Denník N

Úpadok strednej triedy, globalizácia, oligarchizácia a infantilizácia

Zamestnanci General Motors v roku 2009 protestujú so sloganom Zachráňte strednú triedu. Foto - TASR/AP
Zamestnanci General Motors v roku 2009 protestujú so sloganom Zachráňte strednú triedu. Foto – TASR/AP

Početná a viac-menej spokojná stredná trieda je predpokladom zachovania demokratického zriadenia, právneho štátu a celej škály slobôd a práv. 

Autor je právnik a politológ

Vo vyspelom svete je v poslednom čase téma úpadku strednej triedy častým predmetom odborných, politických ba aj úplne laických diskusií. Chápe sa pod tým to, že od osemdesiatych rokov sa rast životnej úrovne strednej triedy fakticky zastavil, v lepšom prípade stagnuje, a to aj v podmienkach celkového rastu ekonomiky. Naopak, príjmy predstaviteľov vyššej vrstvy raketovo rastú. A to má vplyv aj na spoločenskú situáciu, politiku a pod.

Pravda, existujú pohľady, ktoré daný stav relativizujú. Upozorňujú, že napríklad meranie príjmov a majetku domácností nepočíta s tým, že oproti situácii spred jednej – dvoch generácií sa priemerná domácnosť zmenšila. A že ak sa štyridsaťročná slobodná mamička s jedným dieťaťom sťažuje, že jej rodičia už v jej veku mali dom, zatiaľ čo ona žije v byte, tak by si mala spomenúť, že rodina jej rodičov sa skladala z dvoch dospelých a troch detí, no jej vlastná len z dvoch ľudí. A že nakoniec má vlastne v prepočte k dispozícii viac metrov štvorcových plochy, než mala v detstve.

No aj analýzy, ktoré situáciu nevidia tak čierno, potvrdzujú, že rast príjmov strednej vrstvy zaostáva za rastom príjmov najbohatších. Navyše, ako to už býva, politicky dôležitý aj tak nie je skutočný stav, ale subjektívny pocit. Strach pred ohrozením vlastného postavenia a zosunutím sa do nižšej vrstvy je často motiváciou k iracionálnym politickým rozhodnutiam a túžbe po zázračnom „spasiteľovi“, ktorý by tomu dokázal šmahom ruky zabrániť.

V tejto súvislosti treba upozorniť, že otázka prežitia strednej triedy nie je len socioekonomická záležitosť alebo otázka kvality jej života. Početná, vzdelaná, blahobytná a viac-menej spokojná stredná trieda je predpokladom zachovania aj demokratického zriadenia, právneho štátu a celej škály slobôd a práv s nimi spojených.

Naopak, ľudia ekonomicky nezabezpečení a žijúci z mesiaca na mesiac sa stávajú politicky neslobodnými a manipulovateľnými – či už na základe sľubov populistických vodcov, poskytnutia drobných materiálnych výhod alebo priameho tlaku svojich patrónov a chlebodarcov. Takáto situácia v minulosti nezriedka vyústila do násilnej revolty, chaosu alebo vlády „tvrdej ruky“.

Naozaj bohaté vrstvy taktiež veľmi často nemajú reálny záujem na demokracii a širokokoncipovanom právnom štáte. Pre nejedného oligarchu sú obmedzujúce, lebo ho právne stavajú na úroveň príslušníkov strednej a nižšej vrstvy a kladú na jeho konanie viaceré obmedzenia. Jeho vnútorným ideálom je vláda bohatých – akýsi oligarchicko-aristokratický režim, v ktorom by vládol klub najbohatších, hlboko presvedčených o tom, že politike a ekonomike rozumejú najlepšie, dôkazom čoho je predsa ich bohatstvo – a nejaký chudák (hoci študovaný) sa im do toho nebude predsa miešať.

Čo sa stalo

Ako sme dospeli k takémuto stavu ohrozenia sociálneho zmieru a politickej demokracie? Odpoveď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie