Napísal knihu o mafiánoch z Dunajskej Stredy: Zavraždili stovky ľudí, už to nikto nevyšetrí
Mladý novinár Dávid Barak napísal o neuveriteľnom príbehu dunajskostredskej mafie reportážnu knihu. Tvrdí, že v priebehu ďalších súdnych procesov sa onedlho dozvieme veľa znepokojujúcich detailov o zločinoch maďarského podsvetia na Slovensku.
Najprv zopár faktov o maďarskej mafii na Slovensku:
Ľudia mafiánskeho bossa Lajosa Sátora vykonali v roku 1999 najväčší mafiánsky masaker v histórii Slovenska, keď v bare Fontána v Dunajskej Strede za bieleho dňa zastrelili desať členov skupiny Tibora Pápaya.
Lajos Sátor sa úspešne schovával pred políciou až do roku 2010, keď ho zabili vlastní ľudia. Dovtedy si stihol založiť rodinu, postaviť haciendu a zavraždiť niekoľko ľudí vrátane svojich najbližších priateľov.
Na Sátora bol vydaný medzinárodný zatykač, ale pritom si zorganizoval stretnutie s vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a so súčasným policajným prezidentom Milanom Lučanským, aby s nimi rokoval o svojom osude.
Sátor a jeho ľudia chodili vraždiť na pozemok jedného z ich priateľov, kde telá svojich obetí pomleli a pozostatky zakopali alebo hodili do malého Dunaja.
Vyšetrovateľ masovej vraždy z roku 1999, Boris Drevenák, bol jedným z hlavných kontaktov sátorovcov, ktorý roky pomáhal Sátorovi ukrývať sa pred políciou. V roku 2019 ho odsúdili na 17 rokov, ale na výkon trestu nenastúpil a dodnes je na úteku.
Počet obetí dunajskostredského podsvetia dodnes nikto nepozná, ale boli ich stovky. Prvé súdne rozsudky boli vynesené až v roku 2019, a to za deväť vykonaných vrážd.
Rozhovor s Dávidom Barakom prebiehal v maďarčine pre Pozsonyi podcast Denníka N, toto je jeho prepis.
Máte osobné spomienky na obdobie deväťdesiatych rokov, keď Dunajskej Strede a jej okoliu vládla zločinecká skupina pápayovcov?
V deväťdesiatych som bol na základnej škole, preto veľa konkrétnych spomienok na mafiu nemám. Mám len flashbacky o obrovských autách, ktoré brázdili mesto a o mužoch s nagélovanými vlasmi. Na ihrisku sme stretávali legendárneho člena skupiny pápayovcov. Volali ho ET Peti, alebo Starter, pretože práve on pre bossov štartoval autá, aby zistil, či nemajú namontované výbušniny. Nakoniec aj on zahynul v masovej streľbe v bare Fontana spolu s ďalšími pápayovcami.
Jasne si pamätám na deň masovej vraždy v roku 1999. Bolo to vo štvrtok a na druhý deň v škole vyučovanie nevyzeralo ako inokedy. Triedny sa prechádzal hore-dole a celý deň sme sa rozprávali o tom, čo sa stalo.
Váš otec, László Barak redigoval vašu knihu a v deväťdesiatych rokoch bol šéfredaktorom týždenníka Csallóköz, kde písal o mafii. Rozprával o nej aj doma?
Hovorili sme o tom len povrchne. Mne sa ako dieťaťu veľmi páčili obrovské mercedesy, ktoré som videl v meste a hovorieval som mu, že keď budem veľký, budem mať takéto auto. Vtedy otec povedal, že tieto autá patria hnusným mafiánom.
Myslíte si, že bol váš otec v ohrození? Cítili ste z neho strach?
Necítil. Otec nie je človek, ktorý si pestuje spasiteľský syndróm, on len chcel svoju prácu robiť dobre. Možno to dnes znie čudne, ale začiatkom deväťdesiatych rokov to bola novinka, že noviny písali o udalostiach, ktoré ľudí zaujímali. Otec vedel, že sú to aj zločiny a vraždy. Vtedy ho v redakcii často navštevovali čudní ľudia, chceli sa s ním porozprávať, snažili sa ho ovplyvniť. Pamätám si, že raz som na vrátnici redakcie zbadal cudzie hlavohrude, ktoré sa chceli dostať do otcovej kancelárie. Jeho to však pri práci vôbec neovplyvňovalo.
Prvá časť knihy je aj o spomienkach Jaroslava Spišiaka, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil v Dunajskej Strede ako radový policajt a neskôr sa stal šéfom miestnej polície. Ako sa vám podarilo získať jeho osobnú spoveď?
Jaroslav Spišiak je podľa mňa zvláštna osobnosť a nie je to náhoda, že má ako policajt takú dobrú povesť. Spoznal sa s otcom, keď sa stal policajným riaditeľom v Dunajskej Strede. Po masovej vražde v roku 1999 sa medzi nimi vytvoril úzky pracovný vzťah. Spišiak si už koncom deväťdesiatych rokov ako okresný policajný riaditeľ uvedomoval, že polícia musí s médiami spolupracovať. Veľmi si vážim, že mi pri písaní tejto knihy pomohol, pretože príbeh o mafii nie je kompletný bez príbehu policajtov, ktorí jej boli v pätách. Pre spoločnosť je veľmi dôležité, aby sa ľudia ako Spišiak ku svojej činnosti vyjadrovali aj po ukončení kariéry.
Prečo sa práve Dunajská Streda stala jedným z hlavných miest organizovaného zločinu?
Na túto otázku existuje viacero odpovedí. Po revolúcii v roku 1989 sa okres Dunajská Streda
