Denník N

Velič zo združenia Za našu vodu: Dodnes sú firmy, ktoré vylievajú sudy s chémiou do zeme

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Občianske združenie Za našu vodu pripravilo mapu záťaží, ktoré v Bratislave ohrozujú zdroj pitnej vody. Všetkým politickým stranám posielajú výzvu, aby sa začali zaoberať starými skládkami a fabrikami, ktoré môžu kontaminovať Žitný ostrov.

Annamarie Velič vedie združenie Za našu vodu. S Denníkom N testovali vzorky v bratislavskej časti Žabí majer, kde našli karcinogénne látky.

Občianske združenie pripravilo mapu záťaží, ktoré ohrozujú zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove. Vyzývajú aj politické strany, aby urgentne začali riešiť ohrozenie pitnej vody v Bratislave.

Pripravili ste mapu starých záťaží v Bratislave. Medzi nimi je aj Žabí majer, v ktorom Denník N a OZ Za našu vodu robili testovanie a našli sme tam mnoho nebezpečných látok, medzi nimi aj karcinogénny lindán. Aký veľký problém je Žabí majer?

Žabí majer konkuruje Vrakuni. Je to druhá Vrakuňa. Tá je najväčšou záťažou, ktorá ohrozuje Žitný ostrov v Bratislave. Pri Vrakuni je problém, že štát nezmapoval, ako ďaleko kontaminácia siaha. Pri mapách nie je zmeraný žiadny posledný bod, v ktorom by sa namerala kontaminácia pod limit. Preto sa len odhaduje, pokiaľ až kontaminácia zasahuje. Okrem toho je mapa nepresná, lebo je vypracovaná len na jeden z kontaminantov. Vo Vrakuni sme však našli 963 kontaminantov. Mapy mali urobiť aspoň na tie, ktoré sú vo vode najpohyblivejšie – najľahšie sa rozpúšťajú a prenášajú –, ale neurobili to.

Ktorá záťaž je v hlavnom meste najnebezpečnejšia a najviac ohrozuje zdroj pitnej vody?

Určite skládka vo Vrakuni, tá aj najviac tečie. Je v nej všetko možné. Najviac zarážajúce je, že stenu, ktorú okolo skládky štát plánuje postaviť za 36 miliónov, zaplatíme z eurofondov. Naša vláda na najväčšiu záťaž, ktorá najviac ohrozuje Žitný ostrov, nejde dať nič.

Zároveň vláda neprišla ani na to, že Vrakuňa tečie.

Presne. Uniknutú kontamináciu nenašlo ministerstvo životného prostredia, ale Slovnaft so svojou monitorovacou sieťou úplne náhodou. Našli látky, ktoré nie sú ropného pôvodu, teda vedeli, že to nejde od nich, a začali zisťovať, ako sa to tam dostalo. Volali do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a odtiaľ sa dozvedeli, že to je najpravdepodobnejšie z Vrakune, čo sa neskôr aj potvrdilo. Monitorovacia sieť štátu je taká deravá, že si ani nevšimli, že tečie niečo také veľké, ako je Vrakuňa.

Čo je po Vrakuni druhá najnebezpečnejšia záťaž?

Číslo dva je podľa nás Žabí majer, odkiaľ sme brali vzorky. Sem sa navážal odpad z bývalých chemických závodov pravdepodobne od začiatku ich fungovania v roku 1873 až po neodbornú rekultiváciu skládky v roku 2006.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Skládka vo Vrakuni

Slovensko

Teraz najčítanejšie