Denník N

Kollár už nechce byť malý Kotleba a radšej to hral na lepšieho Pellegriniho

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, kampaň Borisa Kollára reaguje na požiadavky voličov, je založená na dátach a mieri dobre na skupiny, ktoré chce osloviť.

Populista, ktorý nemá v názoroch na migrantov ďaleko od Mariana Kotlebu, a falošný ultrakonzervatívec – takto vidia Borisa Kollára mnohí ľudia z iných voličských táborov.

Jeho kampaň a jej výsledky však ukazujú, že Kollár sa triafa, pozná pomerne dobre svojich voličov, dokáže ich oslovovať a stále viac sa snaží vyhýbať veciam, ktoré by ho mohli zaraďovať k extrémistom. Inými slovami: pred voľbami sa pokúsil udržať si svojich vlastných, osloviť tých, pri ktorých zlyháva pomoc štátu, a zároveň sa pripraviť na vládu s demokratickou opozíciou.

Si moja jediná

Je deväť dní do volieb a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár začína ako „znalec žien, ktorého vám určite netreba predstavovať“ takmer hodinový živý rozhovor k téme Valentín na Ženskom webe, ktorý vlastní Mária Reháková. V jej časopise mal kamarátsky rozhovor aj Peter Pellegrini, ktorý predtým Slovenke štedro prispel z rezervy predsedu vlády.

„Dievčatá, krásneho Valentína vám všetkým prajem. Si moja jediná,“ odkazuje Kollár prstom do kamery.

„To by sme vám rady verili – každá jedná z nás,“ laškuje s ním moderátorka.

Neskôr s ňou koketuje aj on, keď si počas rozhovoru pýta jej telefónne číslo. Na otázku k starostlivosti o desať vlastných a jedno adoptované dieťa odpovedá, že výchova je prevažne na ich matkách. „Preto som neurobil jednej matke desať detí, lebo by sa zbláznila. Ale radšej som spravil desiatim matkám jedno dieťa, aby sa to dalo zvládnuť.“ O chvíľu sa opravuje – matiek je len deväť.

Kollár v rozhovore, ktorý je platenou súčasťou kampane, opisuje, z akých chudobných pomerov pochádza, že žil len s mamou, že keď chodil na gymnázium, mal len dve flanelové košele a také predraté topánky, že keď pršalo, musel si ich vypchať igelitom, aby do nich nenatieklo. S „charitou“ sa vraj prvýkrát stretol, keď im jeden z bratislavských umelcov finančne vypomáhal.

O pár sekúnd prejde na to, ako začal hneď po páde komunizmu podnikať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie