Denník N

Kartografická vojna v Juhočínskom mori

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nebezpečné napätie nie je len vo východnej Európe a na Blízkom východe. Ázijské krajiny sa sporia o na pohľad bezvýznamné ostrovy.

Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky

Hlavnú pozornosť Európanov pútajú dnes dve bezpečnostné hrozby – rusko-ukrajinský vojenský konflikt a vražedné ťaženie Islamského štátu na Blízkom východe. Výsledky praktickej realizácie doterajších mierových iniciatív týkajúcich sa rusko-ukrajinskej vojny (Minsk I a Minsk II) a situácia v Sýrii a Iraku nedávajú do budúcnosti veľa optimizmu.

Po anexii Krymu Ruskom a separatistickej rebélii na Donbase, inšpirovanej Moskvou, je skutočné vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny v dôsledku neústupčivosti Ruska v nedohľadne a mier s Islamským štátom, ktorý zbraňami prekresľuje mapu Blízkeho východu a hrozí Západu zničením, nie je možný z princípu.

Spory o ostrovy ako potenciálny zdroj konfliktov

Východná Ukrajina a Blízky východ však nie sú jedinými regiónmi vo svete, kde územné spory ovplyvňujú medzištátne vzťahy a vytvárajú potenciálne nebezpečenstvo vzniku a eskalácie konfliktov. K takým regiónom dnes patri Juhočínske more s množstvom prevažne neobývaných ostrovov, o ktoré sa sporia viaceré krajiny.

Hoci ide o spory o malé ostrovy a útesy, ktoré ležia ďaleko od území jednotlivých štátov (čo okrem iného komplikuje ich trvalú efektívnu kontrolu), pohľad na mapu prezrádza, že v prípade eskalácie napätia a vzniku ozbrojených konfliktov môže dôjsť k celkovej destabilizácii regiónu s nepriaznivými dôsledkami pre námornú plavbu, civilné letectvo, rybolov a využitie prírodných zdrojov.

Ide o oblasť v ktorej sa nachádza väčší počet krajín (Čína, Taiwan, Vietnam, Filipíny, Malajzia, Indonézia, Singapur a Brunej), pričom pre ekonomicky silnejšie spomedzi nich (Čína, Taiwan a Vietnam) má Juhočínske more veľký význam ako región s dôležitými dopravnými trasami. Situáciu tu pozorne sledujú ďalší dôležití hráči – USA, Austrália, Japonsko, ale aj Európa.

Súperenie s mapami

Koncom roka 2014 sa medzi troma krajinami – Vietnamom, Taiwanom a Filipínami – rozpútala akási kartografická vojna, keď špeciálne zorganizované výstavy historických máp, ktoré vytiahli z národných archívov, mali za cieľ demonštrovať právo spomínaných krajín na tunajšie ostrovy – Spratly (Nangsha), Paracel (Shisha), Macclesfield (Chungsha), Pratas (Tungsha) a iné.
Dve ďalšie krajiny regiónu – Malajzia a Brunej – tiež nie sú mimo sporu a robia si na niektoré ostrovy vlastné nároky.

Mimoriadne silným a čoraz asertívnejším regionálnym hráčom je Čína, ktorá používa argumenty historického charakteru. Svoju suverenitu nad ostrovmi deklaruje aj Taiwan. Jeho oficiálny názov (Čínska republika) naznačuje, že ide o štátnu entitu po právnej stránke identickú s čínskym štátom, ktorý existoval pred prevzatím moci Komunistickou stranou po vyhratej občianskej vojne na pevnine v roku 1949. V roku 1947 tento štát (vtedy ešte za vlády lídra nacionalistickej strany Kuomintang Čankajška) nastolil svoju suverenitu nad spomínanými ostrovmi, ktoré počas druhej svetovej vojny spravovalo Japonsko. V

roku 1952 mierová zmluva podpísaná v San Franciscu potvrdila oprávnenosť nárokov Čínskej republiky na ostrovy v Juhočínskom mori po skončení japonskej okupácie. Komunistická Čína je pritom mimoriadne citlivá na situácie, keď akékoľvek nároky nadväzujúce na historické dedičstvo Číny vznáša Taiwan, samostatnú existenciu ktorého súčasný čínsky štát na pevnine neuznáva a považuje ho za súčasť vlastného územia.

Do tejto právno-politickej spleti dnes zasahujú otázky určenia hraníc územných vôd jednotlivých štátov (12 míľ) a „výlučných ekonomických zón“ pre obývané ostrovy (200 míľ), ktoré by mali byť základom určenia demarkačných čiar. Bez ich rešpektovania sa nedá zaistiť bezpečná námorná plavba a rybolov.

Nebezpečné incidenty

Napätie prítomné vo vzťahoch medzi krajinami regiónu Juhočínskeho mora sa z času na čas (v poslednom čase čoraz častejšie) dostáva na povrch a začína „bublať“ Príkladom môže byť séria incidentov medzi filipínskou pohraničnou strážou a taiwanskými rybármi – najnovší takýto incident sa odohral koncom mája 2015.

V roku 2013 pri podobnom incidente filipínska stráž zastrelila taiwanského rybára, ktorého podozrievala z ilegálneho rybolovu vo filipínskych vodách, pričom samotný rybár bol presvedčený, že loví v taiwanskej exkluzívnej ekonomickej zóne. Incident vyvolal vážny diplomatický konflikt medzi Filipínami a Taiwanom.

V poslednom období vlastné nároky bezprecedentne demonštruje Čína. Prejavuje sa to okrem iného v prenikaní civilných, ale aj vojenských čínskych plavidiel do územných vôd iných štátov. Po jednom z takýchto incidentov bola malajská vláda nútená poslať Pekingu diplomatický demarš. Okrem toho sa Čína snaží v Juhočínskom mori vybudovať umelé ostrovy, čo ešte väčšmi zvyšuje napätie vo vzťahoch medzi ňou a ostatnými krajinami.

To všetko znepokojuje medzinárodných aktérov mimo tohto regiónu, strategickým záujmom ktorých je, aby napätie neprerástlo do konfliktov. Pred troma týždňami na medzinárodnej konferencii o bezpečnosti v Singapure americký minister obrany Ashton Carter vyjadril značné znepokojenie z postupu Číny a vyhlásil, že čínska asertivita núti ostatné krajiny hľadať bezpečnostné garancie práve u USA, čo, pochopiteľne, spôsobuje Spojeným štátom dodatočné starosti.

Iniciatíva Taiwanu

V tejto napätej situácii so sľubnou a v podstate novátorskou iniciatívou prichádza Taiwan a jeho prezident Ma Ying-jeou. Samotný Taiwan ako deklarovaný nástupca čínskeho štátu založeného v roku 1911 má nároky na ostrovy, ktoré sa nachádzajú medzi pevninskou Čínou, Filipínami, Brunejom, Malajziou a Vietnamom, pričom na jednom z nich (Taiping) má umiestnenú vojenskú posádku.

Novátorský charakter iniciatívy taiwanského prezidenta spočíva v tom, že zotrvávajúc na vlastnej suverenite nad ostrovmi, Taiwan (Čínska republika) nežiada, aby sa ďalšie štáty v regióne zriekali svojich nárokov pri hľadaní východísk z nepriaznivej situácie. Taiwanská iniciatíva navrhuje odložiť územné nároky do šuplíka a vytvoriť podmienky na spoluprácu všetkých krajín na princípoch dialógu a spoločnej bezpečnosti, vrátane bezpečnosti námornej plavby a leteckého spojenia, ochrany životného prostredia, vedeckého výskumu, humanitárnej pomoci a boja proti kriminalite na mori.

Princíp, na ktorom je založená táto iniciatíva, znie: Hoci je suverenita nedeliteľná, zdroje sa dajú využívať spoločne.

To, čo znie na prvé počutie ako utópia, sa pritom už raz – a to celkom nedávno – osvedčilo: v roku 2012 s podobnou iniciatívou prišiel taiwanský prezident v kauze ostrovov vo Východočínskom mori. Najväčší z nich – Senkaku (Tiao-jü-tchaj) – je spravovaný Japonskom, nároky na ostrovy však vznášajú aj pevninská Čína i Taiwan.

Po zverejnení iniciatívy prezidenta Ma Ying-jeou Taiwan a Japonsko podpísali v roku 2013 dohodu o rybolove, ktorá uzavrela viac ako 40 rokov trvajúci spor. Odvtedy incidenty medzi dvoma krajinami patria do minulosti. Ak by aj v Juhočínskom mori podobne koncipovaná iniciatíva získala dostatočnú podporu tunajších štátov, určite by to prispelo k väčšej stabilite v tejto časti sveta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie