Denník N

Pracovať osemnásť hodín je ako piť fľašu vodky denne. Nechválil by som sa tým, vraví psychiater

Psychiater Tomáš Rektor. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Psychiater Tomáš Rektor. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

„Tí pracanti, čo robia šestnásť hodín denne, neprídu za psychiatrom v podstate nikdy. Občas ich dovlečie manžel alebo manželka a oni povedia, že sú v poriadku, a zase zmiznú. Ale potom sú tu tí, čo sa natoľko zavalia prácou, že už ďalej nemôžu, a časom skolabujú. A tí už prídu,“ vraví psychiater Tomáš Rektor.

Vorkoholizmus je psychická choroba a človek, čo ňou trpí, nemá nadhľad, neovláda svoje emócie a robí chyby, pretože nespí, vysvetľuje v rozhovore pre český Deník N odborník, ktorý sa tejto diagnóze venuje viac než pätnásť rokov.

Keď vám niekto rozpráva, že pracuje osemnásť hodín denne, vidíte pred sebou machra alebo človeka s psychickou poruchou?

Mne takmer nikto nepovie, že pracuje osemnásť hodín denne, pretože tí ľudia majú trochu sebareflexie. Teda ak tú sebareflexiu majú, snažia sa predo mnou vyzerať normálne. Tušia, že by som ich nevnímal ako nejakého machra, ale ako človeka s psychickým problémom. Niektorí ľudia však tú sebareflexiu, naopak, nemajú a problém je, že v skutočnosti ani nevedia, ako veľa pracujú.

Často porovnávam vorkoholikov s alkoholikmi. Alkoholizmus vnímame ako problém. Keď sa alkoholika spýtate, koľko toho vypije, povie: „Občas niečo vypijem.“ A zrazu zistíte, že včera vypil fľašu. A deň predtým takisto fľašu. Začína to byť jasné.

Ale pri vorkoholikoch sa ten čas ťažko určuje. Napríklad výkonní manažéri nesedia v kancelárii šestnásť hodín. Sú tam trebárs osem až desať hodín denne. Medzitým však chodia na pracovné stretnutia, vybavujú telefonáty, maily, prídu domov, navečerajú sa, sadnú si k počítaču… Tá práca je rozdrobená a oni nie sú schopní ani povedať, kedy sa vlastne začína a kedy sa končí.

Keď sa teda premiér Andrej Babiš chváli tým, že pracuje 15 až 18 hodín denne, vraví tým o sebe, že nemá sebareflexiu.

Je to podobné, ako keby sa chválil, že denne vypije celú fľašu vodky.

Prečo to teda na voličov funguje pozitívne? Je to obvyklá reakcia, alebo je to špecifikum českej spoločnosti?

Rozhodne to nie je špecifikum len českej spoločnosti. Chodia za mnou aj americkí klienti, ktorí pracovali vo veľkých firmách, a sťažujú sa, že nie sú schopní pracovať viac ako štrnásť hodín denne. Že potom už strácajú koncentráciu.

Prvé, čo im na to poviem, je, že každý stráca koncentráciu nie po štrnástich, ale už napríklad po desiatich hodinách. Alebo aj skôr. Každá závislosť má svoju racionalizáciu. Pri každej závislosti máte dôvod, prečo ju robíte.

A aj dôvod, prečo sa ňou chválite.

Jasné. Sú závislosti, ktorým sa hovorí cnostné. A typickou cnostnou závislosťou je práve vorkoholizmus, pretože klasický vorkoholik nemá pocit, že pracuje veľa. On má pocit, že ostatní pracujú málo. Klasická odpoveď je: „Keby pracovali všetci rovnako, ako pracujem ja, tak by bolo lepšie.“

Prestanú behať a začnú hrať golf

Ako vorkoholizmus deštruuje osobnosť človeka?

Vorkoholizmus veľmi často súvisí s motiváciou a so systémom odmien. My máme v mozgu systém, ktorý, keď sa nám niečo podarí, spôsobí, že máme príjemný pocit. Je to pri športe, pri sexe, pri čomkoľvek zábavnom. Systém odmeny sa však postupne zúži len na tú závislosť.

Ľudia, čo majú pestrý spoločenský život a plno záujmov, zabŕdnu do vorkoholizmu a prestanú robiť veci, ktoré s prácou nesúvisia. Alebo ich zmenia tak, aby to s prácou súviselo. Keď športujú, prestanú behať a začnú hrať golf, pretože tam stretnú obchodných partnerov.

Znamená to, že osobnosť vorkoholikov sa zužuje. Splošťuje. Mám rozčítanú knihu o spánku, ktorá opisuje, ako veľmi deštruktívne je pre človeka, keď nespí. Pre jeho fyzické zdravie, duševné zdravie, pre zvládanie emócií…

Vorkoholici nespia?

Nemajú na to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie