpochyby dosiahne nepomerne výhodnejšia cena jednotkového prístupu,“ tvrdí Centrum vedecko-technických informácií.

Na chemické databázy sa teda majú poskladať samotné školy a ústavy akadémie vied, bez európskych peňazí totiž momentálne nie je Slovensko schopné platiť balík databáz v takej šírke, ako potrebujú vedci.

Tvrdia, že o redukcii databáz nevedeli, CVTI sa bráni

Chemici sa o konci prístupu do databáz dozvedeli až po tom, čo im ich vypli. Bez nich nemôžu plnohodnotne pracovať a teraz im nezostáva nič iné, ako vlastnými silami zháňať zdroje na predplatné.

„To, že Reaxys nefunguje, som si všimol niekoľko dní po Novom roku. Kolegom som hovoril, že sa asi nezaplatila nejaká faktúra a všetko sa vyrieši. Potom som napísal e-mail CVTI a dozvedel som sa, že chemické databázy sa vypli,“ opisuje chemik Radovan Šebesta z Prírodovedeckej fakulty UK, ako na problém narazil. Koncom januára na tento problém upozornil na blogu denníka SME.

Rada vysokých škôl a akademická obec neboli o ukončení prístupu k významným databázam informované ani od ministerstva školstva, ani od CVTI. „Dozvedeli sme sa o tom až pri konfrontácii s realitou – teda nedostupnosťou databázy Reaxys hneď od začiatku tohto roka. Až pri objasňovaní sme zistili, že to isté vzápätí čaká aj databázu SciFinder,“ potvrdil Denníku N predseda Rady vysokých škôl SR a chemik z UK Martin Putala.

CVTI sa bráni, že „celá vedecká komunita bola o limitovaných finančných prostriedkoch a z toho vyplývajúcej potrebe spolufinancovania (databáz – pozn. red.) z vlastných zdrojov informovaná priebežne a dlhodobo“.

Podľa CVTI sa výber databáz riešil so všetkými dotknutými akademickými knižnicami vysokých škôl. „V septembri 2019 boli listom generálneho riaditeľa Sekcie vysokých škôl ministerstva školstva o procesoch zazmluvňovania prístupov informovaní rektori dotknutých vysokých škôl,“ dodáva ešte CVTI s tým, že o problematike sa hovorilo aj na 90. zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie konanej 8. novembra 2019 vo Zvolene.

V metodike rozpisu dotácie verejným vysokým školám na rok 2020, ktorú ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) schválila 30. januára tohto roku, sa píše, že ak vysoká škola bude požadovať zabezpečenie prístupov do databáz vo vyššom rozsahu, ako je možné zabezpečiť z dostupných peňazí, škola si na ne bude prispievať, potvrdil predseda rady vysokých škôl Putala, no vzápätí dodal: „Ale informáciu o redukcii databáz sme nedostali.“

Nedajú sa nahradiť

Prečo sú chemické databázy Reaxys a SciFinder pre chemikov také dôležité?

Obsahujú informácie, ktoré neposkytujú žiadne iné databázy.

Chemici na Slovensku majú stále prístup k databázam Web of Science či Scopus, no tie sú bibliometrické. To znamená, že sú určené na monitorovanie citačnej aktivity a publikačnej činnosti autorov či inštitúcií a využiť ich možno na sledovanie trendov vo vede.

S výskumom chemických zlúčenín či reakcií však vedcom nijako nepomôžu. „V Scopuse či na Web of Science nezistím, či bola nejaká zlúčenina syntetizovaná a aké má vlastnosti,“ hovorí pre Denník N Šebesta.

Chemické databázy umožňovali, aby si do nich vedci zlúčeniny nakreslili a výkonný algoritmus im v priebehu sekundy poskytol všetky potrebné údaje.

Ak je zlúčenina dokonale preskúmaná, nemá zmysel sa ňou zaoberať. Ak nemá požadované vlastnosti, detto. Ako to však slovenský chemik zistí, ak nemá prístup do chemickej databázy?

Obe databázy obsahujú stovky miliónov dát. „Napríklad databáza Reaxys obsahuje asi 31 miliónov zlúčenín s celkovým množstvom asi 60 miliónov indexovaných vedeckých prác. Jednoduchý výpočet ukazuje, že prejsť ručne jedno percento z týchto informácií, teda 600-tisíc prác, by pri rýchlosti desať prác za hodinu a štandardnom pracovnom rozsahu 2-tisíc hodín za rok trvalo asi 30 rokov,“ napísal chemik Šebesta na blogu.

Slepý na hubách

„Neviem si predstaviť, ako bez nich budem pracovať,“ hovorí chemik Peter Szolcsányi z STU v Bratislave o chemických databázach. „Sú pre mňa fundamentálny nástroj, používam ich denne. Dostanem nápad, idem do laboratória a prvé, čo urobím, je, že si otvorím SciFinder alebo Reaxys. V nich hľadám, či danú zlúčeninu už niekto pripravil alebo nie, respektíve či nejakú reakciu už niekto uskutočnil, a ak áno, ako konkrétne.“

Predseda rady vysokých škôl Martin Putala označil databázu SciFinder za „esenciálnu“ pre chemické, farmaceutické, lekárske a ďalšie odbory a riaditeľ Chemického ústavu SAV Miroslav Koóš sa vyjadril, že ak sa chemici od marca ocitnú bez oboch databáz, „veľmi to spomalí výskum“.

Chemička Martina Hestericová, ktorá si dokončila doktorát na univerzite v Bazileji a píše aj pre Denník N, povedala, že bez prístupu do špecializovaných databáz sa chemici na Slovensku nepohnú. „Je to, akoby im odrezali ruky.“

„Bez ktorejkoľvek z týchto databáz som ako organický chemik úplne nahratý a prakticky nemôžem pracovať. Budem ako chirurg bez skalpelu,“ vraví Szolcsányi a na charakteristiku nepriaznivej situácie použije aj ďalšie prirovnanie: „Je to ako byť slepý na hubách. Možno sú centimeter odo mňa, no ja ich vôbec neuvidím. Nájdem ich len vtedy, ak o ne náhodou zakopnem. Reaxys a SciFinder sú pre organického chemika nevyhnutné ako oči.“

Problém sa netýka len chemikov, ktorých zasahuje najviac, ale aj vedcov príbuzných odborností, ako sú genetici, molekulárni biológovia, farmakológovia či biochemici, proste všetkých tých vedcov, ktorí pracujú s chemickými zlúčeninami a reakciami. Ide o stovky vedcov a vedkýň. „K tomu treba pripočítať tisícky študentov. Experimentálne bakalárky, diplomovky či dizertačky sa bez tých databáz nedajú robiť normálnym spôsobom. O výskume ani nehovoriac,“ upozorňuje chemik Szolcsányi.

„Znalosti chemických zlúčenín sú nevyhnutné pre oblasti takzvanej bielej biológie, ako sú genetika a molekulárna biológia, viaceré farmakologické a biomedicínske disciplíny, materiálové vedy, ako aj environmentálne disciplíny. Poškodí to výskum nových liečiv, medicínskych postupov a vývoj nových materiálov,“ objasňuje šírku problému Šebesta vo svojom blogu.

Keď sa o nedostupnosti databáz dozvedeli študenti, podľa Šebestu „polovica reakcií bola, že odtiaľto odchádzajú, lebo tu nič nefunguje“. Vedec si myslí, že odliv vedcov zo Slovenska sa pre podobné komplikácie ešte zvýši.

Argumentujú nízkou využiteľnosťou databáz

Ak sú chemické databázy také dôležité, ako je možné, že sa na ne – alebo aspoň na jednu z nich – nenašli peniaze?

Generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR Ján Turňa hovorí, že ho ako chemika vypnutie chemických databáz mrzí, „avšak na základe objektívnych dát to bolo jediné racionálne riešenie“.

Pri výbere brali v centre do úvahy „charakter databázového zdroja, jeho doterajšie využívanie, záujem o predplatné zo strany inštitúcií a samozrejme cenu“. CVTI argumentuje, že využívanie oboch databáz od roku 2016 postupne klesalo.

Riaditeľ Chemického ústavu SAV Miroslav Koóš argument o nízkej využiteľnosti chemických databáz neakceptuje. „Veľmi ma poburuje argument, že databázy vypli, lebo ich využívalo málo ľudí. Ale to je predsa logické – organických chemikov, a z nich najmä syntetikov, nie je na Slovensku až tak veľa.“

Podobne to vidí aj chemik Szolcsányi. „Napríklad databáza IEEE pre IT komunitu sa v absolútnych číslach asi využíva viac, ale to je z toho dôvodu, že informatikov je oveľa viac ako chemikov,“ hovorí vedec a dodáva, že mu situácia s vypnutím chemických databáz s vysvetlením, že sa málo využívajú, pripomína absurdnú situáciu v symfonickom orchestri, v ktorom by hudobníkom zaplatili husle alebo flautu, ale už nie bubon, lebo sa naň hrá menej často. „Ale bez neho nebude orchester ako celok vôbec fungovať,“ vraví Szolcsányi.

„Odrezať chemikov, lebo sme menšia komunita, považujem za nefér,“ vraví chemik Šebesta a dodáva: „Podporovať by sme mali všetky vedy.“

Problém s chemickými databázami je široko-ďaleko unikát. „V každom z okolitých štátov bez výnimky (teda aj na Ukrajine) majú popredné univerzity zabezpečený prístup k databáze SciFinder,“ uviedol Putala pre Denník N.

Na štadión je, na chemickú databázu nie

Sedem či osem škôl a ústavov akadémie vied by potrebovalo asi 180-tisíc eur na rok na prístup do Reaxysu a asi 510-tisíc eur do SciFindera. Oslovení vedci povedali, že by im stačila aj jedna databáza a uprednostňujú SciFinder, keďže má viac funkcionalít.

SciFinder zamestnáva stovky ľudí, ktorí doň nahadzujú dáta o chemických reakciách či zlúčeninách. Obsahuje tiež desiatky miliónov užitočných záznamov, ktoré Web of Science, Scopus alebo iné dostupné databázy nedokážu nahradiť.

Na svojej stránke CVTI píše, že „prístup k elektronickým informačným zdrojom (ďalej EIZ) je základným predpokladom rozvoja znalostnej spoločnosti“. Oslovení vedci sa však sťažujú, že ministerstvo školstva celé roky len sľubuje. „Jedna vláda za druhou deklaruje, ako jej na srdci leží znalostná ekonomika, vzdelanie a veda, no konkrétne kroky tomu nenasvedčujú,“ hovorí Šebesta.

Chemik z UK pripomína, že vláda zaplatí Ivanovi Kmotríkovi za bratislavský futbalový štadión o 23 miliónov viac, ako sa dohodlo v zmluve, no už nemá do 200-tisíc na to, aby zaplatila chemickú databázu. „Je smutné, že kvôli potápajúcim sa preferenciám chce vláda vyhodiť milióny za zrušenie diaľničných známok a prešustrovať ďalšie stámilióny z rozpočtu. Komunita vedcov je už totálne frustrovaná. Trápi ma nepomer, na čo sa peniaze nájdu a na čo sa nenájdu.“

Na prípadný argument, že do vedy išli veľké peniaze, chemik Koóš z SAV reaguje, že išlo o štrukturálne fondy EÚ, ktoré sa naliali prevažne do prístrojovej techniky.

Európske peniaze na financovanie databáz od tohto roku nie sú a výpadok je taký veľký, že štát nenašiel peniaze na chemické databázy, ktoré považuje za drahé a málo využívané.

Proti zníženiu dotácie na prístup do vedeckých databáz protestovala rada vysokých škôl 17. decembra 2019, keď prijala uznesenie, v ktorom ministerstvo školstva žiada, aby zabezpečilo prístup do elektronických databáz z centrálnych zdrojov v požadovanom rozsahu.

Hľadajú podporu

V tejto chvíli chemici intenzívne riešia, čo ďalej, a hľadajú spôsoby, ako databázy zafinancovať. CVTI radí, aby si pracoviská zabezpečili individuálne prístupy. „Bezpochyby tak dosiahnu nepomerne výhodnejšiu cenu ako pri konzorciálnom nákupe,“ uviedlo CVTI.

„Boli sme za prodekanom a hľadáme podporu,“ uviedol chemik Šebesta z UK. Podľa neho sa s Reaxysom rozlúčili a sústredia sa len na prístup do SciFinderu.

Chemik Koóš z SAV predpokladá, že do úvahy pripadá len spolufinancovanie, keďže na databázach Reaxys a SciFinder „sa dá ťažko vytĺcť nejaký politický kapitál“. Podľa neho však existujú aj ďalšie problémy: „Nie každá škola či fakulta alebo SAV ako celok potrebuje uvedené databázy. Takže ‚zabojovať o databázy‘ budú musieť v prvom rade zainteresované katedry a v rámci SAV iba tri ústavy. Verím, že ak sa nezískajú iné zdroje financovania, nájde sa ochota a dohoda zafinancovať prístup do týchto databáz z vlastných zdrojov spomenutých inštitúcií.“

CERN a podfinancovanie vedy

Nie je to po prvý raz, čo je problém s vedeckými databázami. Prístup do úplne všetkých databáz stratili vedci v roku 2017, keď ministerstvo školstva viedol Peter Plavčan (nominant SNS).

Dôvodom bolo, že sa skončil eurofondový projekt a s ním došli aj európske peniaze na databázy. Prístupy sa vtedy po istom čase obnovili, ministerstvo problém vysvetľovalo „technicko-administratívnymi záležitosťami“.

Ďalší problém s platbami, hoci iného druhu, nastal minulý rok, keď načas neodišiel poplatok za členstvo v CERN-e. V plnej výške dorazili peniaze tesne pred novinárskou návštevou CERN-u začiatkom decembra 2019, teda na konci roku. Omeškaná platba skomplikovala život desiatkam slovenských fyzikov.

Veda na Slovensku je chronicky podfinancovaná, a keď to ide, spoliehame sa na eurofondy, čo však nie je dlhodobé a systémové riešenie. V roku 2016 sme na vedu a výskum dali 0,79 percenta HDP, v nasledujúcom roku 0,88 percenta HDP, čo je menej ako v Maďarsku, Poľsku alebo Česku a menej, ako je priemer Európskej únie na úrovni 2,07 percenta HDP.

Rozpočet Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá je hlavnou vedeckou grantovou agentúrou Slovenska, je niečo vyše 30 miliónov eur. Na porovnanie, Grantová agentúra Českej republiky (GAČR) má v súčasnosti asi dvojnásobný rozpočet na jedného vedca. Okrem toho majú v Česku aj ďalšie – na naše pomery štedro dotované – schémy, či už na ministerstvách, alebo v technologickej agentúre (TAČR) pre aplikovaný výskum.

„Rozhodne platí, že veda a výskum na Slovensku sú podfinancované. Robím posudky aj pre poľskú grantovú agentúru a viem, že naše najväčšie granty sú asi také veľké ako granty pre mladých začínajúcich vedcov v Poľsku. U nás dostanete od APVV maximálne 250-tisíc eur, reálne podstatne menej, no v Poľsku dostane zavedený vedec pol milióna a viac,“ porovnal pomery na Slovensku a v Poľsku chemik Šebesta.