Denník N

Vojnová reportérka Kutilová: V Líbyi ľutujú, že zvrhli Kaddáfího

Markéta Kutilová. Foto - Lenka Klicperová
Markéta Kutilová. Foto – Lenka Klicperová

Markéta Kutilová pravidelne cestuje do oblastí, kde prebiehajú konflikty. Dvanásťkrát bola v Sýrii, priamo na územie Kurdov prišla aj počas minuloročnej tureckej ofenzívy. V rozhovore hovorí, že Kurdi plakali, keď sa dozvedeli, že americkí vojaci sa sťahujú z oblasti. Veľmi zlá situácia je podľa nej aj v Líbyi, odkiaľ sa nedávno vrátila.

„Všetci dnes ľutujú, že Kaddáfího zvrhli. Po tom, čo padol, sa ukázali skutočné záujmy tých, ktorí mali záujem na jeho konci. Ukázalo sa, že všetkým išlo iba o ovládnutie zdrojov v Líbyi, nie o demokraciu.“

V rozhovore sa dočítajte aj:

  • prečo v kurdských milíciách bojujú aj ženy,
  • aké dôležité je mať dobrého sprievodcu,
  • či je Islamský štát porazený,
  • o čo ide Erdoganovi v Sýrii a Líbyi.

Aké to bolo stretnúť sa s členmi Islamského štátu?

Rozdelila by som to na mužov a ženy. Keď sme sa rozprávali s bojovníkmi, ktorí boli vo väzení, automaticky sme k nim cítili odpor a nedôveru. Na bojovníka Islamského štátu sa nedá pozerať objektívne. Každé slovo, ktoré povie, beriete s veľkou rezervou, pretože viete, že ten človek klame. Nepomáhalo ani to, že keď sme sa stretli s bojovníkom, vedeli sme, že máme hodinu na interview, bolo pri nás päť strážcov a on sa na nás pozeral zvláštne a povýšenecky, pretože pred nim stáli nezahalené ženy.

Iné to bolo pri ženách, o to viac, že aj my sme ženy. Bolo pre nás prirodzenejšie nadviazať vzťah, nepotrebovali sme ani prekladateľa, pretože sa dohovoríme po anglicky, francúzsky a rusky. S niektorými sme sa stretli viackrát, takže sme s nimi mali aj akýsi vzťah, púšťali nás hlbšie a otvorili sa nám. Pre niektoré sme mali aj pochopenie. No platí to, že aj každú informáciu od nich sme preverovali.

Stávalo sa, že vám klamali?

Drvivá väčšina áno. Boli aj ženy, pri ktorých sme zistili, že hovoria pravdu a že sa čiastočne stali obeťami, napríklad preto, že za ne rozhodol manžel. Stretli sme sa aj s absurdným príbehom ženy, ktorá chcela v Sýrii navštíviť svoje tri dcéry, ktoré sa pridali k Islamskému štátu. Z Dagestanu odletela do Istanbulu, potom prišla do Sýrie a uviazla v kolobehu vojny. Nevedela sa dostať von a dnes je uväznená v tábore.

Členovia Islamského štátu vo väznici. Foto – Lenka Klicperová

V táboroch a väzniciach, ktoré strážia Kurdi, sú tisíce členov Islamského štátu vrátane občanov európskych štátov. Niektoré štáty však nechcú, aby sa vrátili domov. Myslíte si, že by ich mali prijať?

Nie som bezpečnostný analytik, to je skôr otázka na nich. Som presvedčená, že títo ľudia veria ideológii, za ktorú išli bojovať, majú vymyté mozgy a ja ich vnímam ako bezpečnostnú hrozbu. Ideálne by bolo, ak by vznikli súdne tribunály priamo na mieste, no ak vzniknú väznice, musí ich podporovať medzinárodné spoločenstvo, nemôže to zostať iba na Kurdoch.

Ak by sme ich brali späť, mali by sme zmeniť zákony. Väčšina štátov nemá zákony, ktoré by na toto boli pripravené. Ak toho človeka odsúdite na pár rokov, a potom sa dostane na slobodu, nie je to adekvátny trest. Sú tisíce jezídskych sexuálnych otrokýň, ktoré sa márne snažia domôcť spravodlivosti, stretávajú na ulici v Nemecku svojich trýzniteľov a sú zúfalé.

Ak by ostali vo väzniciach na Blízkom východe, kde ich strážia Kurdi, je reálne, že časom sa môžu dostať na slobodu a znovu sa pridajú k Islamskému štátu? Kurdi ešte na začiatku tureckej ofenzívy varovali, že nebudú schopní ich strážiť.

Množia sa útoky skrytých buniek Islamského štátu na väznice. Otázkou je, ako dlho budú Kurdi islamistov držať. Nám však vraveli, že pre nich to je posledné eso v rukáve, ktoré im dáva váhu pri rokovaniach so zahraničím. Budú robiť všetko preto, aby ich ustrážili, ale tiež ich nechcú mať večne.

V hre je aj scenár, že tí bojovníci budú vo väzeniach tak dlho, až sa tam začnú objavovať choroby a konflikty medzi samotnými väzňami. Ak máte v jednej väznici stovky chlapov bojovníkov, tak konflikty prídu.

Po poslednej veľkej bitke s Islamským štátom pri Baghúze sa vlani veľa písalo o tom, že Islamský štát je porazený, jeho koniec ohlasoval aj Trump. Organizácia naozaj prišla o územia, ktoré držala, no stále existuje, preskupuje sa, presúva sa do iných oblastí a má k dispozícii obrovské finančné prostriedky. Je teda Islamský štát porazený?

Rozhodne nie je porazený a nekončí. Dôležité je, že Islamský štát bol svojho času najbohatšou teroristickou organizáciou na svete. Financial Times zmapoval toky peňazí a zistil, že stovky miliónov dolárov cez takzvané hawaly (neoficiálny presun peňazí založený na rodinnom princípe –  pozn. red.) sa dostali zo Sýrie do Turecka a potom ďalej do sveta.

Hovorí sa o tom, že Islamský štát naberá druhý dych a mozgy organizácie sú v Turecku a Iraku. Okrem toho naberá na sile aj v Afrike, má bunky v Európe, kontrolujú aj takmer celú provinciu v Afganistane. Síce prišli o územie, no budú pokračovať v útokoch cez spiace bunky.

V Sýrii ste boli od roku 2015 dvanásťkrát. Ako sa menila situácia?

Každá cesta bola iná. Neustále sa posúvali hranice frontu, preskupovali sa bojujúce skupiny. Najviac čiernobiele to bolo na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie