Denník N

Keď sa u nás na Ukrajine začala vojna, prestúpil som do Ruska. Dnes som šťastný Slovák

V zápase hádzanárskej Ligy majstrov. Foto - TASR
V zápase hádzanárskej Ligy majstrov. Foto – TASR

Na Ukrajinu sa neplánujem vrátiť, aj keď som si tam už dávnejšie kúpil byt. No to som ešte netušil, že dostanem ponuku, ktorá mi zmení život.

Asi pred tromi rokmi som bol na turnaji v plážovej hádzanej s Radoslavom Antlom, ktorý je okrem iného asistentom trénera v slovenskej reprezentácii.

Bola dobrá nálada a len tak zo žartu som nadhodil: „Tak kedy si zahrám aj ja v reprezentácii?“

„Chceš hrať za Slovensko? Dobre, zariadime to,“ odpovedal mi. Netušil som, že to myslel vážne. Ak pôjde všetko podľa plánu, možné to bude už o rok.

Som športovec, nie politik

K hádzanej na piesku mám blízko, pretože sme bývali asi 500 metrov od mora. Šport je môj život od malička.

Narodil som sa v Odese na Ukrajine. Vyrastal som s mladším bratom, s ktorým sme sa často hašterili, až to raz rodičia nevydržali. Dosť, povedali a poslali nás na hádzanú. Mal som osem rokov.

Odesa je tretie najväčšie mesto na Ukrajine, asi tretina obyvateľov má ruskú národnosť. Významný prístav pri Čiernom mori a obľúbené letovisko. Dejisko pravidelného festivalu humoru a filmového festivalu.

Okamžite ma to chytilo. Mal som šťastie na skvelého kouča, s ktorým sme mali tréning trikrát za deň. Nebolo to vždy jednoduché, ale veľa som sa od neho naučil.

Mojím idolom bol legendárny ruský brankár Andrej Lavrov. V hádzanej ako jediný hráč dokázal vyhrať všetko, čo mohol. S údivom som ho sledoval v televízii a hovoril si, že raz chcem byť ako on.

Postupoval som v jeho šľapajach a stal som sa brankárom. Začal som hrať za HK Portovyk, čo je dobrý klub, jeden z najlepších na Ukrajine. Okrem iného sa pravidelne zúčastňoval Pohára EHF, druhej najprestížnejšej hádzanárskej súťaže mužov v Európe.

V roku 2014 sa však začala vojna s Ruskom a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Športovci píšu

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie